Od samého začiatku pôsobil album "Construction Time Again" na ostatných trochu rozpačito a nepochopiteľne. Bolo to skoro dva roky predtým ako sa spojili Paul Weller s Billym Brangom a priniesli tak rozmanitý mix popu vydaný v podobe projektu Red Wedge. V roku 1983 varovali Depeche Mode pred "Potrasením rúk, ktoré zhrabnú všetko" ("Everything Counts") a naliehali, "všetko čo potrebujeme je celosvetová revolúcia" ("And Then"), ale všetok ten krik smeroval len k hluchým ušiam.
Píše sa rok 1982 a Depeche Mode sa na jeho začiatku ocitli bez svojho skladateľa hitov. Takže zbohom čistý pop a "hello" kladivám, nákovám a nekompromisným skladbám o vine, žiadostivosti a strachu - plus novému členovi v drese skupiny.
Vlastníte knihu "Strangers" od Antona Corbijna? A pochopili ste význam Antonových slov v úvode? Že nie? Tak tentoraz máte opäť šancu a v zrozumiteľnom jazyku, spolu s Alanovým komentárom na Antonovu prácu pre Depeche Mode. Príjemné čítanie.
Jar 1981 strávili Depeche Mode koncertovaním, otvárali vystúpenie Ultravox v People's palace, boli hviezdou večera v klube promotéra Rustyho Egana a v melody Maker spôsobili menší rozruch: "Dokonalá popová skupina, títo zelenáči samplujú v každom ročnom období. Sledujte ich útok na hitparády!"
Magazín Q začal rok 2005 špeciálnou edíciou venovanou histórií elektropopu, ktorej nemalá časť je venovaná histórií Depeche Mode. Napriek tomu, že na trhu je nová biografia, prečo si v novom seriály nepriblížiť históriu skupiny z pohľadu hudobnej kritiky. Takže, vráťme sa o 26 rokov späť.
V druhej časti rozhovorov magazínu Ray Gun s chalanmi z Depeche Mode sa budeme venovať Alanovi. A ani tentoraz to nebude žiadna nuda. Tento nekonečný gentleman sa vždy vyjadruje ku každému vždy s patričnou úctou a nebude tomu inak ani tentoraz.
Najnovšie vydanie nemeckého hudobného magazínu MusicExpress prinieslo 16-stranovú prílohu venovanú 25-ročnej histórií Depeche Mode. Medzi inými článkami sa tu objavil aj aktuálny rozhovor s Martinom Gorem.
Ray Gun - hudobný magazín, ktorý si v roku 1993 dohodol rozhovory s Martinom, Alanom a Fletchom. Jeden po druhom si postupne predstavíme a začneme vcelku zaujímavým rozhovorom s Fletchom, ktorý opäť viac osvetlí jeho úlohu v skupine.
Tak máme za sebou ďalší rok, ktorý by sa dal bez akýchkoľvek iných prívlastkov nazvať rokom "nádejí". Prečo aj nie, veď depešácky svet sa konečne dočkal jasnej odpovede na otázku, "budú vôbec Depeche Mode ešte pokračovať?". Áno, zdá sa, že budú, len si ešte zopár mesiacov počkáme.
Keď kultová kapela Depeche Mode vydala v roku 1990 prevratnú LP Violator, nik neveril, že ešte niekedy vyprodukujú niečo lepšie. Rok 1993 priniesol novú vlnu synthipopu v podobe albumu Songs Of Faith And Devotion. Autorom bol Martin L. Gore, člen skupiny Depeche Mode Štyri roky DM otáľali s vydaním nového albumu. Posledné štyri roky boli asi najkritickejšími v histórii skupiny. V roku 1995 skupinu opustil dlhoročný člen Alan Wilder. Údajne pre názorové nezhody. O niečo neskôr vyústili drogové problémy speváka Davida Gahana v pokus o samovraždu. To sa ale vyriešilo, Depeche Mode sa opäť postavili na nohy a 14. apríla 1997 vydali svoj ďalší radový album Ultra. Ponúkame vám kompletný prepis elektronického promo rozhovoru (EPK) so skupinou k tomuto albumu.
Vraví sa, že do konca roka treba splatiť všetky dlhy a tak som pre vás pripravil definitívne poslednú časť Alanových komentárov k albumom DM, ktorá tvorí aj akúsi "bodku" za týmto seriálom. Snáď sa k Alanovi a jeho vzťahu k DM ešte niekedy vrátim, ale... kto vie?
Druhá časť mailovej diskusie o "najskvostnejšom" albume v doterajšej histórii Depeche Mode, ktorá vlastne uzatvára hlavnú časť tejto série s Alanom. Tešiť sa však ešte môžete na bonusový dodatok týkajúci sa post-Alanovského obdobia skupiny jeho slovami.
"Songs Of Faith And Devotion", názov, ktorý dokáže fanúšikov postaviť do pozoru, názov, ktorý je v histórií moderného rocku zapísaný hrubými písmenami. Absolútny vrchol Depeche Mode, a zároveň ich skaza. Poďme si s Alanom zaspomínať na nahrávanie tohto grandiózneho diela.
Len veľmi ťažko sa mi hľadajú slová, ktorými by som čo najvýstižnejšie opísal to, čo opäť predviedli dievčatá z CLIENT a ich "mentor" a "the one and only" - DJ Andy Fletcher alias Mr. Fletch. A nielen čo predviedli oni, ale čo sa pritom odohrávalo v mojom 28-ročnom, hudobným fetišizmom so zjavne degeneratívnym účinkom postihnutom tele, sa pokúsim opísať v krátkej reportáži.
Na "potulkách" internetom som natrafil na minuloročný rozhovor s Danielom Millerom, v ktorom sa predstavuje ako hypermoderný človek, zvládajúci a hlavne využívajúci všetky moderné technológie online komunikácie. Raz darmo, človek, ktorý bol vždy o krok vpred pred inými hudobníkmi, nesmie zaostávať ani na komunikačnej úrovni.