Buďte opatrní s Vašimi prianiami

Magazín The Wave uverejnil rozhovor s Davidom, v ktorom sa opäť vrátime späť do minulosti a zistíme, že tej sa David nikdy nezbaví. Bude tu vždy a musí byť pripravený jej vždy čeliť. A ako sa zdá, minulosť bude ešte dlho námetom jeho tvorby.

Sú veci, ktoré sa jednoducho nemenia. Ako napríklad čierno odetí oddaní ľudia, ktorí nasledujú rok čo rok svoje hriešne synth-idoly, Depeche Mode. Tí totiž so svojim jedenástim štúdiovým počinom "Playing The Angel" debutovali na prvom mieste v rebríčkoch v dvanástich krajinách sveta, no a v Spojených štátoch, ako aj v UK, sa zaradili medzi Top 10. Hlavná postava skupiny, toho času Kalifornčan, Martin Gore, hráč na syntezátory Andy Fletcher a pretransplantovaný newyorčan, spevák Dave Gahan, sú už dávno otcovia rodín. No akonáhle sa niekde všetci traja objavia ako Depeche Mode, udeje sa niečo "hrôzostrašné", niečo, čo pochopia len ich gothickí prívrženci. Dave Gahan sa zo svojho pobytu v hotelovej izbe v Los Angeles teší ako malý školák a pokúša sa nám vysvetliť ten neutíchajúci hlad po Depeche Mode. [b]Čo znamenajú všetky tie tvoje tetovania na lakťoch a pleciach? Pripomínajú keltské ornamenty.[/b] Väčšinu z nich som si nechal urobiť počas môjho pobytu v L.A., niektoré boli urobené neskôr v Londýne, zopár v Japonsku. Celý môj chrbát je pokrytý jedným veľkým keltským ornamentom, ktorý bol v 13-tom storočí používaný na dverách panských domov ako symbol na odháňanie diabla. No vôbec to nefunguje. Diabol si vás nájde tak či tak. A ja som ho ešte aj k sebe pozval. Boli časy, kedy som bol celý čas na drogách, chvíľu mi pomáhali a utíšili tie hlasy v mojej hlave. Teraz je však môj život kompletne zmenený. Chodím veľa do fitnesska. Pravidelne behávam. Jediný spôsob, ako sa tých hlasov teraz zbaviť je zušľachťovanie môjho tela. [b]Neskúšal si sa vrhnúť aj na extrémne športy?[/b] Nie. Ja len rád behávam. A keďže bývam v newyorkskom downtowne, môžem behať po parkoch, okolo rieky a tak. Mám pocit, že keď to robím pravidelne, moje dni sú krajšie. Je to dobrý odpal, aby som sa cítil skvele, silný, čo sa prejaví aj na vystupovaní. [b]No vo vašej hudbe stále cítiť pozostatky...[/b] Temnoty? Ha! No, tohto pocitu sa v sebe ťažko zbavíte. Vždy tu budú temné, ako aj svetlé stránky a zistil som, že hudbou viem tieto veci vyjadriť najlepšie. Na novom albume je skladba "Suffer Well", ktorú som napísal ja. Pôvodne to bola omnoho pomalšia skladba, ale rozhodli sme sa jej dať viac popovejší nádych. To je trošku v kontraste s textom, ktorý hovorí utrpení, pretože ak niečím trpíte, a pretrpíte to naplno, viac tým trpieť nebudete. Je to niečo, k čomu som dospel už dávno, ale nevedel som to pochopiť. Chlapík, s ktorým som absolvoval sedenia, a ktorý má bohaté životné skúsenosti, už je to starší pán, mi povedal, "Vieš Dave, musíš si všetko poriadne vytrpieť." A ja mu na to, "O čom to do pekla rozprávate?"... inak, odkazujem mu, "Srdečná vďaka chlape!" Táto skladba mi pomohla vrátiť sa o pár rokov späť a pochopiť, čo mi chcel povedať slovami: Dostatočne trp, až keď všetko riadne pretrpíš, pohneš sa ďalej. [b]No ale vaše 20-te roky sú predsa takmer celé o sexe a o hľadaní rozkoše. Tie duchovné záležitosti ťa začali strašiť až po 30-tke?[/b] Keď som sa začal blížiť k 30-tke, začal som pátrať po čomsi inom a dostal som sa tým do čiernej uličky. Niekoľkokrát som takmer prišiel o život, nikomu by som to neodporúčal skúšať. Na začiatku mojich 30-tich rokov sa z toho už stala zábava a nedarilo sa mi z toho vymaniť. Chcel som byť súčasťou života, no rovnako aj nie. Jediná možnosť bola všetkému tomu odzvoniť a podriadiť sa pevnému dennému poriadku. A teraz mám svoju rodinu. [b]Teraz už máš 43, no myšlienky smrteľnosti ťa stále strašia.[/b] Áno. Jednoducho Vám dokážu, že nie ste nepremožiteľný. Priťahuje ma všetko negatívne a to je niečo, s čím musím stále bojovať. Ja sa neprebúdzam ráno so šťastným pocitom. Ale ak sa mi to podarí dostať z hlavy von - a súčasne v sebe prebudím túžby dosiahnuť čosi vznešenejšie, tak je to všetko len o tom... zbaviť sa tých myšlienok a venovať sa čomusi užitočnejšiemu. Je to o tom, ako sa zaradiť do života. [b]Takže veci sa zdajú optimistickejšie. No napriek tomu v sebe stále živíš spomienky na svoje divoké roky.[/b] Keď sa vrátim v spomienkach do obdobia, kedy som žil v L.A. a topil sa v drogách, tak tie hlasy počujem v múroch tohto mesta, a veľmi silno. Prechádzame sa okolo nich s kladivami presvedčení, že to sú miesta utrpenia. Obzriem sa, a vidím podkrovie, v ktorom šantili potkany. Vidím deratizéra, Číňana, s jeho dvoma vrecami plnými otravy. Povedal, "Toto je dom radosti. Potkanej radosti!" To je to, čo tu počujeme - potkany, ktoré sa premávajú medzi stenami. A sú obrovské. Bol to začiatok môjho konca: Buďte opatrní s vašimi prianiami.

Názory Devotees (4)

Dangerous

 1    24. november 2005 o 09:04

díky monghi, no podle Gahanovi poslední odpovědi si myslím, že jeho budoucí texty budou ještě lepší !!!

aries

 2    24. november 2005 o 11:13

ten ma super myslienkove pochody smile  to s tym trpenim je asi pravda

jankadM

 3    28. november 2005 o 16:00

aj ja si myslim! wink

tinulienka

 4    30. november 2005 o 12:41

Myslim,ze chapem o com Dave hovori. musel toho prezit hrozne vela,ale este stale si nemyslim,ze je stastny…  :(

Placebo, Bratislava

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa