Čudná alchýmia (1998)

17 rokov búrlivej kariéry Depeche Mode očami Martina Gorea. Rozhovor, ktorý poskytol z príležitosti vydania kompilácie "The Singles 86 > 96".

Depeche Mode existujú už viac ako 17 rokov. Ako sa Vám darí neustále sa posúvať ďalej a zostať kreatívni?
Martin: Neustále musíme mať na pamäti, čo sme robili v minulisti a snažiť sa tieto veci neopakovať. Niekedy sa nám, pri experimentovaní v štúdiu, stane niečo, kedy si povieme, "je to veľmi dobré, no znie to ako niečo, čo sme urobili už v roku 1986". A vtedy to odložíme bokom a začneme odznova.

Patria Vaše posledné single, "Barrel Of A Gun", "It's No Good" a "Only When I Lose Myself" k tomu najlepšiemu, čo ste kedy urobili?
Neviem, tažko sa mi posudzuje naša vlastná práca. So singlami od "Stripped" som veľmi spokojný a na vydanie tejto kompilácie sa skutočne teším.

Prečo Depeche Mode produkujú toľko remixov tej istej skladby?
Radi naše práce zverujeme do rúk iným umelcom a posmeľujeme ich, aby nám ponúkli úplne iný pohľad na naše diela. So všetkými remixami "Barrel Of A Gun" som obzvlášť spokojný. Všetky sú odlišné, no svojim spôsobom veľmi zaujímavé.

Vyberáte si vy umelcov, ktorí remixujú Vaše skladby alebo Vás o to priamo žiadajú kapely, ktoré sa o Vašu produkciu zaujímajú?
Poväčšinou si remixérov vyberáme my sami. Ide o hudobníkov, s ktorými by sme radi spolupracovali. Ale občas nám niekoho navrhnú aj ľudia z našej nahrávacej spoločnosti. Často o tých ľuďoch vôbec nič nevieme, ale aj napriek tomu to môže byť veľmi zaujímavé. V každom prípade si vždy vyhradzujeme právo veta nad všetkým, čo produkujeme. Ak sa nám remix nepáči, tak ho nevydáme. Dám príklad: Darren Price, až tak dobre ho nepoznám. Chlapík, ktorý sa venuje technu, z veľmi príjemného vydavateľstva Novamute a navrhol nám ho práve Daniel Miller, aby skúsil remix skladby z nášho singla "It's No Good". Nemali sme žiadnu predstavu o tom, ako by to mohlo znieť. A výsledok? Vynikajúci, vôbec to nie je techno. Je veľmi príjemné, keď sú remixy absolútne neočakávané, keď nás doslova vyvedú z miery. To je veľmi príjemný pocit.

Prečo ste si na poslednom albume zvolili za producenta Tima Simenona?
Bola to veľmi prirodzená voľba. Chceli sme pracovať s niekým, kto je známy svojou tanečnou produkciou, no zároveň sa neobmedzuje len týmto štýlom. Obzvlášť sa nám páčila jeho produkcia albumu Gavina Friday-a, ktorý vyšiel krátko predtým, ako sme začali s nahrávaním. S albumom "Songs Of Faith And Devotion" sme sa trochu vzdialili nášmu obvyklému štýlu a prakticky vytvorili rockový album. Chceli sme sa vrátiť k niečomu viac elektronickému. Stále gitary používame, no nie tak výrazne ako na spomenutom albume.

Keď sme spomenuli techno, čo si myslíš o trende využívannia analógových zvukov, ktoré v minulosti využívali aj Depeche Mode a s ktorými dnes aj ty opatrne experimentuješ?
Analógové syntetizátory sú skvelé nástroje, takže ma neprekvapuje, že ich hudobníci používajú čoraz viac. Príde mi však čudné, že sa kladie taký veľký dôraz na ich využívanie. Analógové nástroje fungujú inak ako digitálne, ale myslím si, že trochu preháňame, čo sa týka výberu nástrojov, či už elektronických alebo akustických. V pesničke sú najdôležitejšie aranžmány, nie typ použitých nástrojov.

Viem, že sa Ti páčili D.A.F., Kraftwerk, Einstürzende Neubauten... Poznáš súčasných tvorcov experimentálnej hudby?
Posledné tri alebo štyri roky ma veľmi zaujíma trip-hopové hnutie. Myslím si, že v tomto štýle vzniklo veľa experimentálnej hudby. Obzvlášť label Mo Wax je v tomto smere skutočne zaujímavý.

Darilo sa Depeche Mode byť populárnou a zároveň experimentálnou kapelou?
Vždy sme mali experimentálnu stránku. Nikdy sme sa necítili pohodlne v rigidnej štruktúre alebo na komerčnej scéne. Naše nahrávky vždy stáli na okraji. Vždy ma udivoval fakt, že sa nám po celý čas darilo dosahovať úspech napriek tomu, že sme produkovali pomerne zvláštnu hudbu.

Prečo vlastne komponuješ pre Depeche Mode vylúčne sám, hoci ste kapela?
Čo Vince Clarke odišiel z kapely, bol som jediný, kto mal skúsenosti so skladaním pesničiek. Andy Fletcher zase neovláda žiadny hudobný nástroj. Len hrá na pódiu. Keď hráme naživo, vždy ho musíme naučiť všetko, čo potrebuje vedieť.

Je to zvláštna alchýmia ...
Áno, v kapele vždy existovala zvláštna alchýmia. Andy sa oveľa viac zaujímal o manažment a prípravnú stránku vecí. Hoci nebol manažérom, veľmi sa angažoval v týchto oblastiach. Dave, ako viem, napísal niekoľko piesní a jednu mi minulý rok zahral, ale cítili sme, že to nezapadá do toho, čo robíme. Dosiahli sme určitú úroveň, určitý status a je veľmi ťažké, aby nový skladateľ prišiel a dosiahol túto úroveň. Som si istý, že ak má Dave ďalšie piesne, možno v surovej podobe, nabudúce to bude fungovať. Ale tá, ktorú som počul, nebola pre nás tá pravá.

Vo Francúzsku sa šírili zvesti o konci Depeche Mode a začiatku Tvoj sólovej kariéry ...
V skutočnosti boli Depeche Mode vždy veľmi, veľmi krehkou záležitosťou. Nikto si nie je istý, ako dlho to vydrží. Ja som vždy pesimista. Myslel som si, že po "Black Celebration" už nebudeme nahrávať žiadne ďalšie albumy, napriek tomu sa nám podarilo vydať ešte niekoľko. Nikdy sme neplánovali rozpad, či rozchod. Ale rád by som vydal ďalší sólový album, nakoľko chcem žiť aj svoj vlastný hudobný život. Po turné som doma nahral tri demá, pesničky, ktoré som chcel produkovať...

Ako cover skladby Leonarda Cohena?
Nie, nešlo Cohenovu pieseň. Vlastne som napísal tri skladby pre sólový album. Lenže pokračovanie v práci ma doviedlo k slzám. Počas obdobia, keď píšem pre kapelu, musím pracovať stále sám, takže nemám rád, keď som zvyšok roka zavretý v štúdiu. Po nahratí demo nahrávok som si pomyslel: "Prečo sa tu tak nudím? Mal by som mať nejaký život!"

Estetika bola pre Depeche Mode vždy dôležitým prvkom, najmä vďaka spolupráci s Antonom Corbijnom, ktorý sa stará o videá, dizaj obalov albumov, či fotografie. Prichádza vždy, s novým pripravovaným albumom, nejaká konkrétna predstava, či kreatívny impulz?
My Antonovi úplne dôverujeme a nad vizuálnou stránkou má voľnú ruku. Povedané inak, inšpiruje sa nami a zároveň sa uisťuje, či s tým súhlasime. Ale, pokiaľ ide o vizuálnu stránku kapely, má pre ňu lepší cit, než my. Predtým, než sme s ním začali spolupracovať, bola spolupráca s rôznymi fotografmi a režisérmi hotová nočná mora. A často sme boli z výsledkov sklamaní. Dnes máme s Antonom kamarátsky vzťah a vlastne sme absolútne nadšení jeho prácami. Je to úplne konzistentné, nakoľko je zapojený do úplne všetkého.

Myslíš, že Anton priniesol do Depeche Mode určitú vizuálnu zrelosť?
Bezpochyby k tomu prispel. Keď s nami začal v roku 1986, tak už kapela prechádzala veľkou zmenou, najmä v hudbe. Možno je to náhoda, že sa práve v tom období vyvíjal aj náš imidž.

A stal sa temnejším, než tomu bolo v minulosti ...
Áno, myslím, že už roky tvrdím, že počnúc albumom "Black Celebration" je v našej tvorbe pochmúrnosť permanentne prítomná. Od roku 1986 majú veci, podľa mňa, úplne jasný smer, ktorý sa v priebehu našej histórie etabloval.

Keď napíšeš novú skladbu, vložíš do nej celú svoju dušu, osobnosť, nie si potom vyčerpaný?
Keď dokončím pieseň, ktorá sa mi naozaj páči, tak príde skôr úľava. Možno je to akási forma terapie, neviem. Komponovanie je aktivita, ktorú mám v kapele najradšej. Po dokončení nahrávania som šťastný nie preto, že to všetko znie lepšie, ale preto, že mám rád komponovanie ako celok.

Aká je hlavná téma albumu "Ultra"? Jedná sa o koncepčný album.
Pri jeho písaní som nemyslel na žiadnu koncepciu, ale po dokončení skladieb a vypočutí celého albumu som si všimol, že niekoľko skladieb sa zaoberá témou osudu. Nemal by som o tom hovoriť pri takejto príležitosti, nakoľko, ak by sme naozaj nahrali albumu o osude, čo znie trochu v štýle "new-age", tak by to vyznelo trochu divne. V budúcnosti by som potom musel tvrdiť, že nakoniec tam nie je žiaden koncept, hoci by som neskôr možno nejaký vymyslel. :)

A posledná otázka, využívaš internet ako zdroj informácií alebo ako nástroj pre tvorbu?
Na internete som len veľmi zriedka. Nie, že by to nebol zaujímavý nástroj, príde mi skôr neosobný. Myslím, že s ľuďmi potrebujem fyzický kontakt a príde mi divné prehliadať si stránky venované Depeche Mode. Veľa z tých zverejnených vecí sú úplné hlúposti. Našiel som tam článok o mojej svadbe, v ktorej bolo množstvo nepravdivých informácií. Dievča, ktoré tvrdilo, že sa na mojej svadbe zúčastnilo, uviedlo, že sa stretlo so všetkými mojimi priateľmi a uviedla aj ich mená. Nikdy som o tých ľuďoch nič nepočul. No a podľa nej, na konci svadby sa na pódiu objavila naša kapela a hrali sme. Jasné, na mojej svadbe budeme hrať koncert ... :) To ma fakt pobavilo.

zdroj: Elegy, Francúzsko, 11/1998