Nikdy nevydané najväčšie hity (2001) - 2/2

"Vždy nás pri živote držala hudba, ktorú sme robili spoločne. Stále si myslíme, že je natoľko kvalitná, že stojí za to v nej pokračovať," povedal Andy Fletcher v rozhovore pre fínsky magazín Soundi.

Poslúžila Vaša druhá kompilácia, s následným turné, ako nejaký záver konkrétnej kapitoly?
Martin: Akékoľvek veľká nahrávka má vždy takýto efekt, najmä ak ju nasleduje turné so zvláštnym ohlásením. Prostredníctvom takýchto vecí sa úspech stáva hmatateľným veľmi konkrétnym spôsobom. V prípade singlov je však situácia rozporuplnejšia: tam pocit neistoty narastá, keďže dávate dohromady všetko, čo ste urobili počas veľmi dlhého obdobia.

Andy: Medzi tými dvoma kompiláciami bola veľmi dlhá časová medzera, ale s týmto sme si nikdy nelámali hlavu. Dnes máme tri časti našej singlovej histórie a to aj napriek skutočnosti, že sme poslednú kompiláciu nechceli deliť na dva samostatné celky, ako nám odporúčali istí ľudia. Určite by to malo komerčne väčší zmysel, ale nikdy sme neboli motivovaní potrebou zarábať peniaze ...

Martin: Rady obchodníkov pre nás nikdy nemali žiadnu cenu, aj keď nás v skutočnosti nikdy neobťažovali. Proti deleniu kompilácie na dva samostatné celky hovoril aj fakt, že sme svojho času vydali live verziu albumu "Songs Of Faith And Devotion". Nemá zmysel odkladať do regálov dva balíčky dôverne známeho materiálu za sebou.

Andy: Dokončenie albumu "Ultra" bolo pre nás skutočným potešením, rovnako následné vydanie a propagácia. Vďaka nemu sme sa opäť nadchli pre štúdiovú prácu, ale len zopár skladieb sme sa rozhodli dotiahnúť až do úplného konca. Takýmto spôsobom sa nám podarilo udržať nadšenie, ktoré je pre našu prácu životne dôležité.

Aké konkrétne spomienky v Tebe vyvolala kompilácia "The Singles 86 - 98"?
Martin: No, niektoré z nich boli dobré, niektoré nie až tak dobré. Pevne však verím, že všetko, čo sme urobili od roku 1986 je veľmi vysokej kvality. Takže, táto zbierka singlov pre mňa predstavuje obdobie, ktoré považujem za naše "zlaté roky".

Je táto časová os ovplyvnená aj tým, že materiál, ktorý ste vydali s Vincem Clarkem je pokrytý kompiláciou "The Singles 81 - 85"?
Martin: Vince sa v skutočnosti podieľal len na troch našich singloch, ale páči sa mi, že je uvedený v kreditoch všetkých tých skladieb. Sú na môj vkus až príliš jednoduché, naivné a dnes už naozaj zastaralé.

Andy: A tu budem nesúhlasiť, pretože mňa stále oslovuje to mladícke nadšenie ... A hoci je ten materiál, po hudobnej stránke, zastaralý, stále je to zbierka vynikajúcich popových skladieb. Ak ich porovnáte s dnešným popom, pôsobí to stále silne. Nakoniec, žiadna renesancia 1980-tych rokov by sa nekonala, ak by dnešný pop fungoval ako by mal. Už dávno som v tanečných kluboch nepočul poriadne rýmovanie, neoromantizmus a ešte aj tie tanečné pohyby boli kedysi založené na dobrých skladbách!

Zatiaľčo kapely ako Duran Duran a Spandou Ballet už dávno vedeli, ako poriadne vyťažiť z kadejakých povier a neoverených informácií, dnes sa zdá, že médiá sa začali o skutočnú prácu Depeche Mode zaujímať až po Davidovom predávkovaní.
Andy: My sme sa bulváru vždy vyhýbali a keď sme neskôr videli, ako v čase nástupu Oasis boli títo doslova všade ... no, my sme takíto nikdy neboli. Nik z nás nechce žiť život na obálkach časopisov, či na očiach verejnosti a niekedy sa napr. pýtam, aký vplyv bude mať súčasný život napr. Victorie a Beckhama na ich budúcnosť.

Verejnosť sa postupne ich životom presýti. Vám sa však zároveň podarilo, na dnešnú dobu až výninočne, udržať si dôveryhodnosť a popularitu.
Andy: Máme pocit, že sa nachádzame v úžasnej situácií: máme obrovskú fanúšikovskú základňu a pritom sme stále považovaní za underground. Je to veľmi uspokojujúci pocit.

To je fakt, Depeche Mode sú pravdepodobne jedinou kapelou na svete, ktorú možno spájať s undergroundom napriek faktu, že nielenže celosvetovo predali viac ako 50 miliónov nahrávok po celom svete, no stali sa aj témou tributového albumu ("For The Masses"), do ktorej spracovania sa zapojili také kapely ako Smashing Pumpkins, Deftones, Monster Magnet, Veruca Salt, Rammstein, či The Cure.
Martin: Chlapík, ktorý projekt zastrešoval bol s nami v permanentnom kontakte, ale so samotnou nahrávkou sme skutočne nemali nič spoločné. Určite je však skvelé počuť všetky tie úžasné kapely interpretovať našu hudbu v čisto rockovom formáte.

Andy: "For The Masses" je skvelým príkladom toho, že Martin komponuje svoje piesne skutočne tradičným spôsobom. Naša inštrumentácia nemusí byť vždy najkonvenčnejšia, no štruktúra skladieb je väčšinou veľmi tradičná.

Výrazným spôsobom ste ovplyvnili množstvo iných umelcov. Okamžite mi zídu na um Placebo, Tricky a Smashing Pumpkins. Neznie album "Adore" (Smashing Pumpkins) akoby bol práve od Depeche Mode?
Martin: Niekto mi povedal, že skladba "Ava Adore" znie tak, akoby vyrástla na základoch "Barrel Of A Gun" ... Mám rád Smashing Pumpkins a urobím všetko preto, aby sme boli rovnako dobrí! :) Už sme pravdepodobne v polovici tohto cieľa. Áno, oni sa rozpadli ... takže, predsalen sa asi nevyberieme v ich stopách :)

Andy: Nostalgia je pre nás neznámym územím. Samozrejme, že na koncertoch budeme vždy hrať niektoré z našich starých skladieb, no rozhodne sa nechceme zaseknúť tým, že budeme speňažovať našu históriu. Depeche Mode je kapela, ktorá žije v tejto dobe!

Takisto sa objavili iné prekvapivé vyhlásenia. Legendárny britský metalový magazín označil album "Violator" (1990) ako "najtvrdší nemetalový album všetkých čias".
Martin: Tak to je tá najväčšia pocta zo všetkých. Ak si to takýto odborníci vo svojom fachu myslia, musí to tak byť. Vždy sme boli trochu zvláštni a to je tá kvalita, ktorú by som chcel zachovať.

Andy: Vtipné, že to hovoríš, nakoľko v 1980-tych rokoch sme boli vylúčení z akéhokoľvek kritického skúmania. Ale tvrdá práca sa skôr, či neskôr vyplatí.

Má takýto prejav uznania na to, ako sa nakoniec cítiš ako tvorca hudby?
Martin: Nie. Ani vydanie knihy textov, ktoré som publikoval vo Francúzsku, mi nedvihlo sebavedomie. Stále sa mi veľmi ťažko prijímajú komplimenty akéhokoľvek druhu ... A vôbec som si nie istý kvalitou vlastných skladieb. Viem, že na svete sú tony lepších skladateľov.

Andy: Martin je teraz až príliš skromný, ale taký je nakoniec vždy. Podľa mňa je tento chlapík jeden z najtalentovanejších skladateľov všetkých čias a som si istý, že mnohí v tomto budú so mnou súhlasiť!

zdroj: Soundi, Fínsko, 06/2001