Srdce Depeche Mode (1986) - 2/2

Daniel Miller produkuje nahrávky Depeche Mode od samého začiatku, hoci sám seba za producenta nepovažuje. Vedie vydavateľstvo Mute Records, ale o tom zasa ochotne porozpráva ...

Voľba

Ako sa Tvoja spolupráca s Depeche Mode, počas tých niekoľkých rokov, vyvíjala?
"Vieš, stále neviem, čo presne znamená byť producentom. Pre mňa je to len o tom, že ideme spolu do štúdia a pracujeme tak dobre, ako sa len dá; je to tímová práca. Je to neustála výmena; nie je tam žiaden šéf za sklom, ktorý komanduje hudobníkov. Nikdy som sa o také niečo nesnažil. S hudbou som začal experimentovať sám, najskôr doma, a potom, keď som založil Mute, som postupne začal spolupracovať s umelcami z vydavateľstva. Tak som pracoval s Yazoo, Fad Gadget a aj s Depeche Mode. S Depeche Mode to však fungovalo vždy veľmi dobre, vďaka nášmu priateľstvu. Sme si veľmi blízki, nikdy sme nemali žiadne problémy súvisiace s egom. Keď som ich poznal, mali 19, dnes majú 26. Táto časť našej spoločnej cesty je veľmi dôležitá, ale po technickej stránke sa štúdiová práca odvtedy veľmi zmenila."

"Pár rokov dozadu ste vývojom konkrétneho zvuku, či efektu, zabili niekoľko hodín, pričom dnes ho môžete získať kúpou malého zariadenia vyrobeného v Japonsku. Pred šiestimi, či ôsmymi rokmi ste si museli kúpiť syntetizátor za milión frankov, ak ste chceli robiť niečo seriózne, dnes si v pohode vystačíte s Casio syntetizátorom za 1500 frankov. Nevravím, že je to zlé, práve naopak, no pre nás to znamená, že si musíme viac lámať hlavu, aby sme vytvorili nové veci. Aj s tými najsofistikovanejšími zariadeniami sa nakoniec vrátime k majstrovaniu, experimentovaniu, tak ako kedysi, na začiatku."

A ako sa Ti darí spájať prácu producenta a riaditeľa nahrávacej spoločnosti? Nie je to dilema, byť zodpovedný za nahrávaciu spoločnosť, a teda aj za jej komerčný úspech, a zároveň byť zodpovedný za umeleckú produkciu najdôležitejšej skupiny tej istej spoločnosti?
"Je to naozaj veľmi obtiažne zvládnuť to všetko naraz. Pre mňa bolo asi najťažšie nahrávanie posledného albumu Depeche Mode, nakoľko som počas celého procesu prechádzal rôznymi pozíciami. Takže, v priebehu 15 minút som mohol byť pri mix pulte a pracovať na zvuku bicích, následne sa ma niekto z kapely spýtal na predaj najnovšieho singla vo Francúzsku a o päť minút mi zavolal tlačový tajomník, aby sme prebral problémy týkajúce sa inej kapely v našej spoločnosti. Takže, neustále som prechádzal z jednej funkcie do druhej, z jedného problému do druhého. Je to neustále mentálne cvičenie, nakoľko všetci očakávajú, že budem vždy k dispozícií, čo je normálne a ja sa o to snažím."

"Rovnako je to obtiažne kvôli silným francúzskym a britským rozhlasovým staniciam. Vo Francúzsku situáciu až tak podrobne nepoznám, no v Británií je výber singla zásadný a neodvolateľný. Takže som sa ocitol v delikátnej situácií, nakoľko ako producent by som sa mohol dohodnúť s kapelou, že na 7" singel vyberieme konkrétnu skladbu, aj napriek tomu, že vieme, že ju v rádiu hrať nebudú, nakoľko je to voľba, povedzme sentimentálna. Pričom ale ako manažér vydavateľsta viem veľmi dobre, ktorá skladba by mala ísť na singel. Toto naozaj nie je jednoduché, čo však neznamená, že nahrávame skladby špeciálne pre rádio."

Spomenul si rádio, ale v Británií sú veľkým obmedzením aj kluby. Tvoj názor na trh s 12" singlami?
"To je úplne iný problém. Povedzme len, že je to niečo, čomu je potrebné sa venovať. Niektoré sklady sa hodia k tomu, aby boli remixované pre 12", zatiaľ čo iné sú dokonalé vo svojej pôvodnej forme a ich prepracovanie by ich doslova zničilo. A od toho momentu sa môžete začať pohrávať so zákonmi. V Anglicku platí zákon, že 45 otáčková nahrávka nesmie prekročiť 25 minút a nesmie obsahovať viac ako 5 skladieb. Pri takomto obmedzení sa vždy snažíme dosiahnúť maximum. Okrem toho, pokiaľ ide o Depeche Mode, ich publikum na tieto remixy doslova čaká a ak by sme nevydali 12" nahrávku, fanúšikovia by nám to dali pocítiť. Snažíme sa im teda za ich peniaze poskytnúť čo najviac. Preto vždy pridáme remix skladby, ktorá už bola vydaná.
Na strane A sú aktuálne vydané skladby a na strane B skladby z koncertov. Vždy tam pridáme aj remix skladby z albumovej singlovej série, prípadne ukážky z chystaného ucelého live vydania. Ponúkame aspoň niečo hodnotné. Je to samozrejme marketing, ale pre spotrebiteľov, bez toho, aby sme ich okrádali."

Štandard ulice

Aká bola pôvodná politika Mute?
"Spočiatku som jednoducho chcel založiť vydavateľstvo, aby som mohol vydávať hudbu, ktorá sa mi páčila. Žiadne iné vydavateľstvo som nepoznal. Chcel som pôvodne vydávať nahrávky bez toho, že by som bol skutočným hudobníkom. Išlo o hudbu, ktorá sa mi páčila, no ktorá "na ulici" nebola prítomná. Páčili sa mi Faust, Kraftwerk, Tangerine Dream ... mal som veľký záujem vydávať nahrávky vytvorené pomocou lacných elektronických zariadení, aby som dokázal, že na kvalitnú hudbu nie je potrebné mínať milióny."

To mi pripomína punk, niečo v duchu "urob si sám".
"Asi tak, punk bolo to jediné, čo ma v Anglicku, v 1970-tych rokoch, skutočne zaujímalo."

Nie sú ostatní umelci v stajni Mute frustrovaní z Depeche Mode? Vzhľadom na to množstvo času, ktoré s nimi tráviš?
"Frustrovaní nie sú, ale snažím sa zostať v kontakte so všetkými. Vždy si musím deň naplánovať tak, aby som mal ráno dve hodiny voľno, než pôjdem do štúdia, a mohol sa tak venovať vydavateľstvu."

Zaujímaš sa o prácu iných producentov?
Nie, nakoľko si nedovolím hodnotiť ich profesionalitu. Ja osobne sa za producenta nepovažujem.

Napriek tomu mi Tvoja produkcia príde skutočne profesionálna.
"Možno, ale kým sa do tých nahrávok nezahryzne skutočne profesionálny producent, tak si na živobytie nezarobím. Pre mňa identita skupiny spočíva v tom, že to robím takto, takže nie som producent, neviem, ako pracujú ostatní, ale pre mňa je produkcia tímová práca a nič iné. Niektorí skvelí anglickí producenti, ako Peter Collins alebo Martin Rushent, sú technicky vynikajúci, dokonca komerčne úspešní, no do svojej práce nevkladajú dostatok úsilia. Nedávno ma inak veľmi prekvapilo, keď som pracoval v štúdiu Robina Millara (Sade), Power Plant, a zistil som, že používa najlepšiu elektronickú a digitálnu technológiu; v prípade tzv. neakustického producenta mi to prišlo zábavné. V Mute pracujeme so skupinou producentov, s ktorými veľmi dobre vychádzam; sú to hlavne ľudia, ktorí sa veľmi zaujímajú o kapely, s ktorými pracujú. Ľudia ako Eric Radcliffe (Yazoo, Assembly), Gareth Jones (DM, Fad Gadget), Flood (Nick Cave, Erasure) alebo Dave Allen (produkoval niekoľko albumov The Cure)."

Ako sa pozeráš na budúcnosť britského rocku a blízku budúcnosť Depeche Mode?
"Myslím, že sme v situácii, ktorá je veľmi podobná tej z roku 1965. Pri počúvaní je si z čoho vyberať: trochu soulu, aj rythm and bluesu, trochu popu, ale nie je tu žiaden významný hudobný trend. Niektorí vravia, že sme na prahu veľkej hudobnej revolúcie, podobne tej hippie, pred 20 rokmi, ako aj punkovému hnutiu spred 10 rokov. Pokiaľ ide o mňa, na nič by som si nestavil a nemyslím si, že situácia je až taká katastrofická."

"Pokiaľ ide konkrétne o Depeche Mode, Martin Gore je neuveriteľne talentovaný skladateľ a evidentne nemá o inšpirácie núdzu, takže budúcnosť tejto skupiny vidím veľmi svetlú".

Tak uvidíme, nateraz tu máme album "Black Celebration".

autor: Steve Ibbitson
zdroj: Best, Francúzsko, 05/1986