Reštart (1996)
Po dlhom nepokojnom období, ktoré sprevádzali drogy, alkohol a hrozby rozpadu, ako aj umeleckej nečinnosti, sa Depeche Mode vracajú opäť na scénu s novým singlom a albumom.
Vo februári (1997) to bude pilotný singel "Barrel Of A Gun", po ktorom bude nasledovať deviaty štúdiový album s názvom "Ultra". Ten sa na trhu objaví v apríli.
Vydanie 7" singla budú sprevádzať remixy od Underworld, One Inch Punch a Ballistic Brothers, zatiaľ čo b-stranu, v podobe skladby "Painkiller", prepracovali DJ Shadow a Plastikman.
Album "Ultra" vznikal počas osemnástich mesiacov v Londýne, New Yorku a Los Angeles, no samotné nahrávanie bolo pravidelne prerušované hospitalizáciami speváka Davida Gahan. V krátkej telefonickej konverzácií s reportérom magazínu Les Inrockuptibles, reagoval David na skutočnosti, ktoré dnes považuje za najhorší rok svojho života.
"Absolútne nerozumiem tomu, že som ešte nažive. Mal som byť už niekoľko mesiacov mŕtvy. Sedem rokov závislosti na heroíne, nechápem, ako som sa z toho nakoniec dostal ... na konci už jeho aplikácia nemala na moje telo žiaden účinok a došlo k jeho úplnému kolapsu. Následne už zostala iba jediná voľba, rehabilitácia alebo smrť ... zostarol som o desať rokov, je to príšerné, no tieto fyzické záležitosti ma netrápia. Dôležité je, že stojím opäť na nohách. Som rád, že tento album Depeche Mode vôbec existuje a dúfam, že čoskoro vyrazíme na turné, teda ak na to vôbec budem mať silu. Dnes som úplne čistý, no tie pokušenia sú tu stále."
Po šiestich mesiacoch postupného návratu do života sa David rozhodol venovať výlučne skupine Depeche Mode a dokonca začal v Los Angeles navštevovať hlasového trénera. "Myslím, že to na albume počuť. Aj po desiatich albumoch sa stále dá zlepšovať. Problémy s drogami boli pre celú kapelu varovným singnálom, hoci ma počas krízy ostatní príliš nepodporovali, prinútili nás prekonať samých seba. Našou myšlienkou je dnes ponúknuť cestu podobnú tej od U2: zničiť úplne všetko a začať od nuly."
Album produkoval Tim Simenon (Bomb The Bass) a jeho štúdiový tím. Okrem iných bude obsahovať aj skladby "It's No Good", "Love Thieves", "Bottom Line", či "Useless".
zdroj: Les Inrockuptibles, 12/1996
Martin Gore o skladbe "Barrel Of A Gun":
"Je to pieseň o tom, že človek pochopí, aký vlastne je, a uvedomí si, že nemusí nevyhnutne zapadať do schémy vecí niekoho iného. Môžete sa síce jemne vychýliť zo svojej cesty, ale myslím, že každý má vo svojom živote niečo predurčené, niečo v zmysle "takto to má byť". Nie som úplný fatalista, myslím, že v istých veciach aj máme nejaké to slovo, no nemyslím si, že veľmi silné." (NME, 01/1997)
"Myslím, že po tom, čo nás Alan opustil, ako aj po štyroch rokoch nečinnosti, sme všetci, individuálne, dospeli k záveru, že by bolo vhodné vydať niečo, čo by bolo pre nás väčšou výzvou, niečo, čo by nebolo nevyhnutne typické pre Depeche Mode. Cítili sme, že skladba "Barrel Of A Gun" je zrejme najviac vzdialená od toho, čo sme robili v minulosti. Tuším som to bol práve ja, kto opatrne navrhol, že by sme práve "Barrel Of A Gun" mohli vydať ako pilotný singel. Očakával som veľký odpor, myslel som, že ostatní budú celé dni protestovať a tvrdiť, že som sa zbláznil, ale oni hneď reagovali v zmysle, "vlastne sme premýšľali o tom istom", takže to nakoniec bolo veľmi ľahké rozhodnutie. Myslím, že sme nakoniec radi, že sme sa rozhodli práve takto a nevydali sme ako prvý singel skladbu "It's No Good". (Bong no.37 / 1998)
Názory Devotees (16)
jozefst
1 27. marec 2026 o 07:23
Boli časy, keď na MTV ohlásili novinku od DM a ja som čakal pri televízore a pri ňom som mal mono magnetofón na kazety a nahral som si Barrel of a gun. Barrel of a gun, veľmi progresívna agresívna skladba. Potom som čakal, kedy si kúpim album Ultra, myslím, že dokonca v deň vydania. Doma som už CD zasunul do veže a počúval. Prekvapila ma komornosť albumu. Na nahrávanie boli prizvaní aj hostia, bubeník s Can a hráč na steel gitaru. No a album sa rodil v pôrodných bolestiach, ale bol to naozaj reštart pre DM a vďaka zaň a hlavne že to prežili, najmä David Gahan, ktorý tu už nemusel byť.
bob3
2 27. marec 2026 o 11:35
Moje oblibena deska ULTRA, nedam na ni dopustit. Vyber singlu nemusim, ale kdo jsem ja, jako celek deska funguje krasne.
Kubec
3 27. marec 2026 o 14:16
Povedal by som, ze najlepsi album DM od odchodu Alana Wildera. Myslim, ze je na tych skladbach este “pocut” jeho doznievajuci vplyv. Ako bolo napisane na inej diskusii (k vyrociu vydania Black Celebration), remixy uz robili rozni DJ, ale mnohe su este dobre a pocuvatelne, single s poslednymi zachvevmi snahy o diverzifikaciu skladieb. Specialne davam do pozornosti Painkiller (Plastikman Mix) - vynikajuce na vinyle a trosku volume doprava.
Walking in Secret Garden
4 27. marec 2026 o 22:02
Pre mňa osobne prvý a posledný album po odchode Alana, ktorý udržuje vysoký level tých štyroch predošlých.
tommy
5 28. marec 2026 o 10:49
Mám rád toto temné, napäťové, hľadajúce, znovuobjavujúce, očistné, bilančné, pochybovačné i čiastočne rekapitulačné obdobie mnohých umelcov, hlavne tých úspešnejších či slávnejších z predchádzajúcej dekády… Časy, keď tí z minulosti (občas s pocitom trpkosti) odovzdávali štafetu tým z budúcnosti… Spočítali by sme na prstoch jednej ruky tie skupiny, ktoré to ako tak prežili a čiastočne i napredovali…
Walking in Secret Garden
6 29. marec 2026 o 11:10
Album bez Alana a stále dobrý. Aspoň nikto nemôže povedať, že je človek zaujatý. ????
Bez Alana, ale stále s jeho zmyslom pre cit, dôslednosť a atmosféru. Hlavne ten cit.
Ultra je zaujímavý pre mňa aj tým, že mi asi najviac zo všetkých znie akusticky, akoby živo hraný.
I keď sú aj dosť rozdiely medzi piesňami. Najviac mi tak znie asi The Love Thieves, Useless, The Bottom Line. Už skôr nie napr. It’s No Good a Insight.
A ako som už písal inokedy, štýlovo je to taká zmes Violator a SOFAD.
Walking in Secret Garden
7 29. marec 2026 o 11:10
Omylom mi odoslalo komentár dvakrát. Tak ten druhý upravujem:
Mám rád všetky piesne, ale spomenul by som napr. moju veľmi obľúbenú The Love Thieves. Nenápadná mimo hitovka a pri tom taká nádhera. Ako aj množstvo ďalších.
tommy
8 29. marec 2026 o 16:27
Som rád, že si spomenul také slová, resp. prívlastky ako : “CIT” a “AKUSTICKY ALBUM”.
Pamätám si, ako som už koncom v r. 1997, možno začiatkom r. 1998 surfoval po interne a hľadal “chords and tabs” k spomínanej - nenápadnej perle THE LOVE THIEVES… A aký som bol potešený, keď tam niekto načrtol úvodné gitarové intro… A s akou radosťou som si ho vybrnkával , spolu so záverečným sólom pri inom skrytom poklade na albume ” FREESTATE”... To je niečo, čo som včera márne hľadal v mojich poznámkach, ale našiel som iné notové zápisy, len ich nadrilovať... :(
A ešte v súvislosti s tým živým hraním - škoda, že tento album nezahrali celý v rámci nejakej “session” podobne ako neskôr napr. taký RADIOHEAD s albumom “IN RAINBOWS”... Tieto piesne majú v sebe fakt silnú akustickú a prirodzenú štruktúru…
A ja sa už roky často v duchu pýtam - kto je v pozadí nahrávania živých sekcií pri depešáckych albumoch? Najatí hudobníci, kolegovia z iných skupín. Aj tie slučky živých bicích, ktoré DM sprevádzajú celé roky, priam od počiatku ... Daniel to sem-tam spomenul, ale moja pamäť už nie je najmladšia a ani ten záujem či zápal pre DM nie taký ako za mladých čias… :(
Na druhej strane - nemusím všetko vedieť, i keď teraz som prepadol akustickým veciam s márnym pokusom domácej prehrávky na gitare či klavíri… No, gitarista zo mňa už nebude, aj keď hru na pravítku som ako dieťa dokonale ovládal…
Walking in Secret Garden
9 29. marec 2026 o 22:23
Okrem toho, že Ultra je pre mňa štýlovo taká zmes Violator a SOFAD, svojou pomalosťou, nehitovosťou, krásnym smútkom a atmosférou mi ešte asociuje album BC.
bob3
10 29. marec 2026 o 23:03
Kupodivu, na poslech se to moc nejevi, Ultra je dost kytarova, ale jinak nez SOFAD. Na Ultra jsou melodicke vyhravky lisacky ukryty za multiefekty, bavi me odkryvat je mezi vrstvami synths.
tommy
11 30. marec 2026 o 21:50
Hm: “krásny smútok”. To je DNA Depeche Mode. Alebo bola? Často uvažujem nad tým, či práve pri vrcholnom období DM práve tak trochu nestrádali ten krásny smútok? U mňa pocitovo musím priznať, že áno. Preto som rád za album ULTRA, resp. za viaceré albumy vydané práve v tom roku, pretože sa pocitovo vrátili na cestu, z ktorej som tak trochu sám zišiel… Ja proste milujem trúchlivé, melancholické, dramatické, konceptuálne albumy. Stručné a výstižne vyššie napísané - krásny smútok hľadám v tom, čo počúvam a keď to nájdem, tak som svojim spôsobom šťastný. Je to síce zvláštne, ale my si tu v tomto asi rozumieme, že?
Walking in Secret Garden
12 30. marec 2026 o 22:16
Kdesi som čítal komentár, že DM piesne sú síce smutné, ale nie depresívne, skôr povznášajúce.
Nikdy som si to asi tak priamo neuvedomil, že fakt, na tom čosi je.
bob3
13 31. marec 2026 o 00:06
Na tema krasny smutek, dnes jsem nahodou objevil kratky studentsky film Motyl z roku 1965 a nemuzu si pomoct, jako bych sledoval film Antona Corbijna, udelejte si cas a uzijte si to!
Zjevilo se mi tam spoustu podobnych temat DM videoklipu z let 1986-87, A Question Of Time, Behind The Wheel a podobne..cely pribeh je hodne depesacky, krasne smutny.
https://youtu.be/zWvzXCvI-hM?si=q4QnjhyoeMj6tUYg
tommy
14 31. marec 2026 o 10:19
Hm, zvláštne, že spomínaš Antona C. Práve cez víkend som pozeral zaujímavý dokument o fotografovi Dežovi Hoffmanovi, rodákovi z Banskej Štiavnice, ktorý sa preslávil tým, že bol de facto prvý popový fotograf vo svete a keď som videl niektoré slávne zábery na členov THE BEATLES, resp. aj iné čiernobiele fotografie iných osobností, ktoré pán fotograf fotil, tak ako keby som videl prácu Antona. Neviem, koho spomínal Anton ako svoje vzory, ale nečudoval by som sa, keby tam padlo meno aj tohto sympatického a nedoceneného fotografa, ktorý bol aj kvalitným vojnovým fotoreportérom, najmä počas Španielskej občianskej vojny…
PS: Žiaľ, jeho časy pozvoľne skončili nástupom farebnej fotografie, ale aj komplikovaným vzťahom s Johnom Lennonom.
bob3
15 31. marec 2026 o 10:50
Taky neznam zdroje inspirace Antona, pokud nejake priznane jsou, respektive nekdo je taji za ucelem originality, nebo neprizna ty prave, kdo vi. Tak nebo tak pribeh mezi mladou dvojici z Motyla je pro me silne depesacky, napriklad urcite zabery z pasaze z Turisticke nocleharny, tam jsem zahlednul starika z Never Let Me Down. Velmi podobny pristup k praci, takovy portretovy, dokumentarni.
Kubec
16 2. apríl 2026 o 09:25
ad tommy a bob3 (14+15): Myslim, ze som niekde zachytil, ze pre AC bol (aj) Dezo Hoffman vzorom - fotografom. Ale skadial to mam, to si nespomeniem…