Piesne z druhej strany (2007) - 1/2

Dave Gahan z Depeche Mode vydal svoj druhý sólový album a pri tejto príležitosti sa s ním v Londýne stretol reportér škandinávskeho magazínu Kings.

V lete 1986 som mal 15 rokov, ale nejak ma moje narodeniny netrápili. 12 dní na to som totiž zažil svoj prvý koncert Depeche Mode, v Kodani. To bolo to jediné, čo som mal v hlave. Kým moji kamaráti riešili svoje prvé motorky, mňa zaujímali len limitované 12" nahrávky, farebné vinyli a pirátske nahrávky koncertov tej anglickej synthpopovej kapely. Áno, nie je prehnané označiť Depeche Mode za jednu z mojim veľkých lások z mladosti. Preto ma až striaslo, keď sa mi otvorili dvere do apartmánu v elegantnom hoteli Berkley, v londýnskej štvrti Knightsbridge. V miestnosti totiž stál živý Dave Gahan. Legendárna ikona 1980-tych rokov oblečený v čiernom obleku a čiernej košeli. Pozdraví ma s úsmevom a pevným stiskom ruky, následne sa doslova zvalí do kožennej pohovky a zapáli si cigaretu Davidoff. Napriek tomu fajčeniu však vyzerá skvele. Zďaleka nie ako vycicaná troska, ktorá pár rokov dozadu takmer zomrela.

"Toto je dnes môj jediný jed," povie a zamáva cigaretou.

Dôvod môjho stretnutia s Davidom je jeho druhý sólový album, "Hourglass", nasledovník albumu "Paper Monsters", ktorý vydal pred štyrmi rokmi. V tom čase mal Dave svetu čo dokazovať, a možno predovšetkým samému sebe. Ten album mal dokázať, že sa zaobíde bez Depeche Mode a dokáže niečo vyprodukovať aj sám. V tom období sa zvyšní členovia kapely cez média predbiehali v umení hanobenia ostatných, hoc boli predtým k sebe vždy kamarátsky. Dave v tomto obyčajne vyhrával. Jeho sklamanie a horkosť z toho, že v tých najhorších časoch, keby mal problémy s drogami a pokúsil sa o samovraždu, pri ňom Andy Fletcher a Martin Gore dostatočne nestáli a neboli mu oporou. Teda aspoň tak sa to dalo čítať medzi riadkami. Jeho sólový debut bol viac blues-rockový, než aký bol kedy zvuk Depeche Mode. Dave teda konečne našiel spôsob realizácie svojich rockových snov, ktoré v sebe živil odvtedy, čo začal v úvode 1990-tych rokov tráviť viac času s kapelami Jane's Addiction a Primal Scream. Nanešťatie bol výsledok vcelku priemerný.

Po tom, čo však všetci traja opätovne spojili sily, kvôli albumu "Playing The Angel", na ktorom Dave po prvýkrát prispel autorsky hneď dvoma skladbami, sa Dave javí byť spokojnejší nielen so svojou úlohou speváka a s ostatnými v kapele, ale aj so svojím životom. Je to cítiť aj na albume "Hourglass", ktorý je, v porovnaní so svojim predchodcom, nielen lepší, ale aj uvoľnenejší.

"Dnešná situácia je samozrejme iná. Tentoraz nahrávanie pripomínalo nahrávanie s kapelou. Všetko sme skomponovali spoločne s Christianom Eignerom a Andrew Philpottom, no a následne sme to, počas ôsmych týždov v štúdiu, všetko nahrali a produkovali."

Pripomínalo to teda nahrávanie s Depeche Mode?
"Nie. V prípade Depeche Mode prídeme do štúdia najskôr s demosnímkami, ktoré si vypočuje producent a navrhne, ako by sme veci mali nahrať a produkovať. Čiže samotná hudba v štúdiu pochádza od producentov, Martin len hrá na gitare a ja to potom naspievam. S elektronickými vecami nám často vypomáhajú iní."

Keď v roku 1980 začali hudbu spoločne tvoriť Vince Clarke, Martin Gore a Andy Fletcher, nemali v úmysle dosiahnúť status najväčšej synthpopovej kapely v histórií. No po 11 štúdiových albumoch, niekoľkých kompiláciách, živých albumoch a množstve hitových singlov sa Depeche Mode presne tým stali. Máloktorá synthpopová kapela dokázala na pódiu vytvoriť podobnú energiu, z veľkej časti vďaka práve svojmu frontmanovi, Dave Gahanovi. Keď sa kapela formovala, Dave chodil na umeleckú školu a vyštudoval dizajn obchodných výkladov. Vo voľnom čase si privyrábal ako dizajnér a svojim punkovým priateľom vypomáhal v ručne vyrábaných kreáciách. Práve jeho záujem o módiu viedol kapelu ku zmene názvu z neatraktívneho Composition Of Sound na Depeche Mode (prevzaté z francúzskeho módneho časopisu).

Po debutovom albume "Speak And Spell" Vince kapelu opustil a po nahratí nasledovného albumu, "A Broken Frame", ktorý nahrali ako trio, získala kapela náhradu v podobe Alana Wildera, ktorý sa stal dôležitým článkom úspešnej kariéry kapely v 1980-tych rokoch. Alan húževnato pracoval v štúdiu s producentami, aby z Martinových demo nahrávok vytvoril hotové skladby. Záujem ostatných členov kapely o prácu v štúdiu, v priebehu rokov, postupne opadal a v čase, keď sa nahrával album "Songs Of Faith And Devotion" sa veci úplne vymkli spod kontroly.

Prišiel rok 1990 a Depeche Mode zaznamenali obrovský komerčný úspech s albumom "Violator", spolu s hitovými singlami ako "Enjoy The Silence" a "Personal Jesus". Následne turné "World Violation" upevnilo ich postavenie ako jednej z najväčších kapiel na svete, no tento úspech si začal vyberať svoju daň. Andy Fletcher trpel depresiami, Dave Gahan prepadol závislosti na drogách a experimentovaniu s nimi sa nevyhýbal ani Martin Gore. Následné chaotické nahrávanie v Špenialsku, kde boli nezhody a vzájomné hádky na dennom poriadku, nakoniec vyústilo do vydania albumu "Songs Of Faith And Devotion", no po následnom, skutočne celosvetovom turné (175 koncertov) skončila kapela v troskách. Martin Gore sa počas turné niekoľkokrát nervovo zrútil, Andy Fletcher ochorel a na pódiu ho musel nahrať jeden člen štábu kapely, Dave Gahan sa čoraz viac topil v heroínovom bahne a Alan Wilder sa cítil čoraz viac prehliadaný a nedocenený. V lete 1995, rok po skončení turné, z kapely definitívne odišiel. V tom čase však Davida už absolútne nič nezaujímalo. Uzavrel sa vo svojom dome v Los Angeles a venoval sa iba heroínu. V auguste 1995 došlo ku skratu a pokúsil sa o samovraždu. Tú prežil, no obvineniu z pokusu o samovraždu sa nevyhol. Nasledovalo niekoľko pobytov v liečebniach a po návrate domov oslávil svoju novonadobudnutú triezvosť poriadnou dávkou alkoholu a heroínu. Na absolútne dno klesol v máji 1996, kedy si po príchode do hotela Sunst Marquis aplikoval "speedball" (zmes kokaínu a heroínu), zrútil sa a následne bol hospitalizovaný. Počas lekárskeho zákroku mu na dve minúty prestalo biť srdce.

"Počul som doktorov, ako sa zhovárali, že ma stratili, no ja som sa následne postavil a prehlásil, "no to ani omylom!""

Po prepustení z nemocnice svoj návrat oslávil zvyčajným spôsobom, no po niekoľkých týždňoch Dave pochopil, že takto to ďalej pokračovať nemôže. Čakala ho dlhá a náročná cesta späť. V mnohých rozhovoroch otvorene hovoril o svojej závislosti, ale aj o tom, ako ho Martin Gore a Andy Fletcher sklamali, nakoľko mu neboli práve najväčšou oporou.

Dave, ktorého som dnes stretol, je však zdržanlivejší, priateľskejší, otvorenejší, no s jasným profesionálnym odstupom a integritou. Je zrejmé, že sa z minulosti poučil a keď sa ho spýtam, aké to bolo stretnúť sa opätovne s kapelou po všetkých tých nezmysloch, spočiatku odmietal odpovedať.

"Takéto veci sa dejú neustále. Často čítam o tom, ako si Mick Jagger a Keith Richards, aj po všetkých tých rokoch, navzájom vyhadzujú na oči rôzne nezmysly, no zdá sa, že takto sa ľudia chovajú bežne. Pokiaľ si však navzájom prejavujete zdravý rešpekt, je to v poriadku."

Prvým albumom Depeche Mode, po skončení Davidovho drogového obdobia, bol "Ultra", ale ... táto neustále koncertujúca synthpopová kapela sa rozhodla urobiť výnimku. Davidov vtedajší stav neumožňoval vyraziť na turné. Odvtedy však stihol absolvovať hneď štyri veľké turné, tri s Depeche Mode a jedno k sólovému albumu.

"Už 10 rokov som čistý a na tých posledných štyroch turné som sa, samozrejme, nezúčastnil na jedinej párty. Z dnešného podľa mi príde dokonca divné, že ľudia zvládajú celý ten rockový cirkus. Dnes to k môjmu životu nepatrí a som tomu skutočne rád."

Takže, užívaš si dnes koncertovanie?
"Niekedy je to zábava, no je čoraz ťažšie byť bez rodiny tak dlhé obdobie."

Na pódiu však pôsobíš, že si to v tej chvíli skutočne užívaš.
"Ale áno, koncerty mám rád. Ťažké sú všetky tie ostatné veci, hotely, cestovanie, byť mimo domova. Na pódiu však bez pochyby dávam zo seba všetko. Vždy mám od seba extrémne vysoké očakávania, jednoducho na "pol plynu" ísť nedokážem. Vždy mám na seba extrémne vysoké nároky a zvyčajne ich vďaka fanúšikom splním. Hrať s Depeche Mode je niečo neuveriteľné, pretože koncert je vždy niečo väčšie než skladby samotné, alebo kapela, či čokoľvek iné, čo dokážem pochopiť. Je to záhadné a nádherné zároveň."

Chystáš sa usporiadať turné aj k Tvojmu novému albumu?
"Momentálne to síce nemám v pláne, ale nič nie je vylúčené. Chcem vyčkať, ako ľudia album prijmú, či bude prípadne aj záujem počuť tie skladby naživo a teda, či bude mať turné aj nejaký význam. Ako som však povedal, byť odlúčený od rodiny je čoraz ťažšie."

Keď Dave počas koncertu zavrtí zadkom, zvyčajne dá ženská stránka publika o sebe hlasite vedieť. Kombinácia sexsymbolu a drogovej závislosti nie vždy vedie k morálne správnym rozhodnutiam a tak má za sebou dnes už dve nevydarené manželstvá. Istý čas bol Dave notoricky neverný. Dnes tvrdí, že už taký nie je, no Dave Gahan je pre ženy nepochybne stále zaujímavý. Keď moje kamarátky zistili, že sa s ním stretnem v Londýne, zrazu sa im zvláštne zaiskrilo v očiach.

"Samozrejme je to milé a lichotivé, keď mi ženy prejavujú svoju náklonnosť. Tvoje kamarátky by sa chceli so mnou stretnúť? No, vo Švédsku pravdepodobne koncert usporiadame tak, či tak."

Robíš pre seba niečo, aby si bol stále v kondícií?
"Starám sa o seba, žijem zdravým životom. Trikrát do týždňa chodím do posilovne a každé ráno si zabehnem 8 km. To ma vzpruží. Zriedka sa totiž cítim dobre hneď po tom, čo vstanem z postele, no akonáhle sa rozbehnem a začnem sa hýbať, tak sa mi energia vráti."

... na pokračovanie