40 rokov albumu “Black Celebration”

Here Is The House. Má nejvíc.

pre mna asi absolutne klucovy album DM ... uplne prvy, vdaka ktoremu som DM spoznal, v auguste 1986 ... a dodnes pri pocuvani citim presne to iste, ako ked som ho v puberte pocuval znova a znova Ani neviem vybrat tu naj skladbu, jednoducho spolu nenormalne funguju a rovnako separatne ... kazda ma jedinecnu atmosferu a ak by jedna z nich na albume nebola, tak by mozno vobec nefungoval, kto vie? Taka “Sometimes” mi nie vzdy rezala, ale vdaka tomu zvuku, akoby znela z velkej vzdialenosti, je velmi zaujimava ... vynikajuci album aj po 40 rokoch ...

Akoby to bolo včera. Rok 1987 .... mal som 13. Bez vedomia rodičov som sadol na vlak do BA a v Poľskom inštitúte na námestí SNP som si za “vypolievané” kúpil LP-čku BC za 120,- korún československých. Potom cesta domov. Sedel som vo vlaku v nekonečnej túžbe si tú LP pustiť. Tých 100 km sa teda riadne vlieklo.  Už som síce mal na kotúčáku nahratý CTA, ale toto bola iná káva. Už pri úvodných tónoch titulnej BC .... zimomriavky. Toto je to čo som hľadal. Jeden z najlepších momentov v mojom hudobnom (a možno aj nehudobnom ) živote. Odvtedy som ho počul snáď 1000 krát. Vždy si ho pustím celý ... a stále PARÁDA.

Hm, tak ja mám presne opačné zážitky… :( Sestrin spolužiak mi tento album sľuboval celé týždne, či mesiace a potom mi doniesol na kazete x-tú kópiu nahrávky z platne… Už úvodné intro z rovnomernej piesne znelo dosť pokrčene, ale moju radosť to vôbec nepokazilo… Ja tento album milujem a rovnako silno mám rád všetky piesne od úvodnej až po tú záverečnú... Dalo by sa povedať, že teraz oslavujem tridsiate výročie, čo som si kúpil CD verziu ... Stála ma asi 720,-SK, čo bola asi tretina môjho vtedajšieho platu ... Ale ten pocit, keď konečne počujete úvodné intro, tak, ako sa patrí je na nezaplatenie…
Aktuálne doslova:

“Oh God, it’s raining, but I’m not complaining
It’s filling me up with new life
The stars in the sky bring tears to my eyes
They’re lighting my way tonight”

Už tuším na CZ stránke som písal taký zvláštny paradox. Pre mnohých je BC album číslo 1. Pre mňa nie, je to SOFAD. Ale zároveň je to jedna z mála vecí, keď vôbec nemám potrebu protestovať a byť sa za svoju “pravdu”. Nech je pokojne číslo jedna 1 BC. Je to jednoducho dodnes taká krása, že mi vôbec nevadí, ak niekto vraví, že je to pre neho číslo 1.

Zamýšľal som sa nad tým, čo asi počúvam najviac, pokiaľ ide o riadne albumy DM (napr. 101 nepočítam). A je to zrejme takto:
1. SOFAD
2. BC alebo ULTRA
3. MFTM
4. Violator (divné, ale v porovnaní s tými predchádzajúcimi naozaj podstatne menej)

No a moje prvé vedomé stretnutie s DM? Náhodné naladenie nejakej maďarskej TV v zrnitej kvalite, tam Peter’s Pop Show 1986 a Stripped + A Question of Time. Láska na prvý pohľad a zároveň na večné časy.

Moje naj z BC? Všetky, ale asi predsa naj:
Stripped
BC
A Question of Lust

Zároveň A Question of Lust Flood mix mám radšej ako normálnu verziu, je to jeden z mojich naj mixov. Tá nádherná atmosféra predohry. A potom mám radšej A Question of Time remix, ako LP verziu. Neviem prečo, možno je to spojené s tým prvým videním a počutím, alebo že to má takú energiu, šťavu. 

Tu je odkaz na celý Peter’s Pop Show 1986, aj niektorí iní interpreti prijemná nostalgia:
https://www.youtube.com/watch?v=dWTpZRhn0sY

Jeden z mojich najlepších DM albumov. Má v sebe čaro. Vyznačuje sa priestorovým zvukom, ponurou atmosférou. Geniálna Stripped, Black celebration na úvod. But not tonight, ktorá vyšla ako B strana singla Stripped sa svojím optimizmom do konceptu albumu nehodí, s ňou som sa zoznámil až vďaka relácii Juraja Čurného venovanej raritnejším skladbám. Tam zaznela vo verzii extended mix a až časom som sa dozvedel, že v USA vyšla ako A strana singla, má videoklip a bola na sountracku k filmu Modern girls.

Edit:
Tu je TV záznam skladieb A question of time a Black celebration z roku 1986, myslím, že nešli z playbacku:
https://www.youtube.com/watch?v=1vLIIvEoa2I

Za mna No.1 album. Kamarat mi asi tyzden pred vydanim hovoril, za si nahral novy Depes . Hovorim mu, ,, To je blbost, to nemoze byt novy album,,. Vecer mi to doniesol a ja som odpadol. V zivote na tu chvilu nezabudnem. S usmevom a zatajenym dychom sme si to vypoculi cele, a potom este niekolko krat. Nepamatam si uz tu polsku stanicu a relaciu, ale normalne tam pustali cele platne. Aj Disintegration som prvy krat pocul tam. V madarsku to bola Pop-torisnya alebo nieco take.

Jeden z najlepsich albumov DM. Alan si to v studiu riadne oddrel. Pokial viem, tento album patri medzi Alanove najoblubenejsie, ktore v DM urobil. Napriek tomu, ze s nahravanim sa spajala dost podivna a depresivna nalada v kapele. Alebo prave preto!
Ako napisal Monghi, album je skvely ako celok a skladby krasne spolocne funguju. Aj napriek tomu mam svoje oblubenejsie (neuvadzam v poradi oblubenosti, ale ako su na albume): BC, Fly on the Windscreen (fantasticka skladba a vyborna extended verzia), Stripped a New Dress. Zvlast menej zname skladby Fly on the Windscreen a New Dress su vynikajuce, vyborny kriticky text New Dress!
Skladba Fly on the Windscreen bola v kapele horucim kandidatom na singlovu skladbu, nakoniec sa vsak dohdli na inej (len neviem, ktora to namiesto nej bola - medzi ktorymi sa rozhodovalo? Nebola to It’s Called A Heart?).
K albumu vysli aj zaujimave single so zaujimavymi dalsimi skladbami, instrumentalkami a remixami - ale to je dalsia kapitola…

Mimochodom: toto je jediny (!) album kapely, ktory sa vola po skladbe, ktora je na nom uvedena (ak nepocitam album People Are People, ktory vysiel v USA).

A to, ze (prve) tri skladby prechadzaju jedna do druhej bez pauzi, je tiez velmi dolezity pozitivny moment, ktory mi na poslednych albumoch velmi chyba, zvlast na poslednom albume MM.

Veru tak, niektoré silné a tak typické a charakteristické črty sa časom z DM vytratili… Niekto povie posun vpred, niekto zmena, niekto úpadok, či neschopnosť... Čo už.
Tá náladovosť, melanchólia, úzkosť a temnota, tie sa hudobne ťažko nahrádzajú... Ale pamäť je v niečom úžasná... Keď som si pred pár dňami pustil tento album, tak som sa okamžite preniesol do môjho miesta, kde som vyrastal a hneď sa mi vrátil ten pocit beznádeje, šedej reality, ako tak pozerám zo svojho okna na jednom sídlisku a nasávam atmosféru albumu a reálneho socializmu… Čudné časy. Miernu skľúčenosť strieda mierny optimizmus, že možno raz nebudem žiť v krajine, kde zajtrajšok znamená včerajšok ...  A do toho od východu vietor priveje černobyľský dážď...
Nihilizmus, fatalizmus, romantizmus, utópia (jedného dospievajúceho hochštaplera) v jednom…
Death is everywhere
The more I look
The more I see
The more I feel
A sense of urgency
Tonight
Come here
Touch me
Kiss me
Touch me
Now
Touch me
Touch me

Dichotómia v hudbe i v textoch ... Krásnu symbiózu neskôr vystrieda surovosť, či skôr (lyrická) temnota.
Ach, kde sa stratila tá depešácka clivota?

@tommy [#9]:  Bylo to dobou, svet USA i Evropa vcetne Sovetskeho Svazu v cele s Gorbacovem volala po ukonceni Studene Valky, mlada generace od zacatku 80. let nemela zajem hrat hru na vojaky, nesnasela politiky, mela chut svet spojovat, to hlasal naivne Martin uz na deskach 1982-83, veci jako Monument, Shouldn´t Have Done That, The Rain And The Rainfall, And Then, Two Minute Warning…

..dnes vidime ze se nic nemeni, financni burza ma prednost a vyvolavani konfliktu je na dennim poradku vic nez kdy jindy, veci se spise zhorsuji, to ale nejsou temata pro dnesni kapely, kdo by dnes zpival proti valce a zbrojeni…

Kubec áno, tie prechody, to mám veľmi rád na albumoch. A i keď pre mňa jedným z naj úplná krása je melódia medzi Blue Dress a Clean. Paráda je I Want You Now/To Have and to Hold. Ale aj tak asi by som svoje číslo 1 dal prechod medzi Fly On The Windscreen - Final a A Question Of Lust. Neuveriteľná atmosféra, nádhera. A očakávanie, ten basový zvuk v rôznych tónoch ešte akoby pokračujúci z FOTW a potom už ten začiatok AQOL. Neviem sa toho prechodu nasýtiť.

Violator je top a vrchol ich vobec posobenia

Hm, tak to bude večná polemika, čo je alebo nie je vrcholom tvorby… Táto téma je venovaná tomuto kľúčovému albumu, ako bolo spomenuté a to je dôležité... To, čo nasledovalo je na inú tému. Mimochodom, tuším dnes, resp. včera mal ten tvoj “vrchol” tiež výročie vydania… 36 rokov. Dôležité je, že od r. 1983 až do r. 1993 sa skupina prirodzene a kontinuálne posúvala od albumu po album vpred,
Len pre zaujímavosť, som si včera večer (náhodou) pustil všetky Martinove akustické verzie jeho piesní zahraných počas Violation tour a to musel byť pre fanúšikov poriadny šok, keď skupina počas oslavy elektroniky zrazu urobí v tretine show čistý rez a ostane tam Martin a jeho “obnažené verzie balád” ... Emotívny moment. A hneď som si zobral do ruky gitaru a konečne sa ako tak naučil hrať “World Full Of Nothing”. Sedem akordov. Miestami som mal pri počúvaní pocit, že Martin akoby hral dve gitary naraz… A sem-tam akoby mimo rytmu, ale ako gitarista je fakt podceňovaný. Kto vie, možno sa raz dočkáme Martina v pozícii Boba Dylana. Sám hrajúci folk, blues - gospel.
A de facto je Martin jediný člen skupiny, ktorý je prítomný  počas každej piesne hrajúcej na tom-ktorom turné. Zaujímavý fakt. Každý (ex)člen DM mal počas nejakej piesne malú prestávku, len Martin nie.

Áno, Violator mal včera t. j. 19. 3. výročie vydania. Keď sa oholia martinové skladby na “kosť”, tak až vtedy sa ukáže tá ich melodická a hamronická genialita. Posledne som si uvedomil, že albumy DM od MFTM po PTA sú každý iný.

Tie akustické verzie to bola kedysi paráda. Preto, lebo sme to brali ako poriadnu raritu. Niečo ako “remix”.
Neskôr sa to stalo už tak bežné, že to zovšednelo.

Tommy, ale napr. na turné k SOFAD, aj Alan nikdy nechýbal na piesni, nie? Alebo sa mýlim, a je nejaká, čo hral naozaj iba Martin sám? Možno iná časť turné, 1994 a pod.?

Presne tak, to čaro nepoznaného a prekvapenie, čo bude z požičanej pásky znieť... To boli motýle v bruchu a zimomriavky po celom tele… Dnes je človek rád, že to vydrží do konca show sledovať bez odskočenia si… A setlisty vedia všetci dopredu…
Re: Alan - jasné, pokiaľ tam bol Alan, tak väčšinou stál po boku Martina, počas SOFAD / EXOTIC tour určite pri každom tracku, resp. počas každého turné, na ktorom bol, s krátkou výnimkou vyššie spomenutého akustického setu počas Violation tour. Vtedy vzadu ladil formu a vysvetľoval Andymu, čo má robiť po prestávke…
Ja som chcel týmto krátkym štatistickým okienkom len poznamenať, že Martin bol ako jediný prítomný počas každej piesne od počiatku DM až doteraz… Ako jediný! Jedine, žeby počas ranných DM hrali inštrumentálne veci ako napr. NOTHING TO FEAR iba Alan a Andy… Ale odpoveď všetci poznáme…

Ako rád ho hovorím,  naše prvé nové album.

tommy áno, to je pravda, že ak berieme celú históriu, bol zrejme Martin jediný na pódiu úplne vždy bez výnimky.

Len taká zaujímavosť. A question of time znie na albume tak priestorovo, ale na singlovej verzii znie síce hutne super, ale tam zabili tú albumovú priestorovú atmosféru, proste výsledný mix pre rádiá urobil svoje. A okrem toho táto sklaba nemá refrén, len namiesto neho vyhrávku. A keď sme u toho na singli Stripped sa už spieva do toho nádherného melodického motívu a na albume ho nechajú odznieť, je to po 2 minúte aj pol. Ešte by som pridal asi jeden z najkurióznejších DM remixov a to k A qustion time (new town mia a live remix) kde je remix spojený s live verziou skladby a trvá cca 11 minút. People are people je naozaj čo sa týka zvuku vypeckovaná skladba, že človeku odrazí dekel, ale na Black celebration sú na albume tie skladby vyechované teké v priestore aje na nich ubratá zvuková dynamika, ale práve to je na BC super. BC nie je hitový album ako SGR, ale skôr kompaktný celok, ale brutálny.

jozefst rozdiely medzi LP verziou a singlovou verziou som mal vždy rád. Nemusia byť vždy vyslovene výrazné iné prevedenia piesne (napr. Strangelove, A Question of Time, In Your Room a pod.), ale hoci len nepatrné skrátenie, niečo malé ubraté, pridané... Ako je napr. LP verzia Stripped predĺžená, singel Policy of Truth pridané intro na začiatok, alebo staršie single často len nepatrné zmeny v dĺžke (Love in Itself, Everything Counts…).
Z tohto pohľadu ma nahnevali s I Feel You, že singlová verzia je úplne totožná do bodky s LP verziou. Ja viem, taká blbosť, čo ma to má čo hnevať. Ale je to snáď z tohto pohľadu jediná výnimka zo singlov od 1983 do SOFAD. Viem, že niektoré iné sú na hrane, ale počítam absolútne každý hoci len maličký detail. Napr. aj single A Question of Lust a Never Let Me Down Again sú vďaka chýbajúcemu spojeniu na začiatku alebo na konci s inou piesňou na albume identifikovateľné, že sú singlové verzie a nie z LP. 
Sú to len také zaujímavosti, samozrejme nič extra podstatné.

V roku 2017 alebo 2018 som mal možnosť navštíviť Hansa Studios v Berlín s výkladom od Thilo Schmied.
Dodnes mám zimomriavky, keď si spomeniem, ako opisoval nahrávanie albumu Black Celebration od Depeche Mode. V štúdiu prehrávali hotové stopy cez reproduktory a znovu ich nahrávali v priestore, napríklad v Meistersaal, čím vznikol typický hutný zvuk s prirodzenou ozvenou. Veľký podiel na výslednom zvuku mali aj ikonické miestnosti ako Mischraum - mix room….a tiež to ikonické schodisko.

Re: album vs singe version . ja neviem, mne občas vadí, že singlová verzia akoby zabije ducha tej-ktorej piesne… Ak si dobre pamätám, tak napr. HOME je strihnutá a práve o tú časť, ktorá robí túto pieseň krásnou… Proste nie vždy sa tie singlové verzie robia s citom ... Ja osobne by som sa vôbec nepodriaďoval diktátu rádií, ktoré o hudbe a umení vedia guľové... V tomto smere chápem Alana, že bol proti zásahom a myšlienke radio edit… Veď, keď sa mesiace trápim s nejakým zvukom , viď zvuk plechového bubienka v piesni MASTER and SERVANT (nakoniec tam tuším aj tak chýba), tak si hold budem stáť za tým, že rádiá musia akceptovať celú umeleckú - albumovú verziu bez nejakých prostých pripomienok… Viete si predstaviť, že by museli LED ZEPP kvôli rádio hitu skrátiť STAIRWAY… alebo QUEEN - BOHEMIAN…?
Re: ” I FEEL YOU” - ja stále verím, že najlepšia rocková verzia nás ešte len čaká...

LP Black Celebration má ešte jednu super výnimočnosť. Je to pravdepodobne album z najpestrejšími maxisinglami. Trochu mu v tom šľapu na päty niektoré staršie maxi, napr. Shake the Disease L12 BONG 8. Ale 1986 asi vedie. Absolútny vrchol je zrejme A Question Of Lust 12 BONG 11:
A Question Of Lust
Christmas Island (Extended)
People Are People (Live)
It Doesn’t Matter Two (Instrumental)
A Question Of Lust (Minimal)

Tu nájdeme absolútnu rôznorodosť, zastúpené sú všetky druhy, aké len môžu na maxi byť:
- singlová verzia
- pieseň mimo album
- live
- inštrumentálka
- mix

Nie nadarmo takéto vydania kedysi kamarát volal, že minielpíčka (zdôrazňujem dĺžeň na í... )
Pustite si napr. 12 Stripped + 12 A Question Of Lust a máte dĺžkou aj pestrosťou ďalší album na počúvanie.

tommy ja neviem, mne práve klasické single v tomto zmysle nevadia. Rôzne naozaj edit (že je to aj v názve), mám dojem, že sú skôr záležitosťou rôznych promotional vydaní.
Skrátenie napr. Stripped, Everything Counts, World In My Eyes a pod. nevnímam ako necitlivé. Čo sa už ale nedá celkom povedať o Should Be Higher (Radio Mix), to sa zrazu len začne stišovať akoby bez ladu a skladu, som to nechápal. No to je už úplne iná, nová doba, kde aj veľa iných vecí už nechápem…

Walking in Secret Garden [#23]:
LP Black Celebration má ešte jednu super výnimočnosť. Je to pravdepodobne album z najpestrejšími maxisinglami. Trochu mu v tom šľapu na päty niektoré staršie maxi, napr. Shake the Disease L12 BONG 8. Ale 1986 asi vedie. Absolútny vrchol je zrejme A Question Of Lust 12 BONG 11:
A Question Of Lust
Christmas Island (Extended)
People Are People (Live)
It Doesn’t Matter Two (Instrumental)
A Question Of Lust (Minimal)

Tu nájdeme absolútnu rôznorodosť, zastúpené sú všetky druhy, aké len môžu na maxi byť:
- singlová verzia
- pieseň mimo album
- live
- inštrumentálka
- mix

Nie nadarmo takéto vydania kedysi kamarát volal, že minielpíčka (zdôrazňujem dĺžeň na í...  )
Pustite si napr. 12 Stripped + 12 A Question Of Lust a máte dĺžkou aj pestrosťou ďalší album na počúvanie.

Nemožno mi s tebou nesúhlasiť Walking in Secret Garden!

Ihneď, ako som tieto single objavil v tých ” cd black boxoch”, tak moja duša zaplesala. Dovolím si tvrdiť, že A Question Of Lust je pre mňa vrcholom singlovej kvality . Inštrumentálna verzia “Matter Two” bol už transcendentálny zážitok… Sám Alan sa kdesi vyjadril, že vtedy si ešte dávali záležať na obsahu a tvorbe singlov… Ale to som tu už pred časom spomínal… Možno aj pri tejto téme…
Potom mi ešte pár kúskami na iných singloch urobili radosť, ale z pohľadu koncepcie, kvality a rôznorodosti je r. 1986 oprávnene TOP!

Od 90. let zacali davat tracky DJs a remixerum, producentum, predtim taky, ale ne v takovem rozsahu.

Veď práve… Vydaním Violatoru som už prestal počúvať remixy, doslova šok mi spôsobil singel “Barrel Of A Gun”
Underworld Hard Mix… Na to som fakt nebol pripravený , aj keď ten “soft mix” nebol až taký zlý... Dalo by sa povedať, že ten sa neminul výsledku… A po rokoch musím uznať, že aj ten “hard mix” bol v niečom zaujímavý... Určite bol nadčasový.

soft mix ja pokladám určite za “starý dobrý poctivý mix”, klasika.
hard mix presný opak, je pre mňa už zástupca nového štýlu mixu, ktoré nemusím. Keď mix nerozvíja, nezdôrazňuje, nepredlžuje, nealternuje, nezveličuje, neobohacuje, neminimalizuje atď. (takmer) nič z pôvodnej skladby (aspoň niečo z toho, nemusí všetko vždy), alebo ak aj áno, tak to takmer nie je počuť.
Ešte keby bol taký raz za čas, tak by som to možno bral ako zaujímavú raritu. Ale…