Návrat do zlatého veku - 2.časť

V druhej časti rozhovoru Depeche Mode pre magazín Under The Radar sa budeme venovať aktuálnemu albumu "Playing The Angel". Dočítate sa, čo všetko mu predchádzalo, ako skupina prežívala nahrávanie a tak trochu nám chalani naznačia svoj pohľad na ich vlastnú budúcnosť.

Anjelské piesne

Medzialbumové obdobie skupiny okomentoval Gore slovami, "Strávil som kopu času nepísaním skladieb. Myslím, že posledná skladba, ktorú som dovtedy napísal bola pre "Exciter", aj to ešte v roku 2000 a odvtedy som do roku 2004 nenapísal ani riadok. Čiže to bola pekne veľká priepasť. Niekedy je to však prospešné, pretože potom sa dostaví omnoho väčšie nadšenie."
Nahrávanie albumu "Playing The Angel" však bolo na hony vzdialené od predošlých štúdiových prác. Gahan, dovtedy len frontman, no nikdy nie skladateľ, presvedčil sám seba svojim vlastným materiálom. Jedinou možnosťou, aby súhlasil s návratom do Depeche Mode, bolo umožniť mu prispieť na album vlastnými skladbami. Gore súhlasil, no dal si podmienky. "Nedokázal som povedať jednoducho "nie" tejto možnosti, to by skupina viac neexistovala," spomína Gore. "Napísal skutočne veľa skladieb, mal ich okamžite k dispozícií okolo 15. Ale povedal som mu, 'Pozri, keďže je to po prvýkrát, čo prispievaš niečím na album, nemyslím si, že by bol rozumné, aby to bolo hneď 50% všetkých skladieb, pretože je to po prvýkrát po 25 rokoch, uvidíme, ako to bude vôbec fungovať. Takže, keďže je to po prvýkrát, myslím si, že pre začiatok by bolo vhodné prispieť s dvoma, troma skladbami.' A on s tým súhlasil."

Potom, čo sa teda skupina rozhodla nastúpiť do štúdia, vyvstala otázka výberu producenta. Odkedy totiž Depeche Mode pôsobia ako trojica, nahrávanie prebieha úplne inak, ako tomu bolo do ochodu Alana Wildera v roku 1995. Wilderov prínos bol skutočne významný, pripravoval veci pre skupiny dokonca aj vo svojom domácom štúdiu. Gahan dokonca pripúšťa, "Myslím, že sme jeho odchod začali pociťovať už pri nahrávaní "Ultra". Zrazu bol tento kľúčový hudobník, ktorý prispieval skutočne významnou mierou, preč. Bolo to akoby ste jazdili na dostihoch a zrazu zistíte, že Váš kôň má len tri nohy, potácate sa a snažíte sa nájsť nejaké východisko."

"Určite boli producenti posledných dvoch albumov "Ultra" a "Exciter" skvelí hudobníci, no zároveň boli príliš veľkí fanúšikovia skupiny," dodáva Fletcher. "Niekedy ste myšlienkami o dobrom zvuku skupiny až zaujatý. My sme jednoducho potrebovali niekoho, kto by nám určil jednoznačný smer."
Skupina si teda vybrala anglického producenta Bena Hilliera, ktorého producentské úspechy zahŕňajú skvelé albumy od Blur, Elbow a Doves. Po prvom stretnutí sa skupina rozhodla, že ho vyskúšajú na skúšobnom päťtýždňovom sedení v štúdiu.
"Nemal som ani poňatia o jeho spôsobe práce," spomína Gore. "Hoci máte možnosť počuť jeho predošlé práce, a jeho prístupe Vám to nepovie nič. Príjemne nás prekvapil, keď odkryl svoju priam posadnutosť analógovými efektami a syntezátormi. Ukázalo sa totiž, že je totálny fanúšik elektronickej hudby, čo som absolútne nečakal, keďže produkoval úplne iný druh hudby."

"Podarilo sa mu znovuoživiť atmosféru, ktorá vládla v štúdiu, keď sme nahrávali album "Violator" a mám taký pocit, že presne o to mu išlo," uvedie Gahan na Hillierovu adresu. "Konečne sme našli niekoho, kto nám ukázal jasný smer a povzbudil nás vyskúšať veci, ktoré sme predtým nikdy neskúsili. Jednoducho, vytiahol na svetlo sveta skutočnú podstatu Depeche Mode. Obrazne povedané, chytil všetky skladby, ktoré sme mali pripravené, šmaril ich do kuchynského dresu a vyťahoval z neho tie správne veci. Myslím, že takto rýchlo sme doteraz nikdy nepracovali.
Inak, to bol v Depeche Mode bežný štandart, niekedy ste nemali ani potuchy, čo sa bude diať, pretože sa všetko zomlelo príliš rýchlo. A Ben pracuje presne takto. Je to nekonečný optimista. Zažili sme pri tomto nahrávaní kopec srandy. Teda, samozrejme, že je to nahrávka Depeche Mode, takže je poznačená temnotou, ale bola zábava to nahrávať."

"Playing The Angel" je najucelenejší album za posledné roky. S neforemnými skladbami z albumov "Ultra" a "Exciter" je koniec. Je pravda, že ide o temný album, no zároveň veľmi príťažlivý. "Myslím, že tento album má jedinečné postavenie," hovorí Gahan. "No treba povedať, že čerpá zo všetkej tej predošlej intenzity Depeche Mode a je ňou ovplyvnený. Čiže namiesto toho, aby sa tej intenzity zriekal, tak ju zúžitkováva."

"Snažili sme sa nájsť niečo, čo by znelo skutočne presvedčivo," dodáva Fletcher. "Album je v podstate akousi kolážou. Dal by sa prirovnať k našim predošlým albumom. "Black Celebration" alebo ešte lepšie "Music For The Masses". Ale nebolo to v štýle mítingu, kde by sme si povedali, 'Vráťme sa k zvuku "Black Celebration", ten bo vážne skvelý.' U Bena bolo totiž najlepšie to, že on vôbec nevie, ako znie "Black Celebration". Nie je veľkým fanúšikom našej skupiny, pozná len naše single a v tom je ten rozdiel."
Nielenže bola znovuoživená kreativita Depeche Mode, po prvýkrát sa totiž ich osobné vzťahy naozaj zlepšili. "Viete, keď sme to dali všetko dokopy, boli sme decká, takže sme nikdy nemali skutočne dospelé vzťahy," smeje sa Gahan. "Stále sme akoby tí tápajúci školáci, rozpačití kamoši, ktorí spolu chodili po večeroch von, no potom sa opäť vracali k svojim mamám domov. Takto to je medzi nami dodnes, no tentoraz sme skúšali veci spoločne intenzívnejšie. Častejšie sme chodili spolu na večeru, smiali sa a žartovali medzi sebou. Ktokoľvek, kto takéto čosi dokáže po 25-tich rokoch, tak to môže považovať za svoj osobný úspech."

"Počas nahrávania vládla v štúdiu skutočne skvelá atmosféra, pretože sme boli obklopení úžasnými ľuďmi," spomína Gore. "Skutočne sa vyskytlo len veľmi málo sporov, ale tie boli naozaj dojemné. Či v takomto kurze budú veci pokračovať aj na budúci rok, to naozaj neviem. Vzali sme si na plecia príliš veľa práce."
Dnešní depešáci, všetci zrelí štyridsiatnici, už nezvládnu také divoké nočné večierky na turné, ako kedysi. Je evidentné, že budúci rok strávi táto trojka koncertovaním a človek má pri sledovaní týchto pánov, ako sa na terase hotela Four Seasons z chuti smejú na svojich trápnostiach z mladosti a s hrdosťou poukazujú na svoje nové "dieťa", pocit, že v Depeche Mode je vlastne opäť jedna skvostná čierna oslava.
"Myslím, že sme skoro ako bratia," šťuchne Gahan do svojich priateľov. "Trochu nemotorní, trochu žiarliví, trochu nasratí, že jeden z nich má na viac, ako mám ja. tento má zasa najlepšie topánky a ja mám obnosené veci. Proste, správne kamarátstvo." Zasmeje sa, na chvíľu stíchne, no potom Vám pozrie do očí a povie, "No rovnako je to o rešpekte a náklonnosti, ktoré medzi nami vládnu. No aj tak, nie vždy budeme spolu... ale vždy tu bude pocit, že sme čosi nedokončili. Aspoň nateraz nie."

autor: Marcus Kagler
zdroj: Under The Radar 12/2005

Názory Devotees (4)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa