U Alana doma… s chrípkou (1986)

Reportér magazínu Smash hits si krátko po vydaní albumu "Black Celebration" dohodol stretnutie s chalanmi z Depeche Mode v Alana doma. Mal však smolu. Martin s Alanom sa liečili z chrípky, Fletch na tom nebol tiež najlepšie a Dave sa ich radšej stránil.

Ideme na to... (úvod)

... viete, keď sa vám nedarí vypnúť budík, máte nádchu, rádio vám stráca signál, sotva prehĺtate, namiesto nosa máte červenú machuľu, k tomu vonku príšerne prší a v telke beží akurát tak "That´s Life", kde nejaký novinár zo Smash Hits v nechutnom svetri, inak volá sa Chris Heath, chystá rozhovor s VAMI...? Takto nejako sa dnes cítia Depeche Mode...

"Dnes sme na tom úplne príšerne," nevrlo odvrkne Martin Gore. U Alana Wildera doma, presnejšie v kuchyni, si pochlipkáva čaj a vyzerá pekne podráždene. Posledné štyri mesiace strávili Depeche Mode zavretí v berlínskych štúdiách, potom nasledovalo dvojtýždňové skúšanie na vystúpenia, ktoré budú súčasťou následného päťmesačného turné, no a k tomu sa pridala chrípka, kvôli ktorej musel Martin preležať celý týždeň v posteli. Posledná vec, ktorá sa mu práce chce, je "príjemný a veselý" rozhovor so Smash Hits.
No áno, síce je Martin Gore pekne podráždený, predsa len premýšľa, ako začat, "Vždy sme takí príjemní?"

Treba naozaj priznať, že nový album Depeche Mode, "Black Celebration", je silne depresívny a hoci Martin píše veľa textov o vzťahoch s dievčatami, v tomto prípade pôsobia skôr ako útecha v porovnaní so zvrátenosťou ostatného života. Ale je naozaj život popovej hviezdy vždy taký hrozný?

"Teda," začne Martin skľúčene, "v porovnaní s ostatnými zamestnaniami, je toto omnoho lepšie. Musím sa priznať, že predtým, ako začnem písať piesne si často spomeniem na svoje začiatky, kedy som rok a pol robil bankového úradníka a všetko robil podľa nejakých predpisov - to bola fakt príšerná nuda."

No, už sa dostáva do nálady. Možno niekde v inej izbe je niekto s lepšou náladou, ideme to preskúmať.

V obývačke sme naďabili sme na Alana, práve schytil do rúk novú LP od PiL. "Práve som si kúpil nový rekordér," povie popod nos. "takže teraz si budem púšťať kvantum hudby." Tak nás zaujíma, či sa ňou nechá strhnúť a nezačne v izbe šantiť.

"Takéto veci ja nerobím," odpovie so všetkou vážnosťou. "Niekedy pri hudbe čosi robím, niekedy len sedím a počúvam." No zbohom, nezdá sa, že by obaja mohli dobrú náladu rozdávať. Nemali by byť úspešné hviezdy trochu šťastnejšie? Zrejme nie nevyhnutne. "Hoci v našom biznise - 'vo fascinujúcom svete popu,'" vysvetľuje, "bojujete neustále s rutinou. No a vy takisto," zamrmle si, "tiež sa túlate od domu k domu." A na to hneď zanadáva, "Súkromné životy by mali byť naozaj súkromné."

Fíha, dnes je z neho nejaká netykavka. Asi bude lepšie sa porozprávať s niekym iným...

Andy Fletcher sa zdá byť nad vecou, chystá totiž narodeninovú oslavu pre svoju priateľku v miestnom pube. Kto vie, ako sa cíti dnes on? "Všetci máme chrípku," začne Andy. "Ja s Davidom som na tom nie až tak zle, ale Martin a Alanom sú vegetariáni a neznášajú to až tak dobre."

Fletch sa totiž domnieva, že pravidelná konzumácia "červenej krvi" je spôsob, ako sa vždy vyhnúť lekárovi - priznáva, že zeleninu vôbec neje a tvrdí, že väčšina chorôb sú len "psychologického rázu".

"Tak napríklad," vysvetľuje, "odkedy som na voľnej nohe, tak som tuším nikdy nebol chorý, ale predtým ako som normálne chodil do práce, tak som vždy chytil nádchu a som si istý, že by to bývalo ešte horšie, takže potrebujem takto pracovať..."

Pche! Chvalabohu, že sa vyhol depresívnym veciam... "Nový album," zašvitorí, "nie je v štýle hopkania ala Madonna, však nie?"

Aha.... tuším sa nám rozbehne... "Dosť nás odradilo, že "Stripped" nebola prijatá lepšie," pozdychne si. "Bolo to pre nás menšie sklamanie... je milión krát lepšia ako náš posledný singel... ten sa radšej ani nemal dostať do rebríčkov...."

A tu ho máme...

"Keď Martin prestane s písaním dobrých skladieb," smutno zašepká, "okamžite sa zo scény vytratíme. Vieme, že je skvelý skladateľ a momentálne nemôžeme neuspieť s kvalitou skladieb, ktoré píše. Ale keď to raz skončí..."

Áno, Andy nám upadol do depresie tiež, takže jediným miestom, kam sa dá pred ňou ujsť je záhrada, v ktorej sa potuluje Dave Gahan. Dúfajme, že je čulejší.

"Black Celebration," zašepce "to je pekne surový názov. Nemá to nič spoločné s čiernou mágiou, ako si mnohí ľudia myslia - je to skôr o tom, ako mnoho ľudí na svete nemá žiaden dôvod k oslave. Každý deň chodia do práce, z nej do pubu a mučia sa vo svojom trápení. O tom to celé je - oslava konca ďalšieho smutného dňa. Myslím si, že je tragické takéto niečo kompenzovať alkoholom, hoci si zasa nemyslím, že by šlo o nejaký neprirodzený spôsob. V podstate to tak robíme všetci odjakživa."

Preskočil húpacieho koňa v rohu záhrady a nezaujato si ju celú pohľadom prezrel.

"Nikdy som nemal húpacieho koňa," priznáva. "Mal som Akčných mužov, asi šesť z jednej série. A moja sestra mala bábiku Sindy. Postavil som si vojenský tábor na mojej posteli, ona zasa na svojej a zvykol som ju navštevovať. Môj Akčný muž mohol jazdiť na džípe a zaklopal na bránu jej tábora a Sindy sa tiež mohla povoziť na džípe. Hrali sme sa tak celé hodiny. Sindy mala koňa, ja zasa džíp a tank, proste všetky tie záležitosti správneho chalana."

"Ale o dievčatách som sa fakt veľa naučil," zasmeje sa. "hlavne používať frázy ako, 'héj, nabudúce si ťa prídem vyzdvihnúť na mojom tanku'. Bolo to omnoho zábavnejšie ako Subutteo (futbalová hra, pri ktorej sa hráči vždy zvadili) - viem si predstaviť Fletcha, ako sa s ňou hral - bola to pekne blbá hra. Zabrala celé hodiny. Mal som rád "akciu" - voziť Sindy na rande. Od Akčných mužov som sa veľa naučil, viac ako v škole."

No, ale ani v škole vás nepripravia na prekážky, ktoré musia zdolať popové hviezdy - poskytnúť rozhovor, keď ste mrzutý, byť prenasledovaný fanúšikmi na ulici a na zopár ďalších zvláštností, ako napríklad potľapkávanie a štipance od fanúšikov, ohadzovanie rôznymi predmetmi, keď vstupujete na pódium...

"To áno," zasmeje sa Dave. "V Amerike po nás lieta skutočne kadečo - podprsenky, podväzky, nohavičky, dokonca topánky. Po jednom koncerte nám zostalo na pódiu štyridsať topánok a ale ani jedna nemala pár! Predstavte si tých ľudí, ako šli domov!"

Poskakovať na ceste domov? To mi príde ako celkom ohromný nápad! Tudli dúú!

zdroj: internet

Názory Devotees (2)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa