Carpe diem (2007) - 2/2
Správa, že Dave Gahan vydáva druhý sólový album ("Hourglass") sa rozšírila veľmi rýchlo. Vďaka nahrávacej spoločnosti som si mohol toto dielo vypočuť ešte pred samotným vydaní a hneď na prvé počutie sa mi zapáčil.
Kde sú Tvoje limity, pokiaľ ide o kompromisy? Ako slobodne sa v tomto prostredí cítiš?
Je ironické, že som súčasťou hudobného priemyslu. Často Ti tí ľudia diktujú, akým smerom sa máš uberať, hovoria Ti, čo funguje, čo nie. Na koncertoch je to iné. Priestor, v ktorom vystupuješ, je Tvoj a môžeš si s ním robiť čo chceš. A to sa nemení. Táto myšlienka sa mi páčila a môj nový album je prvým, pri ktorom som túto atmosféru pocítil.
Počas celého nahrávania som necítil žiaden tlak, boli sme vo vlastnom štúdiu, platili sme nájomné a od vydavateľstva sme nič nežiadali. Necítil sme potrebu takejto pomoci. Chceli sme si to urobiť po svojom, aspoň dovtedy, kým sa album nedostal do ich rúk.
Niekedy sa nechám ovplyvniť názormi iných, a to je chyba. Každý má svoj názor a pre umelca je nebezpečné stratiť kontrolu. To sa v kapelách stáva. Preto musíte vo veľkej miere ustupovať od svojich vlastných predstáv. Ak máte svoj názor, tak musíte počúvať aj názory ostatných a brať ich do úvahy.
V Depeche Mode sme sa vždy snažili nájsť diplomatický spôsob, ako prezentovať naše názory, čo väčšinou aj fungovalo. No ak sa musíš komerčnému oddeleniu zodpovedať za to, čo si urobil sám, keď ide o propagáciu Tvojho vlastného materiálu, tak je to fakt divné.
Ak si dnes myslím, že som v danej chvíli urobil to najlepšie, čo som mohol, tak to neznamená, že je to najlepšia alebo najhoršia vec, akú som kedy urobil. Je to totiž vec, ktorú som urobiť musel, a som si tým úplne istý.
Považuješ svoju hudbu za umenie? Cítiš sa obmedzovaný limitmi hudobného priemyslu?
V istom zmysle áno, ale reagujem na to svojsky. Keď som pracoval s kolegami v štúdiu, cítil som slobodu. Potom prišiel účet a začali obavy. No ako každý umelec, aj ty musíš mať možnosť venovať sa svojmu umeniu. Cítim sa šťastný, nakoľko mám možnosť vybrať si, čo chcem robiť. A v budúcnosti chcem byť pri týchto voľbách opatrnejší.
Musím dávať pozor, aby ma moje rozhodnutia nevrátili do situácie, v akej som bol pred desiatimi rokmi, keď som mal pocit, že sa neposúvam dopredu, že sa ako umelec nevyvíjam a že ma tvorba hudby už tak neuspokojuje.
Lebo keď tvoríte hudbu – s výnimkou situácie, keď vezmete do ruky gitaru a niečo zahráte – je tu veľa prvkov, ktoré potrebujete, aby sa niečo pohlo.
Pokiaľ ide o mňa, baví ma skúsenosť s písaním piesní. Medzi Andrewom, Christianom a mnou je silné puto. Keď píšeme, sme naladení na rovnakú vlnu. Album sme produkovali všetci traja a úlohy sme si rozdelili rovnakým dielom.
Ako sa chystáš propagovať album? Plánuješ turné?
Aktuálne neviem, kam to bude smerovať, preto zatiaľ turné neplánujem. Mám z toho všetkého dobrý pocit, preto si nerobím žiadne plány. Ak bude mať o to publikum záujem a môj pocit sa nezmení, tak budem koncertovať.
Keď si tieto piesne vypočul Daniel Miller, zostal prekvapený a povedal, že producenta nepotrebujem. A to sa mi páčilo. Aj on sa ma spýtal, či by som si týmto albumom šiel na turné. Chcel vedieť, ako budem propagovať toto dielo. Povedal som mu, že spravíme reklamu a potom sa uvidí.
Ako sa dnešný Dave Gahan líši od toho spred desiatich, či dvadsiatich rokov?
Som starší a môj život sa zlepšuje, čo som si vo veku 35 rokov ani nevedel predstaviť. Úprimne, vtedy som si nebol istý, čo prinesie ďalšia hodina, nieto ďalší deň. Nebol to príjemný pocit. Cesta, po ktorej som vtedy kráčal, nikam nevedie. A to Vás dobehne. Ak máte šťastie a prežijete to, môžete túto skúsenosť využiť na to, aby ste vedeli, čo nerobiť. Mám pocit, že tie najlepšie veci, ktoré som urobil, prišli až po tejto skúsenosti.
Ako Tvoje deti reagujú na Tvoju hudbu?
Povedal by som, že môj najstarší syn sa o to zaujíma viac. Jack má dnes 20. Jimmy má 15 a viac ho zaujímajú konšpiračné teórie. Nedávno sme museli z Európy priviesť psa a ten musel mať čip, aby mohol byť kedykoľvek lokalizovaný. Táto myšlienka čipu ho privádzala priam do šialenstva. Začal o tom pátrať po internet a nakoniec začal premýšľať o implementovaní takýchto čipov novorodencom, aby ich bolo možné nájsť v prípade únosu. Je to skutočný myslieteľ.
Z jeho izby sa však ozývajú Iron Maiden. Netuším, ako sa k tomu dostal, keď do hudobných obchodov nechodí. Veľa času totiž trávi pri počítači a hrá hry. Stella má radšej Hannah Montana, High School Musical a podobne.
Nepremýšľal si niekedy o vydaní zbierky básní, aby si sa mohol vyjadriť aj iným spôsobom?
Nie, ale nedávno sa ma na toto niekto spýtal, či by som nemal záujem. Začal som si svoje myšlienky zapisovať, úvahy o živote a mojom mieste v ňom. Mám toho veľa čo povedať. Kedysi som si myslel, že nebudem mať žiadne nápady, no dnes je tomu inak.
Je niečo, čo si v hudbe ešte neskúsil a rád by si?
Áno. 10 rokov dozadu by však odpoveď znela "nie". Zistil som však, že sa ešte vždy môžeš ocitnúť v situáciách, ktoré Ti poskytnú nový pohľad na vec. Pred albumom "Paper Monsters" som nikdy neuvažoval o svojom sólovom albume a nemyslel som si, že by som mohol robiť aj niečo iné, než s Depeche Mode. Teraz sa všetko zmenilo. A všetkom, čo som urobil, pramenilo v nadšení pre hudbu a v tom, že som súčasťou tohto procesu.
Kedy sa opäť Depeche Mode zídu?
Depeche Mode sú jedna veľká rodina, no momentálne nemáme žiadne plány. Viem, že Martin píše nové piesne a ja mám, spolu s Christianom a Andrewom takisto v pláne čoskoro spolupracovať, no zatiaľ sme sa o ničom konkrétnom nebavili. Pravdepodobne sa stretneme na budúci rok a porozprávame sa o možnosti nového albumu.
Ktorý remix skladby Depeche Mode sa Ti páči najviac?
Takých je veľa, ale teraz mi prišiel na um "Personal Jesus" od Françoisa Kevorkiana, na tú dobu bol veľmi pokrokový. "I Feel Loved" a jej remixy sa mi nepáčili.
A remix skladby "Kingdom"?
Možno ten od Booka Shade.
Máš ešte nejaký iný talent, o ktorom nevieme?
Som vlastne kúzelník.
Zaujímavé ... tak to je vlastne všetko. Ďakujem za rozhovor a gratulujem k albumu "Hourglass". Je naozaj vynikajúci.
Ďakujem
zdroj: Sunete, Rumunsko, 2007
