Los Angeles, 25/04/2017 (2/2)

Rozhovor s Martinom, vo Four Seasons hoteli, ktorý bol do vysielania rozhlasovej stanice KCRW 89.9FM (Santa Monica) zaradený až 12.októbra, kedy sa Depeche Mode, v Hollywood Bowl, predstavili hneď štyrmi vypredanými vystúpeniami po sebe.

Počúvate reláciu "Press Play", ja som Madeline Brand a pokračujeme v rozhovore s Martinom Gore z Depeche Mode. Chcela by som s Tebou rozobrať tému Vašej popularity v Los Angeles, ktorá tu je neuveriteľne obľúbená, hlavne u tunajšej juhoamerickej komunity. Čo tých ľudí na Vašej hudbe tak priťahuje?
Martin: Vždy je komplikované odpovedať na otázku, prečo ste niekde populárni viac. Všimol som si, že napr. Morrissey sa tu takisto teší ohromnej popularite. Ja jeho tvorbu zbožňujem, no nikdy by ma nenapadlo, že bude tak ohromne populárny napr. v Mexiku. Možno nejako spadáme do podobnej kategórie. Mexičanom sa to jednoducho páči. My sme sa tu však tešili veľkej podpore už v našich začiatkoch. Tu a v New Yorku. Tu v Los Angeles to máme stabilné už niekoľko rokov. Máme tu obrovskú fanúšikovskú základňu, pravdepodobne najväčšiu v Amerike, teda, aspoň si myslím.

A to sa všetko začalo koncertom v Rose Bowl?
No, myslím, že to bolo už dávno predtým. keď sa na scéne začali objavovať alternatívne rozhlasové stanice. Vtedy nás hrávali pomerne často.

Napr. KROQ s Richardom Bladeom.
Netvrdím, že bol v tej dobe jediný, ale tú veľkú zmenu som si všimol už v roku 1985, keď sme sem prišli koncertovať. Tie alternatívne rádia boli doslova všade, hrali nás po celej krajine. Predtým sme si mysleli, že v Amerike úspešní nebudeme, nakoľko sme boli elektronická kapela, nezapadali sme do hudobnej scény. V tých rokoch vládol klasický rock a zrazu sa tu objavili alternatívne rádia a zrazu sme sa tu stali veľkými hviezdami.

Vždy si chcel byť rockovou hviezdou, hrať v kapele alebo to prišlo náhodou?
Nie, ale rock'n'roll som objavil ako 10-ročný, kedy som natrafil na maminu zbierku LP platní. Bolo to niečo tak výnimočné, že som sa do toho zamiloval. Keď sa dnes spätne pozerám na svoj život, tak všetko, čo som kedy robil, sa točilo okolo hudby. Takže, za prvé zarobené peniaze, roznášal som noviny, som si kupoval single. A keď som vďaka ďalšej práci zarobil viac peňazí, tak som si začal kupovať albumy. Až som sa nakoniec prepracoval do hudobného priemyslu, možno čírou náhodou.

Ako to môže byť náhoda?
No, ako jeden z mála ľudí v Basildone som vlastnil syntetizátor. A keď sme začínali, tak Vince hral na gitaru, Andy na bassgitaru a k tomu sme mali bicí automat. Požiadali ma, aby som sa k nim pridal a myslím, že to bolo práve pre ten syntetizátor. Veľmi rýchlo sme sa potom preorientovali na plne syntetizátorovú kapelu a prijali sme Davida. Ale, v tej dobe sme to celé vôbec nebrali vážne. Bola to jednoducho zábava. Hrali sme raz týždenne ... no a dnes, po 37 rokoch sme jednoducho tu.

Takže si sa len hral a skúšal nové veci ...
Presne tak.

Ako si sa vtedy vlastne k tomu syntetizátoru dostal? Vtedy asi nebolo bežné, že by ho mal každý.
To nie. Mal ho jeden z našich kamarátov a požičal mi ho na dva týždne. To hranie som si naozaj vtedy užil. Tak som sa rozhodol, že si naň našetrím. Môj prvý syntetizátor ma vyšiel na 200 libier.

Vcelku dosť.
Na tú dobu určite. A to bol ten najlacnejší model, nakoľko v ponuke boli oveľa drahšie produkty.

Počúval si v tej dobe Kraftwerk?
No samozrejme, už od ... ja neviem, skutočne od ranného veku. Páčil sa mi album "Autobahn", potom vyšiel "Trans Europe Express" a "Man Machine", boli veľmi vplyvní. Vlastne už vtedy boli nadčasoví.

Áno, ale vy ste považovaní za priekopníkov elektronického popu, resp. synth popu. A teraz sa to javí tak, že všetko má svoj prapôvod v tom 200-librovom syntetizátore.
No áno, ale myslím, že to bol súbeh viacerých vecí. V tom období sa už pomaličky rozbiehala elektronická scéna s kapelami ako Human League a Soft Cell. A uvedomili sme si, že sa nejak stretávame. Bol tam aj Stevo, ktorý rozbiehal vydavateľstvo Some Bizzare, vydal rovnomenný kompilačný album, na ktorom bola, popri iných skladbách, aj jedna naša. On bol tak trochu vizionár a na jeden album dostal celú plejádu kapiel. Takže, byť synth kapelou v tej dobe bolo tak trochu v móde. No a potom zrazu väčšina z nich zmizla z hudobnej mapy a v polovici 1980-tych rokov sme na nej zostali takmer jediní.

Napriek tomu to bolo pre Spojené štáty niečo úplne nové. Trochu sme v tomto smere zaostávali.
To áno, ale ako som spomenul, od začiatku, asi do roku 1985, sme mali ťažkosti s tým, aby nás hudobný svet bral vážne.

Tak prečo myslíš, že kapely ako Human League, Soft Cell a podobne, dnes už sotva existujú a vy ste úspešne prežili?
Dobrá otázka. Naozaj neviem. Vždy si hovorím, že ak by si niekto, v roku 1981, mal staviť na to, ktorá z tých kapiel tu bude aj o 37 rokov neskôr, tak na nás by veľa stávok nešlo.

Prečo? Myslíš, že ste vtedy mali sklony k rozpadu, prípadne, že sa Vám vtedy veľmi nedarilo alebo že ste sami seba nebrali vážne?
Nie. Skôr si myslím, že náš debutový album bol až príliš popový. Samozrejme, obsahoval skvelý singel, veď "Just Can't Get Enough" bola už vtedy takmer hymnus. Skutočne mala veľký úspech. No ak si vypočujete celý album "Speak & Spell", tak na ňom objavíte množstvo, vcelku smiešnych, momentov.

Ako na Teba zapôsobilo, keď Johnny Cash nahral cover verziu skladby "Personal Jesus"?
Keď mi niekto vtedy povedal, že počul Johnnyho spievať túto skladbu, tak som mu neveril, nakoľko sa ku mne nikdy jeho žiadosť na publikovanie jeho verzie nedostala. A verte mi, takýchto žiadostí dostávam veľa, hlavne od tých najneznámejších umelcov, ktorí predajú tak 5 nahrávok. A že ich všetky schvaľujem! Čiže, Johnny Cash vlastne žiadať nič nemusel. Ale niekto mi zavolal a povedal, "práve som v rádiu počul Johnnyho Casha spievať "Personal Jesus"." Ja na to, "no to si robíš srandu". Ale zavolal som nášmu manažérovi, nech mi to ozrejmí a on na to, "je to pravda. naozaj to naspieval". Aká to česť! Aká výnimočná verzia. Úplne ma to ohromilo.

Skutočne ohromujúca.
Obzvlášť, keď ju umiestnil na svoj posledný album, po ktorom sa z tohto sveta porúčal.

Tak Martin, chcela by som Ti poďakovať.
Rado sa stalo ...

To bol Martin Gore, spevák a skladateľ, hráč na syntetizárory a zakladajúci člen Depeche Mode. Na trhu majú aktuálny album "Spirit" a dnes večer štartujú Depeche Mode sériu štyroch koncertov v Hollywood Bowl. Som Madeline Brand a budeme sa opäť počuť zajtra.