Los Angeles, 25/04/2017 (1/2)

Rozhovor s Martinom, vo Four Seasons hoteli, ktorý bol do vysielania rozhlasovej stanice KCRW 89.9FM (Santa Monica) zaradený až 12.októbra, kedy sa Depeche Mode, v Hollywood Bowl, predstavili hneď štyrmi vypredanými vystúpeniami po sebe.

Na rádiu KCRW počúvate reláciu "Press Play" a ja som Madeline Brand. Už je to 36 rokov, odkedy Depeche Mode vydali svoj jednoznačne popový debut, album "Speak & Spell", po ktorom sa náhle z kvarteta stalo trio a Martin Gore prevzal pozíciu hlavného skladateľa. A od toho momentu mali aj tie najchytľavejšie skladby kapely často politický odkaz.

Po takmer štyroch desaťročiach a stovke miliónov predaných nosičov sú dnes Depeche Mode možno ešte politickejší. Kapela je uprostred svetového turné na podporu svojho aktuálneho albumu "Spirit" a dnes sa vrátili do Los Angeles, kde vystúpia naživo v Hollywood Bowl. Nedávno sme sa o ich novom albume porozprávali s Martinom Gorem.

Martin: Keď som začal písať prvé piesne pre nový album, tak som mal pocit, že svet je na tom staršne zle. A to bolo dávno pred Brexitom, či zvolením Trumpa za prezidenta. Neviem, niečo bolo cítiť vo vzduchu. Mal som zrazu pocit, že sa tomu musíme venovať. Možno práve preto tento album trochu vybočuje z našej diskografie a je o niečo politickejší, než tie ostatné, teda s výnimkou "Construction Time Again", čo bol taký náš ranny pokus zaoberať sa spoločenskými otázkami, keď sme mali asi 22 rokov.

Presne to som šla povedať, že pre Teba nie je ničím novým, zaoberať sa takýmito témami, však?
To nie, ale ten spomenutý album vyšiel v roku 1983 a myslím, že to bola naša reakcia na cestovanie po svete. Bolo to krátko po tom, čo sme absolvovali naše prvé svetové turné, hrali sme v Ázií a jednoducho sme mali pocit, že tam dochádza k istej sociálnej nespravodlivosti.

Museli ste kvôli tomu zisteniu cestovať po svete alebo ste to mohli sledovať aj priamo v Británií?
No, v tom čase to v Británií tiež nebola žiadna sláva. Ale, práve to cestovanie nám skutočne otvorilo oči. Boli sme veľmi mladí a všetko to pre nás bolo tak nové.

Keď sa teda vrátime do tých 1980-tych rokov v Británií, alebo aj ku nám, do Spojených štátov, kedy tu vládol Reagan, ako to obdobie ovplyvnilo Vás samotných a Vašu hudbu?
Myslím, že po albume "Construction Time Again" sme sa v našich pesničkách akosi vzdialili od toho, čo by sa dalo nazvať spoločenská angažovanosť. Povedal by som, že sme sa nechali strhnúť celkovou atmosférou 1980-tych rokov. CTA album sme vydali, keď som mal 22 a odvtedy sme vydávali album prakticky každý rok. Pri tom ďalšom som mal 23 a to bola jedna párty za druhou. Ono, celé tie 1980-te roky bola jedna veľká bláznivá párty a my sme sa do nej nechali vtiahnúť.

Na nejaký čas.
Áno, na nejaký čas.

Myslím, tak do polovice 1990-tych rokov? Dobrých 10 rokov teda ...
No ... každý z nás s tým nakoniec prestal, len v inom období. Ale áno, veľmi dlhú dobu sme boli poriadni "kaliči".

Skladbu "Everything Counts" však vnímam ako nejakú hymnu proti chamtivosti veľkých korporácií, čo bol ďalší typický rys 1980-tych rokov, mimo tých nekonečných večierkov.
Áno, dnes sa k tomu istým spôsobom vraciame. Na novom albume je totiž skladba "Poorman", v ktorej jeden z veršov znie: "Korporácie dostanú na frak".

Takže to dnes vnímaš tak, že sa od Vašich ranných čias vlastne nič nezmenilo? Alebo je to jeden veľký uzavretý kruh?
Bolo obdobie, keď som v tomto smere cítil väčšiu nádej. Neviem, čo sa to stalo v poslednej dobe, ale svet mi, vo všeobecnosti, príde veľmi polarizovaný, kamkoľvek sa pozrieš ... napr. hlasovanie o Brexite, rozdiel 2%. len 2%! A ľudia tak hlasno vyjadrujú, či sú za alebo proti. A to isté aj v prípade Trumpa. Spôsobilo to toľko napätia. Ak dnes poznáš niekoho, kto podporuje Trumpa, tak je veľmi ťažké sa dnes na neho pozerať ako predtým.

Dnes žiješ v Santa Barbare?
Áno.

Stretol si niekedy vôbec podporovateľov Trumpa? Dal si sa niekedy s nimi do reči?
Samozrejme, že som stretol ľudí, ktorí ho podporujú.

Myslela som takých, s ktorými sa aj poznáš.
Áno, aj s takými. A som si istý, že aj s mnohými, s ktorými sa osobne nepoznám. Som si istý, že v Santa Barbare žije množstvo Republikánov.

Santa Barbara je ďaleko od Anglicka, ďaleko od Londýna. Nepôsobí ako miesto, kde by mohla vznikať temná hudba Depeche Mode.
Vždy som zvykol tvrdiť, že si nemyslím, že by naozaj záležalo na to, kde človek žije. Skôr si myslím, že ide o to, čo sa deje vo vnútri človeka a ako vníma to, čo sa okolo neho deje. Zvykli mi hovoriť, že keď si žil v Berlíne v období 1985 - 1986, tak Ťa to muselo silne inšpirovať, lebo to bolo miesto uprostred Východného Nemecka, obklopené múrom. A to by možno bolo ideálne miesto, odkiaľ by mohla vyžarovať naša temná hudba. Ja si však nemyslím, že by to mohlo spôsobovať nejaký rozdiel. Či už som žil v Anglicku, či v Nemecku, v polovici 1980-tych rokov, či teraz v Santa Barbare, tak jednoducho máš istú citlivosť na podnety, ktoré k Tebe prichádzajú.

Musí byť teda dosť mätúce, že si Vašu kapelu obľúbil aj Richard Spencer a považuje Vás za kapelu hnutia krajnej pravice. Tak to sám povedal. Aký to v Tebe vyvolalo pocit?
Keď sa to ku mne dostalo, tak už predtým som mal pocit, že svet už úplne zošalel a už ma nič nemôže prekvapiť. A potom zrazu takéto niečo! Fakt neviem, čo ho k tomu viedlo.

Možno tie Vaše kožené vecí? Možno on také miluje.
No možno, ale ja som rozhodne žiadne "SS" uniformy nenosil. Povedzme, že to boli skôr uniformy bondage striptérok.

Ako si sa k tomu vôebc dostal? Prečo si to nosil a čo si tým chcel vyjadriť?
Vtedy, ja neviem, poviem to opäť, boli to jednoducho 1980-te roky. Vtedy bolo dovolené všetko. Vyrastali sme v ére glam rocku, takže bolo úplne normálne sa na pódiu obliekať do lesklých kostýmov, nosiť mejkap. My sme v tom len pokračovali a možno som to len trochu prehnal.

Ale muselo sa Ti to aj páčiť.
No samozrejme.

Akoby si si tým vytvoril ďalšiu osobnosť.
Presne tak, ale ešte aj dnes venujem patričnú pozornosť tomu, čo si oblečiem na pódium, dokonca stále nosím mejkap. Príde mi to nudné, ak tak neurobím. A na pódiu to vnímam tak trochu ako brnenie. Vieš, je to moja maska.

Mejkap a koža?
Áno, celkovo oblečenie, čo mám na sebe. Dodáva mi to na pódiu pocit úplne inej osobnosti.

... na pokračovanie