ESPN rádio, 27/02/2017

Dave Gahan ako hosť na telefóne v rozhlasovej šou "The Dan Le Batard Show" floridského rádia ESPN. Rozhovor súvisel s vydaním albumu "Spirit".

V rádiu ESPN sa radi rozprávame so zaujímavými ľuďmi a tento zaujímavý človek prežil doteraz zaujímavý život ... Dave Gahan je tu s nami a smeje sa nad tým výrazom "zaujímavý". Aké iné slovo by si použil?
Dave: Dobrá ráno. Ale, smejem sa na tým, že je to pekné slovo, až veľmi pekné.

Čiže, pri určitých veciach by si použil skôr menej pekné, či milé slovo?
"Zaujímavý" je v pohode, ale poviem to tak, že ten život nikdy nebol nudný.

To bez debaty, veď si sa niekoľkokrát ocitol tvárou tvár smrti, ale než sa k tomu vôbec dostaneme, poďme na príjemnejšiu tému - Knicks!
No neviem, či je to lepšia téma. Ono, spočiatku to vyzeralo, že konečne zmenili hru, hrali ako tím, Melo (pozn. Carmelo Kyam Anthony) to vždy rozbiehal. Pôsobilo to, že sa skutočne niečo deje, v duchu som si hovoril, "super! to je úplne iný tím", lenže Melo je v centre pozornosti. Nechcem ho zhadzovať, je to skvelý strelec, neustále zbiera body, ale priznajme si, že niekedy chce hrať vyslovene sólovo. A to už nie je basketbal. Aspoň podľa mňa nie. So synom chodíme na zápasy už 10 rokov, čo mal 15, tak si kupujeme lístky vždy na celú sezńu a dnes je to už 20-tnik ... čiže chodíme tam už dosť dlho a ja to zbožňujem. Milujem chodiť na tie zápasy. Keď som na zápase a oni hrajú skvele, tak sa cítite neskutočne dobre a je to skvelý pocit v takom stave odchádzať z MSG. No keď hrajú tak, ako v poslednej dobe, tak akoby ste prišli o kúsok srdca.

Najtrápanejší zážitok súvisiaci so sezónnou vstupenkou na Knicks? Nemusí to byť práve z aktuálnej sezóny ...
Kúpiť si lístky na play-off a potom sa do nej neprebojovať.

No jasné, s tým Ťa stále bombardujú. Stáva sa to dosť často, však? To trochu zabolí. Tak sa poďme porozprávať o Tvojej životnej ceste. Ako si sa prepracoval do tejto pozície? A kým začneš odpovedať, stihol si si vlastne svoj úspech užiť? Pretože to vyznieva, akoby nie.
Možno som v minulosti pôsobil takým dojmom, v rozhovoroch a tak, nakoľko ľudia majú o mne akúsi predpojatú predstavu a veľa z toho aj mojou vinou ... ale v skutočnosti si naozaj užívam to, čo robím. A čím som starší, tým si to užívam viac a ak to dáva nejaký zmysel, tak som do toho všetkého ešte viac zainteresovaný. Dá sa to prirovnať k basketbalovému zápasu. Keď ste rozptýlený a robíte iné veci, ktoré sa stanú dôležitejšími, hoc nie sú pre Vás nutne veľmi prospešné, tak nefungujete naplno. Vtedy trochu predstierate, že ste v tom, robíte veci mechanicky, no v skutočnosti nie ste súčasťou hry. Keď som v hre, tak žijem tak, ako posledných 20 rokov, pretože v mojom živote sa veci zmenili. Usadil som sa v New Yorku a práca s kapelou je taká, že sa raz za pár rokov stretneme, porozprávame sa o nahrávaní albumu, ktorý nakoniec nahráme a potom vyrazíme na turné, no a ja mám potom vždy pocit, akoby sme prešli opäť nejakým ďalším zlomom. Ono sa to, úprimne, stáva každých pár albumov, vtedy sa stane niečo, čo vyznie, akoby sme dokončili nejakú časť našej práce a začne sa rodiť akoby niečo úplne nové. Neviem, či je to vekom alebo niečim iným, no moje kosti rozprávajú úplne iný príbeh, hoci srdce je nadšené.

Je to zrejme o veku a triezvosti, nie? Už si to môžeš len užívať ... síce by som to takto hovoriť nemal, lebo Amy Winehouse v tom nedávnom dokumente povedala, že niektoré z tých vecí vôbec zábavné nie sú, teda pokiaľ nie si na drogách.
No, ja som to zažil. Keď som zhliadol ten dokument, tak mi to jemne zlomilo srdce, nakoľko si myslím, že ak sa rozhodneš pre zmenu a začneš teda fungovať inak, trvá to dlho, kým sa tie návyky naozaj zmenia. A musí sa zmeniť naozaj všetko, ako aj ľudia okolo Teba, či veci, ktorým sa venuješ. Spočiatku si hovoríš, "to predsa nemôžem, toto je môj život, toto robím." Ale ak to nevzdáš, tak pomaly a isto dôjdeš k presvedčeniu, že Ti to vôbec nepomáhalo. Keď som však sledoval ten dokument a počúval, čo hovorí, tak som sa s ňou stotožnil, presne som vedel, o čom hovorí ... bola k tomu všetkému príliš blízko a pre ňu bolo vtedy úplne cudzie nebyť v rauši.

V roku 1995 sa objavili správy o tom, že si sa pokúsil o samovraždu. Prežil si niekedy ešte ťažšie obdobie? Ako si sa vlastne dostal do situácie, kedy si takéto niečo považoval za jediné riešenie?
No, aj som na tom trochu zarobil. Myslím, že v skutočnosti som sa nikdy nesnažil vziať si život. Nemyslím si, že by som si to užíval ... užíval som si skôr všetko, čo súvisí s tým, veď vieš, "rocková hviezda" ... a zrazu to bolo to jediné, čo mi zostalo, takže takéto správy ... Pozri, alkoholizmus, drogová závislosť, to je taká pomalá smrť, doslova pomalá samovražda, ktorú si v podstate ani neuvedomuješ. Samozrejme, niečo tam nefunguje, niečo v Tvojom vnútri je zlomené. Dá sa to samozrejme napraviť, len to chce veľké odhodlanie. Rovnako vyžaduje odhodlanie to, aby som zostal fanúšikom Knicks :D

Tu som si práve prečítal, že do problémov si sa dostal už ako dieťa a povedal si, že život Ti zachránila práve hudba. Ako?
Opäť mi to dalo niečo, čo som ani nepovažoval za možnosť pre mňa. Pochádzam z malého mesta, východne od Londýna, doslova 30 minút cesty z centra. Býval som v tých sociálnych bytoch, rovnako ako aj Martin, Fletch a Vince, z pôvodnej zostavy kapely. Všetci sme vyrastali na tých malých sídliskách, vieš, boli to také tie malé mesta, kde Ti od mala vtĺkajú do hlavy "ty to rozhodne ďaleko nedotiahneš, budeš tak maximálne dopĺňať regále v supermarkete, ani nesnívaj o tom, že pôjdeš na vysokú školu ...", to keď takéto reči počúvaš neustále, tak sa tomu smeru prispôsobíš. Takže, keď do môjho života vstúpila hudba, objavila sa šanca, ako sa od toho smeru odkloniť. Od útleho veku som bol veľkým fanúšikom hudby, od 12-tich som bol mega fanúšikom Bowieho, potom prišli tie glamrockové záležitosti, T-Rex a podobne, no zrazu sa objavil punk, kapely ako The Clash a The Damned, a zrazu bolo všetko dostupné, zrazu si bol súčasťou niečoho. Využil som teda túto príležitosť a z tých trosiek punk rocku, na prelome rokov 1978 - 1979, začali vznikať Depeche Mode a ja som neskôr dostal príležitosť v tejto kapele spievať. Teda, ak mám byť úprimný, vtedy som sa poflakoval s inou kapelou, skúšali sme v jednej miestnosti a hrali sme cover verziu Bowieho "Heroes". A práve vtedy ma počul spievať Vince Clarke, ktorý mi o pár týždňov zavolal a pozval ma na pár skúšok s jeho kapelou. Spýtal som sa, či majú v pláne aj nejaké koncerty. Samozrejme, že mi zaklamal, že majú, ale šiel som do toho a tak sa postupne zrodili Depeche Mode. Čiže, vďaka Bowieho "Heroes" som sa dostal do kapely a zvyšok je už história.

To som nevedel. Takže, 17.marca vychádza Váš nový album "Spirit", na stránke depechemode.com sú zverejnené termíny nadchádzajúceho turné a teraz sa musím ospravedlniť, že som na začiatku relácie nesprávne vyslovil Tvoje priezvisko. Nedávno o tom bola veľká diskusia na internete, ako sa správne vyslovuje Tvoje priezvisko, ale ty si už ľudí v tomto smere prestal opravovať.
Vlastne si to vysloviť správne. Ono je to preto, že časť hlásky "H" je trochu stíšená, je tak írsky pokojná, ale má to v sebe aj istý náboj.

Takže, na frekvencií rádia ESPN je s nami Dave Gahan ... David, mohol by si nám povedať, v ktorom období života si sa cítil najviac stratený alebo, inak, v ktorom období si pociťoval najväčšiu beznádej?
No, povedal by som, že to vrcholilo na prelome1980 a 1990-tych rokov. Vtedy niekedy, fakt neviem presne, sme nahrali a vydali album "Songs Of Faith And Devotion". S ním sme vyrazili na turné, ale predtým sme mali voľno, nakoľko sme dosiahli obrovský úspech s albumom "Violator". Presťahoval som sa do LA a môj život sa zrazu rapídne zmenil. Takže, dali sme sa dohromady, nahrali spomenutý album a teda vyrazili na turné, ktoré trvalo doslova večnosť ... 15 mesiacov, možno aj viac ... a prinieslo nemálo obetí. To sme boli na absolútnom vrchole, takže čokoľvek človek chcel, čokoľvek chcel robiť, stačilo len zatelefonovať manažérovi turné alebo komukoľvek ... a bolo obdobie, kedy sme si to všetci fakt užívali. Lenže, na konci toho všetkého sme skončili na dne. Fletch musel odísť, aby sa dal psychicky dohromady. Alan to ukončil asi najlepším spôsobom. Zostali sme nakoniec ja s Martinom a s našimi problémami. Martin si vtedy vypestoval značnú závislosť od alkoholu. Môj príbeh bol viac než dobre zdokumentovaný. To turné si vzalo úplne všetko a keď som sa vrátil domov, do LA, už tam nebol žiaden manažér turné, žiadni ľudia, ktorí nás obskakovali, prípadne poskytli pomoc, keď bolo treba, takže som zostal sedieť na gauči a premýšľal, čo sa to vlastne deje? To bolo asi moje najhoršie obdobie a trvalo mi pár rokov, kým som sa postavil na nohy, získal podporu mnohých ľudí, vrátane mojej manželky, ktorá zohrala v mojej premene významnú úlohu. Jennifer, sme spolu už takmer 20 rokov. Opustil som LA a presťahoval sa do New Yorku, kde ma zoznámila s novými ľuďmi, s novými priateľmi. Pomohla mi postupne sa vrátiť do života.

Ako dlho si už teda čistý, či triezvy?
Asi od toho obdobia.

A ako to vyzeralo v tom najhoršom období?
Nebudem sa v tom už príliš vŕtať, ale asi tak, že sa nedialo vôbec nič. Síce si myslíš, že sa niečo deje, ale prepracuješ sa do bodu, kedy sa Ti nechce ani zapnúť telku, nakoľko vziať do rúk ovládač si vyžaduje ohromnú námahu. Vtedy si človek uvedomí, že má problém.

Koľkokrát si sa ocitol na pokraji smrti, štyrikrát?
No, existujú zdokumentované prípady, ale pravdepodobne ich bolo viac. V tej fáze života som však bol dosť šikovný v tom, že som sa postaral o to, aby ma obklopovalo čo najviac ľudí, hoci nie práve najzdravších, ale nejako som si ich k sebe pripútal. Boli teda stále pri mne a ja som mal šťastie, ale pozri ... Je to ťažký boj pre každého, pre každého, kto má problém so závislosťou, aj na alkohole, je to boj. Ja som mal šťastie v tom, že som bol náhodou v kapele, ktorá bola veľmi úspešná, takže bolo veľmi veľa ľudí, ktorí chceli, aby som sa dal do poriadku. Čiže som mal tú podporu. Som za to vďačný, pretože nie veľa ľudí má takého šťastie. Ja takých ľudí mám .. ľudia, ktorí m verili, dokázali so mnou vydržať - Jonathan Kessler, moja manželka ... potrebujete takých ľudí nájsť, inak to nezvládnete.

Teraz sa Ti chcem ospravedlniť, nakoľko Ťa teraz budem tlačiť do odpovede a máme už len asi minútu. V roku 1996 Ti po predávkovaní na niekoľko minút prestalo byť srdce a už si o tom neraz hovoril ... čo z toho si dnes naozaj pamätáš?
No, v prvom rade to spomínam hlavne preto, že dúfam, že ostatní ľudia v tom vycítia nádej, že takéto veci sa dajú zvrátiť. Ak si tak stratený, dá sa to zvrátiť, len musíš požiadať o pomoc. Bola to vtedy jednoducho jedna z tých nocí. Pár dní som už bol v New Yorku. Vlastne, bolo to pár týždňov, vtedy sme tu pracovali na albume "Ultra" a následne som sa vrátil do Los Angeles. Už v lietadle mi však bolo jasné, že ten víkend nezvládnem. Mal som jednoducho ten pocit, že triezvy nezostanem. A stalo sa. Na konci víkendu sa udialo to, čo sa následne dostalo na verejnosť. Bol to môj nápad, môj plán, a v tom čase ten najlepší. Mal som pocit, že si zaslúžim odmenu, že už mesiac, alebo tak nejak, som bol čistý. To je jednoducho niečo, čo nakoniec urobí veľa feťákov. Vrátia sa k bežnému režimu, niečo urobia a zrazu je to až príliš.

Takže, 17.marca vychýdza album "Spirit" a v máji štartuje "Global Spirit" turné. Jednotlivé termíny nájdete na stránkach depechemode.com. Ospravedlňujem sa, že to všetko bolo také náhle a že sme sa ponorili tak hlboko do duše, čo bolo takisto príliš narýchlo. Pane, rád by som sa s Tebou porozprával, v budúcnosti, aj dlhšie, teda, ak bude chuť.
To znie skvele. Možno sa jedného rána stavím a podebatíme.

zdroj: dmlive.wiki