Conversation Time Again (1990) - 2/2

Príjemne uvoľnený rozhovor Martina a Fletcha s francúzskym novinárom Gerardom Bar-Davidom, ktorý si za desať rokov spoločných stretnutí vybudoval u kapely absolútnu dôveru a rešpekt.

Sex

Venovali ste albumu "Violator" veľa času?
Andy Fletcher: Hmm ... vlastne nie viac, ako zvyčajne.
Martin Gore: Práve naopak, myslím, že sme mu venovali trochu viac času, keďže sme v štúdiu boli šesť mesiacov, zatiaľ čo predtým sme zvykli nahrávať štyri mesiace.

AF: Ale tentokrát to bolo trochu prehnané.
MG: Jedným z dôvodov bola zmena nášho prístupu k hudbe, aby sme tak mohli v štúdiu viac experimentovať v snahe dosiahnúť spontánnosť. Niekedy tie experimenty vyšli, niekedy vôbec nie ... preto nám to trvalo dlhšie.

V názve "Violator" akoby ste sa pohrávali s dvoma významami slova. Tým prvým je porušenie zákona, napr. keď zabudnete zaplatiť parkovné, a potom je tu význam sexuálneho násilia ... to nepôsobí práve nevinne.
MG: Žiadna nevinnosť, doslova zámer. Ale museli sme sa nad tým poriadne zamyslieť, keďže nám niektorí tvrdili, že vo francúzštine má "Violator" len jediný význam. Našťastie sa tí ľudia mýlili, no pre nás to bol aj tak dôvod na vážne obavy. Preto sme si to overili a Mute France nám potvrdili, že v tom nie je žiaden problém. Takže ten názov vôbec nie je nevinný. Zvolili sme si ho hlavne preto, že na nás pôsobí silným dojmom a s tým jeho heavy metalovým nádychom nám to dokonca príde vtipné, nakoľko to predznamenávalo "ťažký" album :D

Sexuálny aspekt je na albume veľmi výrazný. Niektoré skladby sú veľmi eroticky ladené.
MG: Nie je to u nás úplne bežné?

Mám pocit, že tentokrát sú ešte erotickejšie.
MG: Je to možné ... vekom sa moja posadnutosť vôbec nezmenšuje :D

Znamená to, že keď budeš starý, tak budeš na rovnakej úrovni ako markíz de Sade?
MG: Nie, budem strýko Martin :)

Aj pri videoklipe k singlu "Policy Of Truth" ste spolupracovali s Antonom Corbijnom?
MG: Samozrejme. Boli sme v New Yorku na propagačnom turné a tam sme klip aj natočili. Je v ňom, mierne povedané, veľa akcie, lebo sme s dievčatami poriadne vystrájali :)

Anton stále režíruje Vaše videoklipy, ale ako ste ho presvedčili, že život nie je iba čierno-biely, no niekedy vie byť aj farebný? To ste ho zbili? Alebo ste mu dali palicou po prstoch?
AF: Urobili sme mu všetko, čo si dokážeš predstaviť a hlavne naraz. Ten spôsob práce s Antonom sme milovali, ale v poslednej dobe sme nadobudli pocit, s tými čierno-bielymi klipmi, že sme uviazli v akejsi rutine. Tak sme to s ním prebrali a rozhodli sa, že existuje jediné riešenie: prejsť na farbu.

MG: V každom prípade sa Anton aj tak uberal týmto smerom, keďže režíroval svoj prvý farebný videoklip s kapelou Rainbirds. Nemôže predsa celý život vnímať len čierno - bielo.
AF: A navyše si dnes účtuje vyššiu sumu!! :)

Súdiac podľa obalov Vašich albumov, stále sa snažíte nezobrazovať svoje tváre?
AF: Fotografie zostarnú a my nechceme, aby naša hudba zostarla.

A tak ste vybrali ružu
MG: Tu úplne nesúhlasím ... vo vnútri sú štyri naše fotografie (pozn. akoby z foto automatu). Ale nie sú to práve najlepšie zábery na svete ...

Presne, asi preto sú také malé ...
MG: To je jasné, ak by bolo o niečo väčšie, asi by odradili kupujúcich ...

Ruža a päsť

Ako Vás vlastne napadlo to logo? Motív podobný románu "Meno ruže"?
MG: Napadlo nás, že pri názve "Violator" sa musíme za každú cenu vyhnúť príliš okatým obrazom, ako je zdvihnutá päsť, či čižma. A okrem toho sa nám páčil myšlienka postaviť to na kontraste, kedy spojíme tak tvrdý názov ako "Violator" s niečim tak krásny a romantickým.

A vedeli ste napríklad, že ruža je symbolom Socialistickej strany vo Francúzsku?
AF: Nie ... ale je to aj symbol britskej Labouristickej strany, ale ... žiadna priama súvislosť tam nie je.

Keď už sme začali o politike, koľko dôvery ešte vkladáte do Maggie (Margaret Thatcher)?
AF: Zúfalo sa drží pri moc, je to až neuveriteľné. Najhoršie je, že v tomto smere sa nedá nič predpovedať. Mohla by vypuknúť ďalšia vojna, podobná tej o Falklandy, a jej popularite by vyletela do výšky.
MG: Napriek tomu je najnepopulárnejšou premiérkou v našej histórií, dlho už nevydrží.

Medzi nepísanými pravidlami "kódexu" Depeche Mode - ako je napr. ich odmietanie umiestňovať fotografie kapely na obaloch albumov - patrí aj neochota používať príliš priame texty piesní. Je ťažké dodržiavať toto pravidlo, vzhľadom na všetky tie zmeny, ktoré otriasajú svetom?
AF: No to si píš!

Je niekedy ťažké odolať pokušeniu vyjadrovať sa k určitým veciam?
AF: Sme kapela a každý z nás má svoje vlastné politické presvedčenie. Depeche Mode nie je jedna osobna s jedným súborom názorov. A vlastne, je naozaj našou úlohou zaujímať nejaké stanovisko? Môžeme vôbec naozaj niečo zmeniť?

MG: Nestrkáme hlavu do piesku tým, že by sme odmietali riešiť kľúčové otázky, ale jednoducho, nie sme politici, sme hudobníci. Nemyslíme si, že musíme našim poslucháčom vnucovať naše názory. Keď sú nám kladené nejaké otázky, tak môžeme odpovedať, ale aj nemusíme. A keď sa nás téma netýka, tak jednoducho nezaujmeme stanovisko.

Ako tieto zmeny vnímate vo svojom každodennom živote? Budete vystupovať aj vo Východnej Európe?
AF: Samozrejme, uvažujeme o tom. V minulosti sme tam už vystupovali, aj preto, aby sme sa na vlastné oči presvedčili, aký je tam život a urobili si na to vlastný názor. Ale z tých ciest sa nevraciame s piesňami o železnej opone. Omnoho viac nás zaujíma písanie o každodennom živote, o vzťahoch medzi ľuďmi.

MG: Moje piesne sú intímnejšie, osobnejšie. A hoci nás globálna situácia ovplyvňuje všetkých, radšej píšem piesne o témach, ktoré ma v každodennom živote oslovujú.

Pretože je to jediný spôsob, ako osloviť ľudí na hlboko osobnej úrovni?
MG: Pokiaľ viem, je to predovšetkým jediný spôsob, ako zachytiť emóciu. Ak začnete písať o témach, ktoré Vám nie sú skutočne blízke, zostanete nekonkrétny a nedokážete vyjadriť žiadnu silnú emóciu.

AF: Aké právo máme ísť na tri dni do nejakej krajiny X vo Východnej Európe a vrátiť sa s pocitom, že sme všetko pochopili!?

MG: Predovšetkým verím, že vo väčšine prípadov sa hudba a politika príliš nezlučujú. Síce to niekedy funguje, ale len skutočne zriedka. Osobne sa cítim naozaj nepríjemne, ak kapely začnú vo svojich piesňach neustále omielať slogany. Naše piesne zostávajú vždy dostatočne nejednoznačné, aby sa nezamerali len na jednu tému v danom čase.

Okolo sveta

Po celom svete ste si získali obrovskú základňu fanúšikov. Aký máte s nimi vzťah?
AF: Je veľmi upokojujúce ich mať, zbavuje nás to trochu toho celého tlaku. Vieme, že aj keby sme dva roky nič nevydali, oni by tu boli stále a kúpili si náš ďalší album.

Píšu Vám?
MG: Tí, čo píšu, sú zvyčajne tí najmladší a väčšina z tých listov je z USA, kde hovoria akousi angličtinou. V Anglicku náš však ľudia neberú vážne.

Plánujete na tomto turné prekonať rekord "101"?
AF: Nie, myslím, že tentokrát to bude kratšie.

Ako kratšie, namiesto 101 to bude 99 koncertov?
AF: Nie, naozaj chceme odohrať menej koncertov. Teda, takto to vždy tvrdíme na začiatku, no nakoniec vždy podľahneme a pridáme ďalšie termíny.

Ako toto turné nazvete? "Violator tour"?
AF: Nie ... "World Violation Tour" ... hmmm ... trochu trápne, nie? :)