Piesne z druhej strany (2007) - 2/2

Dave Gahan z Depeche Mode vydal svoj druhý sólový album a pri tejto príležitosti sa s ním v Londýne stretol reportér škandinávskeho magazínu Kings.
Dave je aktuálne už 9 rokov šťastne ženatý s Jennifer Gahanovou. Majú spolu dcéru Stellu Rose a syna Jimmyho z jej predošlého manželstva. Z predchádzajúceho manželstva má Dave ešte syna Jack, ktorý žije v Anglicku. Dnes Dave so svojou rodinou žije v New Yorku, na Manhattane.
"New York vnímam skutočne ako svoj domov," povie Dave a zapáli si ďalšiu cigaretu. "Páči sa mi, že na malom ostrove spolu funguje toľko kultúr. Cítim, akoby sme boli všetci prepojení, čo vytvára ohromnú energiu, ktorú som nikdy inde nezažil. New York je taký veľký a silný, že tam môžem byť neviditeľný a byť len súčasťou mesta. New York je hore skôr, než sa zobudím a je stále hore, keď idem spať, skutočne pôsobí ako živé mesto."
Je pre Teba New York aj zdrojom inšpirácie pri skladaní piesní?
"Mnohí ľudia hovoria, že pieseň "Deeper And Deeper" znie ako od Nine Inch Nails, čo mi pri jej nahrávaní teda vôbec nenapadlo. Ja sám som sa snažil do hudby preniesť pulzujúci ruch New Yorku."
Tvoj predošlý sólový album obsahuje skladby ako "Bottle Living" a "Dirty Sticky Floors" ...
"To sú jasné odkazy na moje obdobie závislosti, ide o spôsob, akým som sa vyrovnával s tým, čo mi alkohol a drogy urobili. Ale aj pokus odstrániť tú auru kúzla z rockového života. Dlho som si myslel, že drogy sú pre mňa riešením, čo samozrejme neboli - boli skôr veľkým problémom. Dnes je jasné, že som sa drog zbavil, ale na tom debutovom albume bolo pre mňa dôležité ukázať, že som sa polepšil, že už nie som feťák. Samozrejme, aj na tomto novom albume sú odkazy na to obdobie závislosti, je to značná časť môjho života."
Tvoje texty sú stále temné a v skladbe "Down" dokonca spievaš o tom, ako sa cítiš starý.
"No áno, "Down" nie je práve záver albumu v hollywoodskom štýle, hoci to o tom, že som starý, je skôr metafora, v ktorej sa vraciam do detstva. Vtedy som bol precitlivelý a veľa vecí ma až príliš ovplyvňovalo. Vtedy sa moja duša cítila staršia ako moje telo. Dnes je to skôr naopak: vnútri sa cítim ako pubertiak, no moje telo stárne."
Nie je zložité písať texty o takých osobných veciach?
"Áno, pracoval som na tom dlho. Pre mňa je však nesmierne dôležité pripomínať si, aký bol môj život kedysi a "Down" je po hudobnej stránke veľmi krásna pieseň. Na druhej strane, chcel som stáť oboma nohami na zemi a spievať o svojich rozhodnutiach, ktorú vedú buď k utrpeniu alebo ku šťastiu. Bolo ťažké dosiahnúť takúto úroveň, texty som musel mnohokrát prepísať."
Kedy zvykneš písať texty?
"Ich konečná podoba vzniká po tom, čo si vypočujem hudbu, ale texty ako také píšem neustále. Tvorivá kríza je mýtus, stačí to nechať plynúť. Potom už len treba počkať na tie kúsky, ktoré do seba následne zapadnú. Je to príjemný moment, keď sa tak stane, pretože potom môžem veci konečne v ten deň ukončiť a vrátiť sa domov, k rodine. V súčasnosti si užívam rodinný život, ktorý ma zároveň núti k disciplíne. Práci sa musím venovať počas dňa, keď sú deti v škole, nakoľko večer chcem tráviť čas s nimi a s manželkou. Veľmi som sa zmenil."
Myslíš tak všeobecne, nie len, že "rodina na prvom mieste"?
"To rozhodne. Pokiaľ ide o nadväzovanie vzťahov, či angažovanie sa do vecí, ktoré ma vedú do situácií, nad ktorými nemám kontrolu, tam som opatrnejší. Vo všeobecnosti som dnes ľuďom nedôverčivý. Riadim sa svojim inštinktom, ak mi niečo nesedí, stiahnem sa."
Predtým tomu tak nebolo?
"Nie, vtedy som voči svojej osobe robil oveľa viac kompromisov. Dnes sa až tak ľuďom, ktorí vstúpia do môjho života, neotváram. Kedy som sa chcel starať o všetkých, čo ma dosť vyčerpávalo. Je príjemné uvedomiť si, že okolnosti sa menia, že ľudia vstúpia do vášho života na chvíľu a potom zmiznú. Môže to byť srdcervúce, keď sa musíte rozísť, ale zvyčajne je to pozitívne. Dáva to každému príležitosť pohnúť sa ďalej."
Po búrlivom desaťročí, ktoré poznačili problémy s drogami a alkoholom, sa o Davidovi Gahanovi, v posledných rokoch, hovorí v oveľa pozitívnejších súvislostiach. A nejde iba o hudbu. Veľa pozornosti sa venovalo jeho modelingovej práci pre H&M a spolupráci s J.Lindeberga, kde mal Dave príležitosť opäť sa venovať svojmu dávnemu záujmu o hudbu. Keď však však spomeniem, že bol modelom, trochu sa nahnevá.
"Narážaš na moju spoluprácu s Johanom?"
Áno, aj na reklamnú kampaň pre H&M.
"No jasné, to ma oslovila firma H&M s otázkou, či by som nechcel spolupracovať. V tomto smere dostávam veľa ponúk, no zvyčajne ich odmietam. Tentokrát som si však povedal, že by to mohla byť zábava, hoci nemôžem povedať, že som robil modela."
S Lindebergom si spolupracoval intenzívnejšie?
"Áno, s Johanom to bolo iné. Jeho oblečenie sa mi páčilo už dlho a po koncerte na turné k Paper Monsters ma so svojou manželkou navštívili v zákulisí. Trochu sme debatili o tom, že by mi navrhol nejaké oblečenie a následne sme začali spolupracovať. Johan vytvoril oblečenie inšpirované mojimi tetovaniami, ako aj textami mojich piesní a na oplátku som mu poslúžil ako model."
Aké to bolo s ním spolupracovať?
"Bola to zábava, nič také som doteraz nerobil. Je neuveriteľne talentovaný a profesionálny. Naša spolupráce spočívala hlavne v tom, že som bol zdrojom inšpirácie pre jeho návrhy. Ale samozrejme, mohol som v tomto smere vyjadriť svoj názor. Mám rád veci šité na mieru, takže presne o také niečo som ho požiadal."
Čiže stále máš zmysel pre módu?
"Rád si prelistujem módne magazíny, často chodím do obchodov s oblečením, no dnes som pri nákupoch zdržanlivejší, než tomu bolo kedysi. Už nechcem míňať zbytočne veľa peňazí. Ak si už mám kúpiť kabát alebo bundu, musí sa mi naozaj páčiť. V šatníku už nemám miesto pre veci, ktoré sa mi páčia len "tak trochu"."

Koľko vlastne utrácaš za oblečenie?
"V posledných rokoch, všetko, čo nosím, mi ušil Johan, kabáty, obleky, saká, džínsy. Od oblek, ktorý mám dnes na sebe, je od neho. Má moje miery, takže mi sem tam niečo pošle. Sedí mi to perfektne, ale už je načase, aby mi opäť poslal niečo nové. Nezabudnite to do článku uviesť! :)"
Sľubujem. Nejakí ďalší návrhári, ktorých práce sa Ti páčia?
"Mňa zaujíma hlavne strih a história odevov. Ale aj dnes sú na scéne istotne zaujímaví návrhári. Napr. Alexander McQueen a John Galliano."
Akú hodnotu má, podľa Teba, Tvoj šatník?
"Nemám poňatia. Ale boli časy, keď som sa koženú bundu utratil ako 2000 USD ... "
Povedali o Davidovi ...
Andy Fletcher: "Ak by som mal o ňom povedať niečo negatívne, tak práve to, že ma začiatku svojej sólovej kariéry sa snažil zvýšiť záujem vyhláseniami, že Depeche Mode, ako kapela, končia. Zopár rokov využíval novinárov ako nástroj útokov proti ostatným z kapely ..."
Martin Gore: "Zdalo sa, že v určitej etape svojho života využíval rozhovory s novinármi ako formu terapie. Keď sme sa však stretli a začali diskutovať o albume "Playing The Angel", tak to stretnutie bolo veľmi príjemné a priateľské. Dnes už máme všetky spory za sebou. Dave je jednoducho náš frontman a som rád, že sa tejto úlohy chopil, nemusím to tak riešiť :D "
Daniel Miller: "Depeche Mode som po prvýkrát počul, keď vystupovali, v roli predskokana, pred Fad Gadget. Nemal som od nich žiadne očakávania, vtedy vačšina kapiel používala syntetizátory. Ale už pri prvej skladbe, "Photographic", som pochopil, že sú vynimoční. Mali svoj vlastný zvuk, dobré pesnicky a skvelého speváka, čo nebolo práve bežné! Keď sme sa následne opäť stretli, navrhol som im, aby vydali v Mute singel. Myslím, že na albume "Hourglass" sa Dave, v porovnaní s "Paper Monsters", nesmierne posunul. Nový album má lepšiu produkciu a omnoho výraznejšie skladby."
Fredrik Strage (novinár): "Dave Gahan je najväčší krotiteľ obrých štadiónov na svete. Freddieho Mercuryho, Bona a Micka Jaggera zanecháva ďaleko za sebou. A spieva božsky. Ako človek sa zdá byť úplne nezaujímavý, a práve preto je celkom fajn, že som sa vyhol tomu, aby som s ním robil rozhovor. Dave Gahan je pochybná módna ikona, aspoň pre mňa. Na strednej škole som vyskúšal kombináciu koženej bundy, bieleho tielka, bielych džínsov, čižiem a účesu à la Tintin, no vyzeral som úboho. Keď som išiel na turné DM v roku 1993, mal som dlhé vlasy a koženú vestu, lebo Dave ju mal, a aj vtedy som vyzeral úboho. Minulý rok som si vyskúšal bundu J. Lindeberg, ktorej dizajn bol inšpirovaný Daveovými tetovaniami. Našťastie som si už v kabínke uvedomil, že opäť vyzerám úboho. Som však celkom dobrý v napodobňovaní jeho piruetového tanca."
Johan Lindeberg (módny návrhár): "Naša spolupráca bola pre mňa nesmirne inšpirujúca. Od prvého momentu, ako som počul demo albumu "Playing The Angel", cez diskusie o Corbijnovom videoklipe, koncerty v Paríži a New Yorku, až po všetky tie skúšky kostýmov a fotenie so Stevenom Kleinom ... Ten rok strávený v blízkosti Depech Mode, a najmä Davida, kedy som cítil tú ich nekomprimisnú energiu a silu, rozhodne posilnil môj pohľad na tvorbu a kreativitu."
zdroj: King, 12/2007



Názory Devotees (2)
tommy
1 29. máj 2026 o 10:45
Súhlasím s Danielom, dvojka je oveľa lepšia ako jednotka… Niet väčšieho kontrastu v tvorbe ako medzi Davidom a NIN. Ale ako zahrievací nový album pred koncertom NIN je to super… Pamätám si, ako ma naštartoval ...
Walking in Secret Garden
2 30. máj 2026 o 23:41
Ja mám radšej 1. Na 2 síce sú total dve silné piesne, ktoré mám veľmi rád Saw Something a Kingdom (tá druhá má iba jednu chybu, že ju David nenechal pre DM.
), avšak zároveň potom v porovnaní s nimi akoby tam bolo aj viac vaty.
1 sa mi počúva lepšie celá, nie sú tam na prvý pohľad také hity, ale postupným počúvaním je to pre mňa vyvážený album bez vaty, kde sa mi páči každá pieseň (snáď možno 1 trochu menej) a niektoré obzvlášť, napr. Hidden Houses, Hold On a ďalšie.