Trápenie, ktoré stojí za to

Trápenie, ktoré stojí za to

Nemecký reportér Steffen Rüth sa o novom albume porozprával aj s Davidom Gahanom, no na rozdiel od Martina, je David vždy ďaleko zhovorčivejší.

David, tvoja dcéra, Stella Rose, bude mať v júli 18. Neobávaš sa, v akom svete bude žiť?
Veľmi sa toho obávam. Rovnakú otázku si kladiem aj v súvislosti s mojimi dvomi, už dospelými, synmi. Je logické, že chcete, aby Vaše deti vyrastali v slobode. Aby sa mohli sami rozhodovať, ako chcú žiť. Ale strach, ktorí rozosievajú politici ako Trump je neskutočný, až šialený. Nikomu dnes nezáleží na tom, keď sa prenasledujú menšiny. Ale veď všade na svete chcú žiť ľudia v mieri, bezpečí a slobode. Svet sa predsa nemôže deliť iba na dobrý a zlý.

Ústredná nálada albumu "Spirit" je temná, smutná, plná hnevu. Vyjadrujete tým abumom Vaše obavy, strach a frustrácie z vyvíjajúcej sa situácie vo vete?
Ale áno, všetko, čo ste vymenovali, je pravda. Ja v tomto smere cítim neskutočnú frustráciu a neistotu. Kam by sme mali smerovať? Komu by sme mali veriť? Koho nasledovať? Niekedy je to až sarkastické. Je veľmi ťažké nebyť ovplyvnený všetkým tým, čo vidíte v TV alebo čítate v médiách.

Andy Fletcher žije v Londýne, ty na Manhattane, Martin Gore v Santa Barbare. To asi nie je náhoda ...
... že všetci traja žijeme v slobodných, liberálnych oblastiach? Samozrejme, že nie. Žijeme tam už dlho a spokojne. V tomto máme naozaj šťastie, máme množstvo príležitostí, ale to neznamená, že sa nezaujímame o to, čo sa deje okolo nás. Všetko si to uvedomujeme a tieto témy si takisto našli svoju cestu k albumu.

Tie pôsobivé brady z videoklipu predvediete aj na pódiu?
To nie. Raz stačilo, navždy. Ale do Nemecka by som prišiel s bradou celkom rád :)

No nech sa páči. Veď v Nemecku strávite takmer polovicu leta.
Presne tak. A v zime sa tam prevdepodobne objavíme opäť. Bude to klasické turné. Príde mi absolútne skvelé, že viac ako milión vstupeniek na toto turné sa už predalo a to album ešte ani nevyšiel.

Vyzeráš naozaj prekvapene. Nie je to tak, že ľudia Depeche Mode už akosi slepo dôverujú?
Viete, my sa musíme stále snažiť, nič sa neudeje bez nášho pričinenia. Ono, tá silná dôvera je milá, ale mala by to podčiarkovať a potvrdzovať aj kvalita albumu, inak budú ľudia sklamaní, samozrejme aj z nás.

Ono sa to javí, akoby sa Váš rešpekt u ľudí s každým albumom zvyšoval. Začali ste v podstate ako pubertiaci, dnes sú z váš ikony. Súvisí to s vekom?
Aj, ale nie je to iba o veku. Po toľkých rokoch je pre nás doslova kritické vytvoriť album, ktorý obstojí. A takisto musí byť hodnotovo v línií s hudbou, ktorú sme vytvorili za celé tie roky. Nie je jednoduché, po 35 rokoch, stále posúvať vaše kreatívne limity, niekedy je to až nepohodlné. Ale to trápenie za to stojí, ja pre nás inú možnosť nevidím.

Ako ty sám vnímaš album "Spirit"?
Ja som s ním veľmi, veľmi spokojný. Rozhodnutie uviesť všetko opäť do pohybu a najatie Jamesa Forda, čím Depeche Mode získali pár čerstvých uší, bolo naozaj veľmi správne. James nie je len vynikajúci producent, ona ma takisto znovu spojil s Martinom. Takisto hral na bicie, gitare, rozumie syntezátorom ako málokto iný. Skvele medzi nás zapadol.

Ako to myslíš, že ťa opäť spojil s Martinom? Máte dnes k sebe ešte bližšie? Je to vôbec ešte možné?
Samozrejme, že áno. Stmelil nás, skutočne povzbudzoval tímového ducha. Pokiaľ ide o skladateľstvo, Martin bude vždy tým ohniskom. Pred rokmi som sa rozhodol tiež vstúpiť do týchto dverí, no a James sa rozhodol z toho vyťažiť čo najviac a dostať to do skladieb.

Ako už dávno vieme, je z teba šťastný, dobre vyzerajúci 54-ročný muž, ktorý sa po drogovej závislosti, infarkte a vyliečenom nádore, teší zdraviu. Je pre teba zložité písať tak desivé texty, ako napr. k piesni "Poison Heart"?
V hudbe a textoch môžem sám seba poodhaliť takým spôsobom, ako by som to v skutočnom živote formulovať nedokázal. A v takom vzťahu, ako opisuje tá skladba, by som žiť určite nechcel. V mojich skladbách z časti poodhaľujem svoju osobnosť, ktorá je inak uzavretá a skrytá. A verte mi, že z dobrých dôvodov :)

Prečo?
To naozaj povedať nemôžem. Jediné, čo viem, že z času na čas toho temného Davida musím vypustiť von, inak by ma zožral. Našťastie viem dnes z toho uniknúť. Dnes už nie som v zajatí tej temnej strany, ako kedysi.

Ani na konci albumu nie je cítiť "svetlo". V poslednej skladbe, "Fail", zaznie "Oh, we failed" ...
Pre mňa je to nezvratné. Sme na konci a stále pokračujeme.

A kam to až zájde?
My sme prišli do Berlína kedysi dávno, v roku 1983 sme tam nahrávali album "Construction Time Again", v Hansa štúdiách. Neskôr sme v Berlíne pracovali takisto veľmi často. Sledovali sme to mesto po páde múru, stále nás fascinuje jeho dynamika a napätie. Berlín vo mne vyvolá pocit gigantickej rodinnej oslavy na pódiu.

Tak potom rovnaká otázka aj pre teba: Pri všetkom tom neradostnom vývoji v USA a Anglicku, nechceš sa presťahovať do Nemecka?
Ja som svoj domov našiel v New Yorku, to mesto je náš malý ostrov uprostred šialenstva. Ale Berlín mám veľmi, veľmi rád. Priamo po koncerte už noci vonku netrávim, no na druhý deň si doprajem krátku prechádzku tým ktorým mestom. Berlín je pre mňa na prechádzku ideálny. V tomto meste sme vyrastali a toto mesto nás vždy skutočne podporovalo.

Vieš si o 13-14 rokov predstaviť oslavy 50 rokov Depeche Mode?
Neviem, čo by som so sebou robil, kedy som nemal mať viac hudbu. Ale viem si zasa predstaviť nebyť na turné tak dlho. Síce to milujem, ale čím je človek starší, tým je to ťažšie. Ale mimo toho, nevidím nič, čo by nás dokázalo zastaviť.

zdroj: dmtvarchives.com

Názory Devotees (38)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa