The kingdom comes ...

The kingdom comes ...

V marci 1993 sa na trhu objavil album "Songs Of Faith And Devotion", ktorým Depeche Mode šokovali nielen svojich verných fanúšikov, ale prakticky celý hudobný svet. Dodnes je právom považovaný za jeden z najlepších albumov kapely a my si ho pripomeňme cez slová jeho autorov.

I Feel You

"Projekt albumu "Songs Of Faith And Devotion" začal so základnou myšlienkou, že chceme znieť živšie, spontánnejšie a zahrnúť do toho viac koncertovania. Nakoniec to skončilo tak, že sme zneli rockovejšie, než sme sa kedykoľvek predtým snažili. Práve "I Feel You" je toho najväčším dôkazom a touto skladbou sme sa asi najviac priblížili k podobe skutočne autentickej rockovej skupiny" (Martin Gore, Bong no. 37, 1998)

"A potom som sa, pri počúvaní Martinových demo skladieb, dostal k "I Feel You". To bol presne ten moment, kedy som sa pozrel do zrkadla, schytil metlu a začal imitovať hru na gitaru. Už predtým som bol rozhodnutý niečo zmeniť a zrazu začali veci do seba zapadať." (Dave Gahan, Rolling Stone no. 670)

"Všetky bicie party sú hrané naživo. Samozrejme, značná časť bola následne samplovaná a neskôr sekvencovaná vo forme bicích slučiek. Nedá sa však povedať, že by sa tým niečo na skladbe zmenilo. Povedané stručne, došlo k zmene pôvodnej štruktúry originálnej nahrávky bicích použitím sekvencera Steinberg Cubase, ktorým sme sekvencovali sériu slučiek." (Alan Wilder, Keyboard Magazine, 05/1993)

Walking In My Shoes

"Ak by som mal skutočne vybrať moju vôbec najobľúbenejšiu skladbu, bola by to pravdepodobne "Walking In My Shoes". Myslím, že má skvelú melódiu, texty, tému a to všetko do seba dokonale zapadlo. Aj orchestrácia je zaujímavá." (Martin Gore, Bong no. 37, 1998)

Som fascinovaný temným, doslova magickým, elegantne emotívnym a dokonale čistým zvukom skladby "Walking In My Shoes". Aký bol vlastne proces jej vzniku?
Alan Wilder: "Použili sme pri nej, pre nás nezvyčajný spôsob, okrem iného aj spoločný jamming. Martin hral na gitare, ja na bassgitare a použili sme prístroj pre rytmiku - chceli sme tak získať základnú náladu skladby. No a po mnohých chybách a pokusoch sa nám podarilo zosúladiť zborovú bassovú linku s gitarou. Od toho momentu sme s Floodom začali budovať rôzne bicie slučky, sláčikové aranžmány, základný riff (ktorý tvorí kombinácia piána a čembala, prehnaná cez skreslený gitarový zosilňovač) a ďalšie časti. Mimochodom, bassová linka v slohách bola omnoho komplikovanejšia a v podstate sa nám ju podarilo dokončiť doslova na poslednú chvíľu." (recoil.co.uk)

"Piáno part v úvode "Walking In My Shoes" bol prehnaný cez gitarový processor, ktorý to celé skreslil a dodal tomu väčšiu ostrosť. A k tomu celému sme pridali sampel čembala." (Alan Wilder, Keyboard magazine 05/1993)

Condemnation

"Aj keď som skladateľ, tak by som asi nemal povedať, že je to podľa mňa skvelá skladba, ale možno niekto iný by to povedal. Mne sa tá pieseň ale naozaj páči, hoci som si na druhej strane nie istý, či sme z nej dostali to najlepšie. Albumová verzia je akási napodobenina gospelu, ale singlová verzia, ktorú sme nahrali už s gospelovými spevákmi, tak tá je pravdepodobne omnoho lepšia. Hoci aj tak má pocit, že sme z nej mohli dostať ďaleko viac." (Martin Gore, Bong no. 37, 1998)

"V "Condemnation" sme piáno prehnali cez nejaký rozheganý pitch-shifter. Zámerom skladby bolo zvýrazniť jej gospelový nádych bez toho, aby z nej vznikla len napodobenina gospelu. Zároveň sme chceli vytvoriť efekt, že je skladba hraná v miestnosti, či v inom uzatvorenom priestore. Začali sme tým, že sme všetkých členov kapely dostali do jednej miestnosti a každý robil jednu konkrétnu vec. Fletcher udieral tyčou do veľkého cestovného kufra, Flood s Davidom tlieskali, ja som hral na bubon a Martin hral na orgán. Následne sme to, v takomto embryonálnom štádiu, počúvali, čo nám dalo základnú predstavu o ďalšom smerovaní." (Alan Wilder, Keyboard magazine 05/1993)

"Keď som po prvýkrát počul "Condemnation", bola to pre mňa totálna úľava, nechcel som tomu veriť." (Dave Gahan, Rolling Stone no. 670)

Mercy In You

Jeden z hudobných magazínu urobil rozhovor s Depeche Mode o nahrávaní "Songs Of Faith And Devotion" a uviedol nasledovné: Aby to Gahan zvládol, učil sa texty pospiatky, foneticky a spieval ich do "zrkadlového obrazu" melódie; kazetu následne prehrali obrátene, čím vokály získali akýsi duchársky nádych.
Alan Wilder: "To sa týkalo skôr obrátenej nahrávky high piána na konci skladby "Mercy In You"." (Keyboard magazine 05/1993)

Judas

""Judas" je jednoducho arogantná pieseň lásky. Ale nezakrývame si oči pred nechráneným sexom. Je to skôr o 100% očakávaniach od toho druhého vo vzťahu - najhoršia arogancia." (Martin Gore, In Press, Austrália 1993)

"Začiatok "Judas", to sú vlastne gajdy nahraté normálnym spôsob a následne zmixované so spätnou ozvenou." (Alan Wilder, Keyboard magazine 05/1993)

In Your Room

"Tá skladba bola celkom zložitá. Nahrali sme ju asi v troch, či štyroch odlišných verziách. Jedna bola celá v štýle, aký môžete počuť v druhej slohe, s malým bicím setom a "groovy" bassovou linkou. Ale celkovo nebola dostatočne rytmicky silná; nikam to neviedlo. Štruktúra skladby nám bola jasná prakticky od začiatku. Vedeli sme, kde chceme mať umiestnené jednotlivé verše, refrény, prechody. Pustil som sa teda do hry na bicích v jednom konkrétnom štýle, na to som skúsil funky štýl a podobne. Činely po slove "flames" sa riešili neskôr, keď prišla potreba skladbu trochu, v určitom momente, "zdvihnúť". A následne sme to dali do mixu. Často sa stáva, a nie vždy až v stave mixovania, že sa ukáže zjavná potreba ďalšej časti. Počas nahrávania ale nikdy nemáte pocit, že veci znejú dostatočne dobre, takže pri mixovaní sa skladba prikrášľuje ďalšími prvkami, napr. spätnými činelmi." (Alan Wilder, Keyboard magazine, 05/1993)

Get Right With Me

Ak máme nejakú skutočne obľúbenú skladbu od Depeche Mode, u nás v The Electricity Club, tak je to rozhodne "Halo". Mohol by si nám objasniť, ako sa Vám s Floodom podarila vytvoriť paleta zvukov, ktorá tvorila konečný aranžmán?
Alan Wilder: "Čo si pamätám, tak bicie boli vysamplované zo skladby "When The Levee Breaks" od Led Zeppelin (a ešte z nejakej rapovej nahrávky). Je to jeden z najpoužívanejších bicích samplov, zo zjavných dôvodov, a hlavne má výnimočný Bonham zvuk. Rovnaká bicia slučka sa objavila v "Get Right With Me". Takisto som ju začul v nahrávke od Massive Attack a mnohých ďalších. (Electricity Club, UK)

Rush

"Uprostred "Rush", v inak progresívnej rockovej skladbe, je taká pasáž, kde vokály obsahujú množstvo spätných rezonancií, ktoré si tie vokály doslova pýtali." (Alan Wilder, Keyboard magazine, 05/1993)

V EPK k albumu "Songs Of Faith And Devotion" je možné vidieť poznámky s textom skladby "Rush", kde bol uvedený pracovný názov "I Rush For You" s provizórnym textom "See the tears from my eyes / Heard my truths become lies."

One Cares

Vydanie singla "Condemnation" sprevádzali v Spojených štátoch menšie kompikácie, nakoľko vo vydavateľstve Reprise, pre spracovanie tejto skladby, nemali veľké pochopenie. V pláne bolo vydanie skladby "One Caress" a namiesto Antona Corbijna sa o videoklip postaral režisér Kevin Kerslake. Nakoniec však Depeche Mode vydali aj v USA, ako singel, práve skladbu "Condemnation"

"Ako obvykle, americké vydavateľstvo požadovalo vydanie inej skladby, než "Condemnation". Takže sme strávili vonku jeden mrazivý deň neďaleko Chicaga, kde sme nakrúcali videoklip ku skladbe "One Caress". Nakoniec to skončilo tak, že to aj tak nevydali." (Alan Wilder, kniha "Stripped")

Počas legendárneho Devotional turné, v roku 1993, zaznela z pódii, celkovo päťkrát, aj táto skladba a to v sprievode sláčikového kvarteta. Fanúšikovia mali možnosť počúť túto skladbu v Dortmunde, Paríži, Londýne (Crystal Palace a Wembley) a v texaskom Houstone.


Higher Love

Čo nám môžeš povedať o bicom parte v "Higher Love", ktorý je tak veľmi podobný bicím v "So Cruel" od U2, z albumu "Achtung Baby"?
Alan Wilder: "Nepracoval Flood aj na tom albume? :)" (recoil.co.uk)



zdroj: depechemode-live.com

Názory Devotees (19)

Tomasito

 1    6. február 2019 o 13:52

Sokovali a Dakujem za to.

Dano-101

 2    6. február 2019 o 16:04

Suhlasim ze z niektorych skladieb SOFAD sa dalo vytazit ovela viac.

Dano-101

 3    6. február 2019 o 16:06

Ale aj napriek tomu je to moj najoblubenejsi album.

Dusan

 4    6. február 2019 o 21:08

Album na ktorom nekriticky nepočujem ani jednu chybu. Možno by som vymenil albumovú verziu Condemnation za singlovú a to je všetko. Geniálne dielo!

dvestotri

 5    7. február 2019 o 07:12

Pamatam na moju prvu reakciu, ked som videl video IFY. Bol som dost znechuteny grin. Moj idol co mal vzdy skvely uces zrazu vyzeral jak rocker a dokonca spieval rockovu skladbu.
Nuz ale potom som to zacal pocuvat a pocuvam dodnes smile.
SOFAD je pre mna dokonale dielo, vdaka ktorému som zacal hudbu vnimat uplne inak.

tomy

 6    7. február 2019 o 11:27

S.O.F.A.D. (World In My Eyes):

I FEEL YOU – Ak nejaký singel vo mne vyvolal rozporuplné reakcie, tak to bol práve tento singel… Na jednej strane bol (na DM) výbušný, revolučný, inovatívny, prelomový, rockový... Krása. Každý dm fanúšik s rockovým cítením si po „Personal Jesus“ želal prirodzené pokračovanie a nadviazanie na svoje gospelové a bluesové korene Martina Gora… Paráda!
Na strane druhej – kde je tá tajomnosť, prepracovanosť, zvuková malebnosť, pestrosť, tak typická pre DM…? Vedeli sme, že okrem Alana a čiastočne Martina, sú DM viac-menej hudobne menej zručnou skupinou a pustiť sa do rockových vôd bolo z ich strany zahrávaním sa so svojím dobrým menom, na ktorom tak tvrdo pracovali… A práve tento singel odkryl túto ich slabšiu stránku… Jeden člen na margo tohto ich nového štýlu po čase povedal niečo v duchu: „...boli sme vynikajúcou elektronickou kapelou, ale obávam sa, že v rámci rocku by sme boli skôr priemernou kapelou…“ Je na moju škodu, že ideálnu verziu (vrátane dĺžky) tejto piesne som objavil takmer až o 25 rokov neskôr: „“I Feel You (Life’s Too Short Mix)” – 8:35 min. Ďalšie silné stránky sú: priam nadčasový klip, nadčasový cover, moderný dizajn cd singlu a dvojzmyselný text… S odstupom času sa teda moje misky váh prikláňajú na pozitívne videnie…  Aj keď živé prevedenie je pre mňa skôr utrpením… PS: Ak DM mali potrebu prizvať do svojho elitného klubu nejakých hudobných profesionálov, tak to malo byť práve pri nahrávaní tohto albumu… Určite by to pomohlo veci…

WALKING IN MY SHOES – ak by som mal vybrať jeden dokonalý singel DM, ktorý by mal byť vybratý do vesmíru ako ich odkaz a berúc ohľad na Alanov prínos pre DM, tak by to bol práve tento singel…

CONDEMNATION – tento singel je krásnou ukážkou rozporuplnosti S.O.F.A.D. albumu, tak je to tento track… Na jednej strane súhlasím s Martinom – je silná, krásna, biblická, textovo zaujímavá, čiastočne provokatívna, ale na druhej strane je málo rozvinutá, nedotiahnutá, proste, ako Martin skonštatoval: „nevytiahli z nej maximum…“ Ak by ešte raz mohol Alan Wilder alias Recoil prekopať nejakú singel v rámci nejakej kolekcie a bolo by to za čias jeho éry s DM, tak by som si želal práve túto baladu s cítením Subhuman albumu… A minimálnu dĺžku 8:00 minút!

MERCY IN YOU – čo je chýba? Nič! Milujem ju a som smutný, že ju nehrajú so živým bubeníkom, ktorý by sa mohol poriadne vyblázniť... A spolu s ním, by mohol byť na pódiu aj ďalší gitarista, ktorý by zvýraznil jej krásnu rockovú podobu… Toto je proste typický rock-pop v podaní DM!

JUDAS – Na Alana mi to intro príde dosť jednoduché, ale na druhej strane chápem tento zámer… Akýsi návrat ku koreňom… Na strane druhej sa vybláznil na konci piesne, ktorá ukazuje DM v plnej sile… Keby to natiahli na 10:00 minút, ani by som sa nehneval… Mám ju rád.

... na pokračovanie…

tomy

 7    7. február 2019 o 11:27

IN YOUR ROOM – nemožno mi ťa neľúbiť napísal by Sládkovič... Albumová verzia je skvelá, singlová verzia je skvelá, živá verzia s Alanom je mrazivá... Čo dodať? Tri v jednom…

GET RIGHT WITH ME – u mňa klasika podobne ako Mercy In You… Toto sú typický DM… A opäť ten záver… Prečo je tak krátky? Na strane druhej – naživo asi neznela najlepšie, ale aspoň sa ju nebáli zaradiť do setlistu… Tiež by ju raz mohli prekopať a naživo zahrať so skutočnými hudobníkmi, s gospelovým zborom a dať tomu akýsi Verdiho záver ala Zbor Židov…

RUSH – fakt skutočne progresívny rock. Prečo ju nehrajú naživo, keď znela skutočne tak progresívne, dynamicky, sviežo, provokatívne, priam lascívne… Veď celý tento album je o tom rockovom klišé... Keks, grogy, rock and roll… U mňa ste obyčajní slabosi, prďúsi tárajkovia, povedal by „náš len on“ ...
Na albume jedna z najlepších, na Devotional jedna z najlepších, na Exotic tour jedna z najlepších, remixy na singli Condemnation jedni z najlepších… Prečo nie piaty singel? Prečo nie na turné?

ONE CARESS – milujem a rád ju mám… Príjemné prekvapenie na pilotnom singli, „biela vrana na temnom albume“ a som rád, že som ju počul aj naživo (tuším vo Viedni v r. 2009). Krásny text, krásne melódie, podceňovaný videoklip, ale fakt zaujímavý vôbec – milujem, keď DM dajú na platne niečo z „vážnej hudby“... V podstate HOME nadviazala na odkaz tejto balady…  Milujem tieto „depešácke kontinuity…“

HIGHER LOVE – moja najobľúbenejšia na platni… Neviem prečo, ale keď som počul na záver tento „vesmírny odkaz“, tak som mal taký pocit šťastia, nádeje, viery, proste taký prijemný neidentifikovateľný pocit blaženosti, ktorý som pri DM v mladosti relatívne často pociťoval a ktorý sa ťažko zo mňa dral pri počúvaní tohto skvostu… Boli tam pecky, ktoré ma posadili do kresla, ale až pri tejto piesni som „vyletel“ a nechcel sa vrátiť „nohami na zem“... Keď ju Martin zahral tak polo-akusticky v Bratislave v r. 2013, tak sa mi na okamih vrátil ten pocit, že „mám krídla“... Akoby sa pre mňa uzavrel akýsi kruh, na ktorý som dlho čakal… Vesmír ma naplnil „záhadným spiritom“, ktorý u mňa posledné roky výrazne absentoval a ja som hľadal akési narážky a slabé odvary apod. A ten spirit sa naplno prejavil s príchodom platne SPIRIT a ja som bol opätovne tak depešácky šťastný, rozcítený a vyplašený z pocitu jemnej melanchólie… Vždy, keď som s DM na vrchole, tak mi „diabol vo mne“ zaklope na dvere a pripomenie mi, že „prichádza bolesť, na ktorú som zvyknutý...“ Povedané slovami Martina Goreho: „A Pain That I’m Used To“.

violator_2008

 8    7. február 2019 o 12:41

@ tomy - pekne napisane.
btw Higher Love je tiez moja najoblubenejsia.
uzasna “uzatvaracka” albumu - presne ako Clean, Pimpf, Insight, Goodnight Lovers a The Darkest Star,

AgentOrange

 9    7. február 2019 o 13:37

@tomy [#6]: Judas: jak vzpomina Flood v dokumentu SOFAD, skladba Judas uz vznikala jako jedna z poslednich a o tom zaveru skaldby se zacala hadka mezi Martinema a Alanem (Flood: “a kdyz rikam hadka, myslim opravdu hadka”). A nakonec si tady Alan prosadil svoji verzi, takze je to jeho prace. Martin to chtel jako zpev do vytracena, stejne jak to potom zpival na live verzi

Michaela 146

 10    7. február 2019 o 21:00

@tomy: Čte se to krásně, jako básně smile Líbí se mi jak si skladby rozebral až na dřeň, najít v nich to podstatné co tě hudebně oslovilo…smekám wink

Ano šokoval….měla jsem spoustu přátel z řad fanoušků DM, co jsme se znali z pražských středních škol a když vyšel SOFAD tak to celkem dost lidí nerozdýchalo, hm já se to snažila ustát a na koncert v 93 jsem šla nakonec sama a dnes jsem šťastná, že jsem se rozhodla jít tou správnou cestou, nádherný koncertní zážitek. Již od brzkého rána natěšena, připravena v plné polní v černém. Koncert byl můj první a vymodlený dárek ke dvacetinám. Nezapomenutelný zážitek. Když se rozezněly první tóny Higher Love neskutečný příval euforie a již jsem tančila jak o život. DM FOREVER!!!
Černá perla Higher Love…miluji
https://www.youtube.com/watch?time_continue=139&v=FiBc37QD_O4

Dano-101

 11    8. február 2019 o 00:49

Suhlasim Higher love je pre mna najlepsia piesen od DM. Cela atmosfera skladby je proste uzasna a nema chybu. Ale myslim si ze napriklad zo skladieb Condemnation alebo Get right with me sa dalo vytazit viac a mali ovela vacsi potencial.

jozefst

 12    8. február 2019 o 04:49

SOFAD, jednoducho v diskografii DM hudobná revolúcia.

tomy

 13    8. február 2019 o 08:04

Ďakujem Vám… A to som chcel ešte napísať o inej - pre mňa najsilnejšej stránke tejto platne a možno (čiastočne) aj o odvrátenej strane… Ale keď to stačí takto, tak OK… grin

DM-80

 14    8. február 2019 o 10:20

Jediná skladba, ktorá ma neoslovila zo SOFAD-u je Get right with me, inak z môjho pohľadu bezchybný album.

tomy

 15    8. február 2019 o 13:41

I FEEL YOU (DO YOU FEEL ME?)

Vždy, keď počujem túto zhudobnenú baladu, tak si spomeniem na inú – o čosi menej známu skupinu a na to, ako jej gitarista (The Edge) ostane sám na pódiu pred „mexickým kotlom“ a začne (nesmelo) spievať a hrať „acoustic version“ ich hitu SUNDAY BLOODY SUNDAY… To je moment, ktorý ma vždy dostane… Taká chvíľa príjemného odovzdania sa… Kto vie, možno práve tento pocit bol základom ich neskoršieho hitu (At the moment of surrender I folded to my knees
I did not notice the passers by And they did not notice me…) 
A tu sa dostávam k svojim „depešáckym snom“... Počas každého nového turné čakám, ktorú pieseň si Martin „urve“ pre seba a zaspieva si ju sám… Pravdu povediac toto je asi jediný dôvod, pre ktorý sa vždy nechám prehovoriť ísť na koncert DM… A takto mi Martin plní sny už od „The Singles Tour“...
A tak snívam o tom, že raz už Dave nebude trápiť svoje hlasivky a Martin už raz konečne pošle do „bažin“ toho „Petra Hečka za klávesmi“ (pre tých mladších – to je slovenský spevák, ktorý v rokoch 80-tych spieval hit: „Slečna, ja Vás zvediem, pardon – zveziem…) a Martin ostane sám v prítmí na pódiu a začne si vybrnkávať na svojej kultovej gitare úvodný riff I FEEL YOU a tým svojim krásnym hlasom Vám začne v „bare version“ spievať prvé verše tejto krásnej balady…
I feel you
your sun it shines
I feel you
within my mind
you take me there
you take me where
the kingdom comes…
Vo mne tento krásny text evokuje obdobie, kedy som sa transformoval z ateistu na človeka veriaceho /16-17 rokov/... veriaceho v myšlienku, že „The truth is out there“, že tam niekde vo vesmíre existuje aspoň jedna obývaná planéta podobná tej našej, že tam existuje podobne malá smutná duša, ktorá sa tiež pozerá cez okno na vesmír, počúva svoju obľúbenú pieseň a cíti sa rovnako osamelo, zmätene, citlivo a opustene… Len kdesi hlboko, vo svojej rozorvanej duši, sníva o svojom „Alter Ego“ tam niekde ďaleko,  v tom tajomnom vesmíre… Že dúfa v očistu svojich hriechov / you take me to and lead me through Babylon /, nejeden večer čakajúc sníva o tom, že sa raz - pod neopísateľne krásnou hviezdnou oblohou, kráčajúc bosými nohami po príjemne chladivom piesku, nečakane na opustenom móle stretne so svojim kladnejším dvojčaťom a potom, po dlhých hodinách držiac sa v tichosti za ruky, očami všetko si odpustia, neskôr pri svitaní - perami jemne sa pohladia… „This is the morning of our love it’s just the dawning of our love“ a potom navždy svoje duše spoja…
I feel you your heart it sings
I feel you
the joy it brings
where heaven waits
those golden gates
and back again
you take me to
and lead me through oblivion…

Hm, S.O.F.A.D. a anjelom písané texty perom Martina Goreho… To je poézia sama o sebe… To je tak, keď dostanete odpoveď skôr, ako vôbec viete formulovať otázku… Také časy sa stanú raz za život… Dospievanie je bolestivé a krásne zároveň... 

jozefst

 16    8. február 2019 o 15:36

Keď sme pri albume SOFAD, tak nesmieme ešte zabudnúť na singlové skladby My joy zo singla Walking in my shoes a Death’s door, ktorá vyšla na singli Condemnation vo verzii (jazz mix) a v originále vyšla na sountracku k filmu Wima Wendersa Until the end of the world. Death’s door v originálnej verzii v diskografii kapely nebola vydaná.

Tomasito

 17    8. február 2019 o 15:45

@Michaela146 - dakujem velmi pekne za linku - vobec som tento remix nepoznal - velmi zaujimavy. Ma to silu, ale samozrejme je to tym, ze Higher Love je velmi silna skladba, Pre mna jedna z najlepsich.

Praha 93 - moj prvy DM koncert - hoci som bol o nejaky rocik mladsi ako Michaela wink ale uzil som si ho skvele, a vazne urcil smer mojeho hudobneho vkusu.
Ten zaciatok - spojenie Higher Love s tymi zavesmi a obrovskymi tienami postav je neopakovatelny.

Bohuzial znova musim skonstatovat - aj v novsich DM albumoch drieme strasne vela nevyuziteho hudobneho potencialu - len to chcelo “trosku” viac preciznosti a pohravania sa tonami, sluckami, samplami, zvukmi…

Vsimli ste si, ze do urciteho casu - DM clenovia vzdy spominaju ako co nahravali, cez co to prehnali, aky sampel na to dali atd, ale od urciteho casu nic, maximalne zmienka o tom, ze sa Martin zahladel do starych syntezatorov.
Aj toto ukazuje ich “preciznu” pracu na ostatnych albumoch.
Smutne konstatovanie - ale je to tak…

jozefst

 18    11. február 2019 o 11:27

Akurát počúvam albumovú verziu In your room a ten úvod je fakt nenormálny. Niekde aj o tom tuším bolo písané ako ho dosiahli. Mimochodom veľmi dobre je urobené aj to, ako skladba od “tichého” a pomalého zažiatku graduje do “hlučného” a dynamického finále. Táto skladba bola z albumu SOFAD jednou z tých, ktorú som si obľúbil ako medzi poslednými. Tu je vidno, ako skupina od základu prekopala svoj zvuk, či už basové linky, bicie a celkové aranžmány a to sa mi na DM páči, že sa chcú niekam posúvať. S nejakou výraznejšou revolúciou by mohli prísť na najnovšom albume, ak bude. Náznak bol počuť v prvých sekundách skladby Going backwards z posledného albumu Spirit.

jozefst

 19    13. február 2019 o 10:37

Ešte by som doplnil v súvislosti s albumom SOFAD a skladbou I feel you, že mi v nej chýba viacej basov. Zdá sa mi taká plochejšia v porovnaní napríklad s albumovou verziou In your room. U skladby typu I feel you, ktorá je postavená na gitarovom zvuku sa výrazné basy hodia. Teraz som si akurát spomenul na diskusie na tejto stránke ohľadom skladieb a ich aranží ako napríklad o “hutných bicích”, “škripotoch”, “hilierovinách” a podobne.

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa