Martin Gore pre magazín Alert nielen o albume "Counterfeit²", ale aj o country hudbe, jeho vzťahu k Nemecku, dj-ingu, a samozrejme aj o krušných obdobiach, ktorými si prešli samotní Depeche Mode.
Keď človek príde do práce a zistí, že má ešte dovolenku, tak to je vážne krásne… Príde domov, vyloží si nohy, prečíta úžasný rozhovor, popritom sa pohrabe v starých osobných veciach a náhodou natrafí na list na rozlúčku od jednej “bývalky” takmer dvadsať rokov starý a číta v ňom: “Si to najlepšie čo ma stretlo… “To, že nie sme spolu, neznamená, že nie sme spolu. Sme navždy spolu. Stretneme sa vo vesmíre…” Nikdy som jej na ten list neodpísal, ale dnes ma napadla odpoveď: ... Nie, nestretneme sa vo vesmíre. My sme stratení vo vesmíre!” Ďakujem za titulok, konečne som našiel odpoveď. Nikdy nie je neskoro odpísať...
Inak, “Lost In The Stars” je moja najobľúbenejšia z toho krásneho albumu, plného pocitu osamotenia a melanchólie. Presne tak, iba také umenie má úroveň a patričnú hĺbku… Ak s tým raz pán Gore prestanete, tak si ma neželajte… Veci ako ” I FEEL LOVED” nie sú hodné Vášho mena, zato taká “SO MUCH LOVE” by za určitých okolností mohla byť veľmi pekná... Dúfam, že práve vyberáte materiál na Vašu “trojku” (myslím umeleckú, v tej druhej oblasti je dvojka dokonalá) a bude taká smutná, že aj projekt Recoil sa bude pri nej červenať...
jozefst
2
2. august 2019 o 20:16
Martinová druhá sólovka priniesla vycibrený progresívny elektronický zvuk. Cover lennonovej Oh, my love je spracovaný naozaj geniálne. Už prvé počutie prvého singla Stardust z tohto albumu ma uchvátilo. Oproti martinovej prvej sólovke je druhá akási prepracovanejšia.
tommy
3
4. august 2019 o 09:21
No, ale keď si predstavíš, že jeho prvá sólovka vznikala v čase, keď sa Martinovi v hlave “rodil” album Violator, tak si myslím, že jednotka bola slušná predohra… Ja ju milujem a budem to hovoriť dookola… Dúfam, že sa takého obdobie ešte zopakuje, t.j. vydá sólovku a rok na to vyjde taký poriadny depešácky album, taký, že budeme opäť mladí a nielen umením vzrušení, či rozrušení... V hlave budeme mať len DM a nič iné! Teda ešte planétu, lebo k tej sa nikdy nemôžeme obrátiť chrtom, pretože potom budeme navždy stratení vo vesmíre… :(
Andy
4
7. august 2019 o 23:19
... nemam rad cover verzie, zvlast tie ktore zneju uz perfektne od original autora.. ALE su vynimky, ktore sa sice nie vzdy podaria, ale su dobre….Martinove coverzie su skvele, zvlast jeho druhy album je uzasny, urcite dost dospel a ako vieme co to zazil od prveho albumu a je to pocut, hudobne a aj vyberom skladieb a ako jozefst napisal, Oh my Love je strasne krasne urobena, mam ju najradsej v aute ked som v zapche… su jednoducho ludia ktory vedia,ktory uz chapu original a aj ked ten original prerobia, znie to uplne perfektne… ako vazne, kolobuk dolu, Martin sa s tym vie pohrat, ale zatial ( podla mna ) cover cislo jedna je asi Johny Cash HURT…
Pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.
Názory Devotees (4)
tommy
1 1. august 2019 o 07:51
Keď človek príde do práce a zistí, že má ešte dovolenku, tak to je vážne krásne… Príde domov, vyloží si nohy, prečíta úžasný rozhovor, popritom sa pohrabe v starých osobných veciach a náhodou natrafí na list na rozlúčku od jednej “bývalky” takmer dvadsať rokov starý a číta v ňom: “Si to najlepšie čo ma stretlo… “To, že nie sme spolu, neznamená, že nie sme spolu. Sme navždy spolu. Stretneme sa vo vesmíre…” Nikdy som jej na ten list neodpísal, ale dnes ma napadla odpoveď: ... Nie, nestretneme sa vo vesmíre. My sme stratení vo vesmíre!” Ďakujem za titulok, konečne som našiel odpoveď. Nikdy nie je neskoro odpísať...
Inak, “Lost In The Stars” je moja najobľúbenejšia z toho krásneho albumu, plného pocitu osamotenia a melanchólie. Presne tak, iba také umenie má úroveň a patričnú hĺbku… Ak s tým raz pán Gore prestanete, tak si ma neželajte… Veci ako ” I FEEL LOVED” nie sú hodné Vášho mena, zato taká “SO MUCH LOVE” by za určitých okolností mohla byť veľmi pekná... Dúfam, že práve vyberáte materiál na Vašu “trojku” (myslím umeleckú, v tej druhej oblasti je dvojka dokonalá) a bude taká smutná, že aj projekt Recoil sa bude pri nej červenať...
jozefst
2 2. august 2019 o 20:16
Martinová druhá sólovka priniesla vycibrený progresívny elektronický zvuk. Cover lennonovej Oh, my love je spracovaný naozaj geniálne. Už prvé počutie prvého singla Stardust z tohto albumu ma uchvátilo. Oproti martinovej prvej sólovke je druhá akási prepracovanejšia.
tommy
3 4. august 2019 o 09:21
No, ale keď si predstavíš, že jeho prvá sólovka vznikala v čase, keď sa Martinovi v hlave “rodil” album Violator, tak si myslím, že jednotka bola slušná predohra… Ja ju milujem a budem to hovoriť dookola… Dúfam, že sa takého obdobie ešte zopakuje, t.j. vydá sólovku a rok na to vyjde taký poriadny depešácky album, taký, že budeme opäť mladí a nielen umením vzrušení, či rozrušení...
V hlave budeme mať len DM a nič iné! Teda ešte planétu, lebo k tej sa nikdy nemôžeme obrátiť chrtom, pretože potom budeme navždy stratení vo vesmíre… :(
Andy
4 7. august 2019 o 23:19
... nemam rad cover verzie, zvlast tie ktore zneju uz perfektne od original autora.. ALE su vynimky, ktore sa sice nie vzdy podaria, ale su dobre….Martinove coverzie su skvele, zvlast jeho druhy album je uzasny, urcite dost dospel a ako vieme co to zazil od prveho albumu a je to pocut, hudobne a aj vyberom skladieb a ako jozefst napisal, Oh my Love je strasne krasne urobena, mam ju najradsej v aute ked som v zapche… su jednoducho ludia ktory vedia,ktory uz chapu original a aj ked ten original prerobia, znie to uplne perfektne… ako vazne, kolobuk dolu, Martin sa s tym vie pohrat, ale zatial ( podla mna ) cover cislo jedna je asi Johny Cash HURT…