Stratená sila na vzostupe

Myslím, že nemusím opätovne pripomínať mnohým známy to fakt, že nepatrím medzi tých pravých a oddaných DM fans, minimálne už len z toho dôvodu, že som schopný počúvať a byť nadšený skoro zo všetkého, čo sa dá "zaškatulkovať" do grupy Alternative. Zvláštnosťou ale je, že akonáhle počujem čosi od DM, nútim ma ich hudba premýšlať nad všetkými súvislosťami a udalosťami, ktoré kapelu sprevádzajú celou jej históriou.

Skúšal už niekto z Vás prísť na to, prečo DM nie sú kultom v skutočnom slova zmysle, tak ako tento pojem prezentujú Angličania? DM urobili kultom ich fans, ale nik iný. U skutočne kultových kapiel je to trošku inak. Kulty z nich vytvorila kritika a rádiá. A to sa DM už asi nepodarí nikdy a dôvod treba hľadať niekde v úplnom zárodku vzniku kapely. Vo všeobecnosti (výnimkou sú iba dnešné popové "trusy" a produkty hudobných staníc ako VIVA TV a MTV, ale tie nás teraz nezaujímajú) sa kapela stáva slávnou lokálne, čiže v domácich kluboch, keď príde s niečím novým, progresívnym a neodskúšaným. Áno, DM sa to tiež podarilo, skutočne boli v r. 1980 žiadanou klubovou kapelou, ktorá bola vždy magnetom klubových večerov... zo začiatku akýsi elektro rock a po výmene gitár za syntezátori už čistý elektro štýl v rytme disco s nejasnými až industrálnymi zvukmi. Proste úplná lahôdka pre anglickú kritiku, ktorá už bola trošku unavená z nejasného rachotu zúfalých DAF, umelecky umelých Kraftwerk (tí však operovali na inom území) či Ultravox. Spolu so vznikom DM uzrel svetlo sveta nový prúd, do ktorého zapadli kapely ako SoftCell či OMD. Miestna tlač, rádia, televízne reportáže... všade sa pravidelne objavovali informácie o klubových koncertoch týchto kapiel a kritika nestačila hľadať slová chvály nad produkciou spomínaných kapiel. Proste, nádherne vydláždená cesta na oficiálnu scénu. Depeche Mode nastúpili do štúdia, a tam ich hviezda na anglickej hudobnej scéne začala blednúť. Dôvod? Vypočujte si koncertné nahrávky z roku 1980 a za tým si prehrajte album Speak&Spell. Všetka surovosť a energickosť sa z produkcie kapely vytratila. Chalani "vyčistili" sound a tým sa ich hudba stala až príliš jednoznačnou. Radiá v tom období, a dá sa povedať že ani dnes, nezaujímali texty. Pre najprestížnejšie anglické rádia v tom období, ako BBC Radio1, bola najpodstatnejšia živelnosť, preto sa z kapiel ako Joy Division, The Cure, Sister of Mercy alebo dokonca svojho času aj SoftCell, stali skutočné hudobné pojmy. Dokázali svoju prirodzenú živelnosť preniesť aj na albumy, a to priznajme si, DM nezvládli. Kapela začal priťahovať masy, pre DM sa počas nasledujúcich rokov stalo v podstate prvoradým uspieť čo najvyššie v UK Chart... až neskôr pochopili, že to vôbec nie je podstatné (v tomto asi väčšina so mnou súhlasiť nebude, ale z rozhovorov z daného obdobia to skutočne cítiť). Svoju produkciu sa snažili vyšpičkovať na maximálne možnú úroveň (všetka im česť a vďaka za všetky tie skvosty), ale tým stratila svoju prirodzenú energickosť a klubovosť. Tým pádom britská kritika a hlavne rádiá stratili o kapelu záujem, nakoľko im DM nemohli ponúknuť okrem oficiálnych nahrávok žiadne "pikošky" a raritné nahrávky, tak ako tomu bolo a je u vyššie spomenutých kapiel. DM v v 80-tych rokoch už nedokázali len tak zbaliť "kufre" a na počkanie usporiadať nejaký nečakaný alebo utajený koncert, ako je to u iných anglických kapiel zvykom. Myslím, že aj toto bola jedna z mnohých vecí, ktoré Clarke vycítil, keď DM opúšťal. Samozrejme, že spomenuté "fakty" netrápia nikoho z fans, tobôž už ani nikoho z DM (Gahan tendenciu návratu na klubovú scénu pri nahrávaní SOFAD už prekonal), ale ak si zasa dáte dokopy zopár súvislostí, blýska sa "lepšie" časy. Od obdobia SOFAD začína kapela znovuobjavovať svoju živelnosť, ktorá sa naplno ukázala na poslednom turné. Hudba je živšia, reakcie na pódiu sú spontánnejšie, pódium sa vracia k jednoduchosti... keď k tomu pridáme Davidove vyjadrenia o jeho pripravovanom albume a malom turné po kluboch (to sa určite nejako odrazí na budúcej produkcií DM) je všetko na dobrej ceste, aby sa DM opäť oficiálne zaradili do spolku takých kapiel ako spomenutí The Cure, New Order či znovuoživený The Mission, ktoré neustále prekvapujú svojou nevypočítateľnosťou, neplánovanosťou a hlavne chuťou odohrať koncert kedykoľvek a kdekoľvek. Na záver: Samozrejme sú to len moje dohady, snažil som sa uvažovať trochu inak a nevšímať si vyjadrenia členov DM alebo články, ktoré napísali kapele priaznivo naklonení kritici. Uvítam v diskusií každučkú pripomienku.
Placebo, Bratislava

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa