‘Playing the Angel’ Interview Disc - II. časť

Druhá časť rozhovoru určeného na distribúciu médiám nám priblíži pohľad Depeche Mode na svoju kariéru, pocity sprevádzajúce samotné nahrávanie, ako aj vízie do budúcnosti, ktoré sú akousi pozitívnou nádejou pre všetkých fans, ktorí sú presvedčení, že Depeche Mode ešte nepovedali posledné slovo.

AF = Andrew Fletcher
MG = Martin Gore
DG = Dave Gahan

Prvým singlom z albumu je skladba "Precious". Mohli by ste nám o nej niečo povedať?
MG:
"Precious" je skladba o mojich deťoch, pretože som v polovici rozvodového konania a je to jednoducho o nich... o tom, čo musia prekonať... trochu to vyznie ako country. Samozrejme, že skladba nie je v country štýle. Hudba na pozadí je pekne rytmická. Mali sme pocit, že je to pravdepodobne najkomerčnejšie dielo, no kto vie. Nemyslím si inak, že poznáme kľúč na rozlíšenie toho, čo je komerčné a čo nie. Ani neviem, či niekedy vôbec budeme. Mám pocit, že sme vždy stály bokom od hlavného prúdu, takže čo je komerčné pre nás, nemusí byť komerčné pre zbytok sveta.

David, mohol by si nám priblížiť tvoje skladby na tomto albume?
DG:
Myslím, že na albume je zásadne definovaný určitý druh pocitov, ale to sa vždy vyvinie postupne od štartu albumu, nezáleží na tom, s čím začnete "variť", to sú jednoducho Depeche Mode a tak sa to stalo aj skladbám, ktorými som prispel na album. Určite nejaké tie pocity prišli so mnou do štúdia, ale ja som ich v tých piesňach nevnímal tak, ako ostatní. Možno ešte tak v "Suffer Well", no taká "I Want It All" nabrala postupne úplne iný smer, ako som si ho predstavoval a veľmi skoro som z toho začal mať skvelý pocit. No aj tak si myslím, že tieto piesne vybral Ben zámerne a potom, čo Martin napísal ďalšie skladby, začali sme vnímať určitú kontinuitu, ktorú sa pokúšal vyjadriť, príbeh, ktorý sa na albume odohráva a po textovej stránke si myslím, že tie skladby spolu ladia a to pokladám na albume veľmi dôležité. Jednoducho celok musí ladiť, piesne musia byť k sebe naviazané a pre mňa je to vždy otázka môjho miesta v živote, otázka vecí, ktoré ma v živote obklopujú, vecí, ktoré sú stredobodom môjho života... je mnoho vecí v živote, za ktoré nesiete zodpovednosť, či sa vám to páči alebo nie, a myslím, že to z tých skladieb cítiť. Určite zo skladieb, s ktorými som prispel.

Strhla sa okolo niektorých skladieb búrlivá debata?
DG:
Ani nie. Aby som bol úprimný, Ben pracuje skutočne rýchlo a v štúdiu vládla stála úroveň energie, omnoho väčšia ako na posledných albumoch. Myslím, že mal predstavu do akej polohy nás chce čo najrýchlejšie dostať, spolu so všetkým okolo nás, používal pritom množstvo nástrojov, ako analógové staré syntezátory, a Martin neustále hral na gitare... ale všetko to bolo vlastne o tom, ako všetko to bláznovstvo okolo nás preniesť do jeho práce. Teda do toho, čo sa mu páči, ale má v sebe obrovskú energiu a do atmosféry v štúdiu prispel skutočne úžasnými vibráciami.

Jedna z kľúčových skladieb albumu nesie názov "John The Revelator" - Môžete nám priblížiť túto skladbu?
DG:
Toto bola skutočná zábava. Myslím, že je to jedna zo skladieb, na ktorej Martin pracoval počas... keď sme pracovali v Santa Barbare, Martin odišiel do inej miestnosti a začal sa pohrávať s touto myšlienkou a my sme mali počuť, ako sa to celé vyvíja a bolo to vtedy skutočne úžasné. Neboli sme si istí, kam to až dotiahne, no keď sme začali druhé nahrávacie sedenie, už sme to vedeli a fungovalo to... navrhol som, aby sme začali s nejakými tvrdými bicími. Ben teda sadol za bicie a začal... prezývali sme ho Benny Bonham. Mart začal hrať a začala skutočná zábava, ja som schytil mikrofón... Ben takto veľmi rád pracuje. Viete, mám rád v štúdiu zapojený mikrofón, bola to skutočne zábava, obyčajne v tom začnete vidieť akési útržky skladby.

Martin, máš pocit, že si sa ako textár zlepšil?
MG:
Neviem povedať. S väčšinou produkcie, ktorú sme od roku 1986 vydali som naozaj spokojný. "Violator" pokladajú mnohí za náš vrchol, no mne sa naozaj páčia aj "Ultra" a "Exciter", hoci teraz sa mi najviac páči to, čo sme práve dokončili a dúfam, že sa stane jednou z tých dobrých... z tých najlepších nahrávok, ktoré sme spolu s ostatnými urobili.

Ako by ste niekomu, kto album "Playing The Angel" ešte nepočul, opísali jeho zvuk?
MG:
To je dosť ťažké. Myslím, že som to už povedal predtým, v porovnaní s predošlými nahrávkami je rýchlejší a údernejší. Ale myslím, že by sme to celé mali nazvať analógovou záležitosťou. Je tu totiž toho viac ako na posledných nahrávkach... Myslím, že jedna z vecí, ktoré má Ben naozaj rád, je posunúť skladbu čo najďalej, ako je to len možné, my zhodnotíme, či to tak byť môže a potom sa ju snaží vrátiť späť.

Môžete označiť "Playing The Angel" za najexperimentálnejší album Depeche Mode?
AF:
Nie som si istý, či je to experimentálny album Depeche Mode. V porovnaní s predošlými dvoma nahrávkami je zvukovo úplne odlišný, možno by som ho prirovnal k perióde "Black Celebration", ale viac k "Music For The Masses".

DG: Správne. Je jednoducho iný a pri našom prvom sedení som mal pocit, hoci sme sa o tom vôbec otvorene nerozprávali, že všetci sme si vedomí jediného faktu: ak chceme spoločne nahrať ďalší album musíme sa postaviť vlastnej výzve a kľúčom k tomu všetkému bol Ben, pretože on v podstate vôbec nie ja fanúšikom našej hudby. Viete, samozrejme, že poznal pár našich skladieb a my sme mu posunuli náš kompletnú hudobný katalóg, aby si ho vypočul... ale on mal svoju predstavu kam to chce celé nasmerovať a bol tomto neústupčivý a presne toto sme potrebovali a všetci sme to tak vnímali.

Keď dokončíte album, ste obyčajne spokojní s konečným výsledkom?
MG:
Viete, odjakživa sa nám páči hudba, ktorú produkujeme a na konci nahrávania sme pre ňu totálne zapálení, takže je veľmi ťažké posúdiť, aké je to naozaj, a či sa nám to páči alebo nie. Obyčajne to vieme posúdiť až po pár mesiacoch, kedy sa vrátime k počúvaniu daného albumu a som si istý, že tentoraz to bude presne o tom istom. Ale ako som spomenul, sme s týmto albumom veľmi spokojní, ale som si istý, že momentálne naň nemáme ten správny názor, pretože sme všetky tie skladby počuli nespočetne krát.

Máte pocit, že týmto všetkým smerujete k nahratiu dokonalého albumu Depeche Mode?
MG:
Neviem. Ani to nedokážem povedať. Myslím, že každý má pri vydaní nášho nového albumu pocit, že je to náš posledný album a posledné turné. Ale dávam si pozor, aby som sa neovplyvnil názormi fanúšikov typu: "Som si istý, že toto bude vaše posledné turné a nikdy ste nehrali túto pieseň a nikdy tamtú. Mohli by ste ju zahrať, keďže je to vaše posledné turné..," fakt som si nie istý, či vedia niečo, čo neviem ja, ale neviem, čo v nich vyvoláva ten pocit, že ide o náš posledný album a posledné turné, no... možno majú pravdu. Podobné názory totiž prezentujeme od roku 1986, no nikdy nie s určitosťou, a toto nechávame na niekoho iného, nech sa o to postará.

Cítite v sebe radosť, že znovu spolu pracujete? A máte pocit, že "Exciter" mohol byť vašim posledným albumom?
AF:
Po každom albume máme pocit, že by mohol byť našim posledným, takisto aj po každom turné, ale nakoniec sa vždy niečo stane a ja si myslím, že stále vydávame dobré nahrávky a robíme dobré koncerty, takže je viacmenej prirodzené, že sme nahrali ďalší album, no zároveň nikdy neviete, ako dlho to takto vydrží. Už starneme.

DG: Tá hora, na ktorú sa spoločne štveráme je vysoká, ale ide o skúsenosť a veľkú časť našich životov, takže vždy... aby som bol úprimný, tak ako som to skutočne cítil, keď sme začínali s týmto albumom alebo sa do toho celého pustili, ide o jednoznačne nedokončený biznis a vždy to tak nakoniec bude. Vždy budem mať ten pocit.... Nahrali sme spolu zopár skutočne vydarených albumov, či už tento, alebo tamten, alebo časť z tamtoho... vždy je tu ten pocit, že chceme nahrať ten najlepší album, aký je len možné nahrať a vždy je v nás aj tá snaha, takže pokiaľ to v nás vždy bude, tak si myslím, že nás to určitým spôsobom bude hnať ďalej a nám sa stále bude chcieť. Z nejakých dôvodov tu je niečo, čo ešte nie je dokončené. Takto to celé cítim.

AF: Tých 25 rokov je pre nás určitou poctou. Stále máme pocit, že nahrávame úžasné albumy. Takisto máme stále pocit, že sme dobrou skupinou a to je veľmi privilegovaná pozícia, takže, budú ešte nejaké albumy Depeche Mode? Možno.

Prekvapilo vás označenie, že Depeche Mode zo všetkých najviac ovplyvnili tanečnú kultúru a detroitskú techno scénu na konci 80-tych rokov?
AF:
Bolo to vtedy skutočne zvláštne, pretože tí ľudia na nás hľadeli ako na belošskú skupinu z Basildonu a ono sa to celé zvrtlo do skutočnosti, že sme ovplyvnili rôzne typy ľudí.

Máte pred sebou rozsiahle svetové turné. Aký máte na koncertovanie vlastne názor?
DG:
Viete, koncerty sú pre mňa hnacím motorom, hlavne tie z posledných dvoch turné. Zobudím sa a pamätám si skutočne všetko, čo sa odohralo cez noc predtým. Pamätám si na tváre z publika, na pocity, ktoré som prežíval a to, že to chcem prežiť znova ma poháňa vpred. Viete, chcem dať zo seba to najlepšie, pokiaľ ešte vládzem, chcem vyraziť na cesty a celý sa rozdať, takto nejak to teraz cítim. Cítim, že mi to dáva určitý druh slobody, je to akási povinnosť tam ísť, byť v najlepšej forme a dať zo seba všetko. Vyraziť na turné a koncertovať každú noc je akási príležitosť, dať tomu, čo som vložil do tých skladieb, nový život.

Depeche Mode sú neuveriteľne úspešná skupina. Cítite hrdosť na to, čo ste dosiahli?
DG:
Samozrejme, že áno. Je nepopierateľný fakt, že najviac sme sa za tých 25 rokov snažili o tom, aby sme poznali jeden druhého. A zotrvali sme. Zo všetkých skupín je táto jediná, na ktorú by som stavil, že nevydrží. Máme možno veľa spoločného so skupinami ako U2, či R.E.M a možno aj to, že na nás hľadia spôsobom, že do štúdia ideme spoločne len preto, že sme toho už veľa spoločne urobili. Ale je tu určitá výzva, aby sme v našej práci našli zasa niečo nové, pretože nič netrvá večne. To nie je iba o zdolaní tohto alebo tamtoho.

Kam sa myslíte zaradia Depeche Mode v roku 2005 po hudobnej stránke?
DG:
Nikdy sme sa nikam neradili a ani radiť nebudeme, a o tom to je... a bol by som rád, keby to brali tak všetci. Nik nie je taký ako Depeche Mode, viete, spôsob, akým pracujeme, všetko, čo vôbec robíme... Je to všetko jedinečný zážitok a z toho by sme sa mali tešiť, zapojiť do toho celého seba, pretože je to všetko odlišné od ostatného a to je jedna z tých najsilnejších stránok Depeche Mode.

Názory Devotees (2)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa