Martin Gore pre Boston Herald

Britskí electro-popoví Depeche Mode znejú tak trochu ako The Beatles - v prípade poslednej skladby na ich novom albume.

"Tak to by sa hovoriť nemalo, pretože sa potom každý spýta, "O čom to hovoríš?" Ale nejakým spôsobom mi to The Beatles pripomína," povie so smiechom hlavný skladateľ a jeden zo zakladateľov kapely, Martin Gore, majúc pri tom na mysli bluesovú skladbu "Goodbye" Zároveň dodáva: "Je veľmi nebezpečné sa takto vyjadrovať."

Gore rozhodne nechce miasť fanúšikov, pokiaľ ide o odkaz ich nového albumu. 13-ty štúdiový album kapely, "Delta Machine", ktorý vychádza tento týždeň, rozhodne nesie ich typický elektronický rukopis.
"Od samého začiatku sme mali úplne jasno v tom, ako by mal album znieť," dodá.

Depeche Mode vydávajú albumy od roku 1981 a ich plejádu hitov obsahujú také sklaby ako "People Are People", "Enjoy The Silence" a "Policy Of Truth".

Kapela, ktorej členom je aj spevák Dave Gahan a multiinštrumentalista Andy Fletcher, odštartuje svetové turné 4.mája vo francúzskom NIce.

V aktuálnom telefonickom rozhovore s The Associate Press rozpráva Gore (51) o svojej rodine, novom albume, postavení elektronickej hudbe a spolupráci s Frankom Oceanom.

Nie je tvorba hudby únavná?
Gore: V štúdiu som strašne rád. Keď som doma, tak aj tak zájdem do štúdia takmer každý deň. Je to jednoducho niečo, čo robím rád. Ak by ste hudbu z môjho života odstránili, neviem, čo by som robil. Je to jedna z vecí, ku ktorej cítim skutočnú vášeň.

Cítil si niekedy tlak prekonať úspech predchádzajúceho albumu?
Nemyslím si, že sme sa niekedy trápili tým, aké je naše cieľové publikum a čo by sme mali vydať. Píšem skladby prirodzeným spôsobom, snažím sa písať od srdca. Aj keď si sadnete k piesňam po prvýkrát a trebárs napíšete ďalšie tri, či štyri, pre mňa je to stále rovnako náročné, ako keď zdolávate nejakú horu. Sedíte, hľadíte na ten čistý papier a premýšľate, "Pane Bože, koľko skladieb musím napísať?" To je ten skutočný tlak.

Tvoj názor na rozmach tanečnej a elektronickej hudby v Spojených štátov za posledné roky?
(Smiech) Je to skutočne fenomenálne. Príde mi síce trochu zvláštne, že niekto ako Deadmau5 predvádza ohromné koncerty pred obrovským publikom. Ja som ho ale v porovnaní s inými jeho vystúpeniami videl na celkom malom koncerte. Príde mi divné, keď sa dj-i prezentujú pred obrovským publikom. Je mi jasné, že sa tomu ľudia venujú len chvíľu, ale skutočnosť, že to má v Amerike dnes taký rozmach a stáva sa z toho vychytávka, veľká vec, mi príde naozaj trochu čudná.

Nedávno si spolupracoval s Frankom Oceanom. Ako k tomu došlo?
Boli sme posledný deň v štúdiu v New Yorku, nahrávali sme "live sessions", bonusové veci pre naše deluxe CD a Frank sa spýtal nášho inžiniera, či by nemohol prísť a vypočuť si nás. Takže prišiel, dal sa s nami do reči a dodal, že má rozpracovanú skladbu a rád by nás k nej prizval. Neskôr sa vrátil, priniesol spomenutú skladbu a tak sme strávili v štúdiu ešte deň navyše a niečo k tej skladbe pridali. Vlastne ani neviem, čo sa s tou skladbou dialo ďalej. Ale je to skvelá vec.

Ako si ho vnímal?
Pôsobí ako milý a zábavný chlapík. Prišiel, doslova sa choval, akoby medzi nás patril, pustil nám svoju skladbu. Odišiel a ďalej na nej pracoval.

Akú radu by si dal začínajúcim kapelám?
Nechcem byť pesimistom, ale časy sa veľmi zmenili. Nehovorím, že keď sme začínali my, bolo to ľahké, ale nahrávací priemysel bol rozhodne zdravší, nahrávacie spoločnosti kapely vyhľadávali a peniaze boli všade okolo. Dnes je to zložitejšie. Mám synovcov, ktorí sa venujú hudbe, dokonca aj moja dcéra sa snaží. Neviem, čo by som im dnes poradil. V tom tvrdom biznise sa ťažké dnes preraziť.

Koľko má tvoja dcéra?
Hovoril som o tej mladšej, má 17.

A akej hudbe sa venuje?
Hrá na gitare, spieva, je to skôr orientované do folku. Všetky moje deti sa venujú hudbe. Staršia dcéra hrá na gitare, piáne a spieva. A môj syn, je najmladší, ten spieva.

Počúvate hudbu aj spoločne?
Každý z nás má iné chudobnú chúťky, ale niekedy naozaj počúvame spoločne.

To máte skvelé. Dokážete ísť spolu autom a nik neprotestuje.
No, on sa vždy niekto nájde, čo zaprotestuje.