Toronto, 25/09/2010 - 1/2

Telefonický rozhovor Alana Wildera s moderátorom torontského rádia CIUT 89.5 FM, ktorý predchádzal októbrovému vystúpeniu projektu Recoil v The Opera House.

Kde sa práve nachádzaš? V Anglicku?
Som v Anglicku, v tom ľúbeznom kraji zvanom Sussex, kde žijem. Pred chvíľou som vrátil od lekára, takže si ma zastihol včas. A momentálne sa naozaj intenzívne pripravujeme na ďalšiu časť turné, čo znamená veľa práce za počítačom.

Takže si pripravený na presun do Južnej Ameriky a na druhú časť turné.
Áno, Južná Amerika nasleduje až po koncertoch v USA a Kanade. Začíname v Texase, odtiaľ sa presúvame na Západné pobrežie, potom cez Kanadu na pobrežie Východné, no a odtiaľ do Južnej Ameriky.

Skvelé, zároveň gratulujem k úspešnej prvej časti turné.
Vďaka, náramne sme si to užili a bol to fakt veľký úspech. Snažili sme sa navštíviť hlavne miesta a krajiny, kde si najviac projekt Recoil cenia. Ale, za tie roky, dúfam, že to môžem povedať, došlo k akejsi korelácií medzi publikom Recoil a Depeche Mode. Takže, ako Depeche Mode, aj Recoil sa teší veľkej popularite vo Východnej Európe a Nemecku. To sa z našej strany nedá ignorovať.

Keď sa človek pozrie na youtube videá z Tvojho turné, je evidentné, že tie vystúpenia doslova obrovské párty.
Snažili sme sa vytvoriť atmosféru, ktorá by nebola len o hudbe. Nakoniec, vystúpenie Recoil nie je bežný rockový koncert, no skôr ako podujatie s množstvom ďalších hostí, s afterparty a stretnutiami s fanúšikmi. Dokonca sme k tomu uspôsobili priestory, aby sme mohli predstaviť miestnych umelcov, ľudí ako sochárov, fotografov a video umelcov, ktorí tak mohli ovládnuť daný priestor, kde sme mohli usporiadať malú párty. Čiže sme sa v každom meste snažili vytvoriť jedinečné podujatie.

To som chcel poznamenať, ako veľmi sa Tvoje vystúpenia jedno od druhého líšia, obzvlášť keď si bol naposledy v USA a na pódiu sa k Tebe pridal Joe Richardson, alebo niektoré európske vystúpenia, kde s Tebou vystupoval Douglas McCarthy z Nitzer Ebb. A samozrejme koncert v berlínskych Hansa štúdiách, z ktorých sa stal neslávne známy historický koncert Recoil. Máš nejaké zážitky z turné, o ktoré by si sa chcel podeliť alebo ... myslím, že to musí byť príjemné postretať bývalých spolupracovníkov, či ľudí, ktorých poznáš už celé roky.
Jednoznačne. Ako som spomínal, nechcel som len tak prísť a nechať sa opantať pocitom "a je to tu zas". Čiže nechcel som rutinu, každý večer ten istý koncert. Aj keď, na tomto turné sa tie vystúpenia až tak nelíšia, nakoľko je to veľmi pripravené vystúpenie. Samozrejme, hráme aj čosi naživo, pridávame spontánne efekty, či drobnosti, ale v podstate je všetko predpripravené. Ale pokiaľ ide o Tvoju poznámku, áno, snažíme sa, aby bol každý večer trochu iný. Práve na tom teraz pracujem aj pre Ameriku, vieš, posielam správy, snažím sa zapojiť ľudí do jednotlivých vystúpení, teda hlavne po mojom vystúpení. Je to dosť veľa práce, ale vďaka tomu je celá vec zábavnejšia, nakoľko každý večer je vlastne novým zážitkom. Áno, Joe sa objavil na niekoľkých vystúpeniach a Douglas s nami zasa vystupoval v Španielsku. A na akcií Mute sa samozrejme objavil Daniel Miller, čo bolo fantastické, ľudia z toho boli úplne nadšení.

To musela byť výnimočná udalosť, máte za sebou bohatú spoločnú históriu.
To bolo naozaj výnimočné vidieť Daniela na pódiu, nakoľko odvtedy, čo mal projekt The Normal, veľa nevystupoval. A áno, má za sebou zopár dj-ských setov. Vtipné je, že ho jednoducho baví, keď ho niekto požiada o vystúpenie, no na druhej strane, ľudia sa v tomto smere veľmi nesnažia. Ale napriek tomu vystupuje zjavne veľmi rád.

To jednoznačne. Ale to Vaše spoločné vystúpenie bolo úžasnou poctou tomu, čo ste spoločne dokázali.
To áno, a hlavne v dokonalom priestore štúdií Hansa, kde, ako vieš, vzniklo niekoľko albumov Depeche Mode, kde sme veľa experimentovali a hlavne, kde nahrávalo množstvo zaujímavých ľudí. Pritom až nedávno som si uvedomil, že ten veľký priestor je možné využiť na organizovanie rôznych podujatí a živých vystúpení. V čase, keď sme tam nahrávali, sa to ešte nerobilo. Preto bolo úplne logické zapojiť do toho Daniela a Garetha Jonesa a urobiť z toho akýsi nostalgický večer.

Nedávno si do zoznamu vystúpení zaradil aj Santa Ana v Kalifornií, kde ako DJ vystúpi Martin Gore.
To je pravda.

Neskutočné! Je skvelé vedieť, že ste schopní to dať opäť dohromady a hrať. Asi to nebolo úplne jednoduché.
Bohužiaľ nie sme v pozícií, aby sme so sebou na turné mohli vziať všetkých vokalistov, to by bolo logisticky priam nemožné. Pozývame ich teda do určitých miest, kde to dáva najväčší zmysel. A pokiaľ ide o Martina, ten žije v Kalifornií. Začiatkom roka sme spolu vystupovali na jednom charitatívnom koncerte, spolu s Depeche Mode, v Londýne. Tak som si povedal, či by mi tú láskavosť neopätoval a neurobil niečo aj pre mňa.

Áno, ten TCT koncert bol pre mnohých skutočne veľkou udalosťou. Možno toto je práve vhodná chvíľa, aby som Ti zablahoželal k Tvojej vynikajúcej sólovej kariére. Najmä s albumom "Liquid" si si vybudoval vlastnú pevnú pozíciu. Na tomto turné bolo naozaj fascinujúce vidieť reakcie fanúšikov. Zdá sa, že mnohí z nich sú príliš mladí na to, aby si pamätali Depeche Mode s Tvojou účasťou, no nadchli sa pre Recoil, čo je skutočne skvelé.
Ďakujem za kompliment, ale k tomu sa dá ťažko vyjadriť. Ak by som s týmto žánrom nemal skúsenosť, tak by som ťažko odhadoval moje publikum a podobne. Ale účasť mládeže, to je skutočne pohladenie ega. Ono, to publikum je taký mix tých, čo poznajú celú moju históriu a potom sú to "nováčikovia". Snažíme sa fanúšikov zapájať do diania, využívame všetky druhy online sietí, aby sme ľudí informovali. Myslím, že je to dnes jediný spôsob, ako upútať pozornosť ľudí, keďže, buďme úprimní, hudba ako Recoil, sa dnes v rádiách prakticky nehrá. Ani samotné hudobné nosiče nemajú veľké predaje. Takže musíte využiť internet, iTunes, Facebook a podobné platformy.

V magazíne Side-Line si pred časom uverejnil svoj článok s názvom "Hudba pre masy", aspoň tak si na to spomínam. Prišlo mi to ako mimoriadne ostrý pohľad na súčasný hudobný priemysel, na taký ten svet po Napsteri. Myslíš si, že odvtedy došlo k nejakým skutočne pozitívnym zmenám? Nemáš pocit, že niektoré médiá trochu zľahčujú, že máš dnes väčšiu kontrolu nad svojou prácou, než keď si fungoval pod Mute? Keď už spomínam Mute, ty si mal s nimi celé roky skvelé vzťahy, dosť odlišné v porovnaní s inými kapelami.
No, v prvom rade, naznačuješ, že to bola akási kritika hudobného priemyslu, čo však nebol zámer. Mal to byť môj pohľad a vnímanie situácie v danom období. V tom čase, asi dva roky dozadu, bol hudobný priemysel v akomsi šoku. Ale... Mute je vlastne jedno z tých viac progresívnych a proaktívnych vydavateľstiev. Myslím, že väčšina nahrávacích spoločností už prekonala ten počiatočný šok a teraz hľadá spôsoby, ako sa prispôsobiť, a to je jediná cesta vpred v tomto veľmi rýchlo sa meniacom priemysle. Takže si myslím, že sa situácia za posledné dva roky trochu zlepšila. Napr. pracujeme aktuálne na kompilácií skladieb Recoil a rozhodli sme sa pre vydanie limitovanej edície, spolu s celou škálou produktov namiesto toho, aby sme sa snažili predať len CD. Uvedomili sme si, že éra CD je vlastne na konci. Hľadáme nové spôsoby, ako uvádzať hudbu na trh a vyhovieť tým ľuďom, ktorí sa dožadujú rôznych formátov. Tiež nie som v tomto smere naozaj spokojný. Je to ako s predajom áut - ponúkate základnú verziu a potom verzie so všemožnými doplnkami a verejnosť sa rozhoduje, koľko je ochotná investovať a čo naozaj chce. Mám šťastie, že mám dostatok skalných fanúšikov a zberateľov, ktorí chcú naozaj kompletnú kolekciu nahrávok. Chcú všetky formáty, obaly, chcú bonusy. Takže sme sa sústredili na limitovaný, špeciálny box set s kvalitnými bonusovými grafikami a obalmi. A nie je to žiaden jedinečný nápad, robí to tak veľa umelcov.

Je zaujímavé sledovať, ako sa k Tvojej hudobnej tvorbe stavali rádiá, keď si vlastne prišiel s debutom. Alebo keď sa na scéne objavili Nine Inch Nails, či Radiohead. A zároveň Ťa musím pochváliť za ten boxset a DVD, ktoré obsahuje.
V podstate je na ňom to, čo sme prezentovali v Európe. S tým rozdielom, že na tomto nadchádzajúcom turné to trochu meníme ... som inak rád, že sa ľuďom box set páči. Strávili sme nad ním kopec času a snažili sa ho pripraviť čo najlepšie.

A pokiaľ ide o Radiohead ... sú priekopníkmi svojho žánru, rovnako ako Nine Inch Nails, či ďalšie kapely. Spomínam si na rozruch, ktorý vyvolal, dva - tri roky dozadu, Prince, keď svoj nový album vydal ako prílohu nejakých novín. Bol to vlastne prvý umelec, o ktorom sa hovorilo, že rozdáva svoj album zdarma. Dnes sa to už javí ak niečo bežné, ale vtedy to bol šok. Prečo rozdáva svoj album zdarma? To, čo urobili naposledy Radiohead celkom zapadá do tohto kontextu. Snažím sa len povedať, že ľudia takéhoto formátu si takýto prístup jednoducho môžu dovoliť. Môžu si dovoliť rozdávať albumy zadarmo, nakoľko je to skvelá reklama. A na názory druhej strany ... Radiohead sú v pohode, ale rozdávanie albumov zdarma už nie?

No áno, ak si zabehnutý umelec, tak na Tvoju novú nahrávku čakajú ľudia takmer na celom svete, vedia, že sa niečo chystá ... no ak si začínajúci umelec, je to omnoho ťažšie.
Presne ... kto si teda môže dovoliť rozdávať hudbu zdarma? Väčšina umelcov určite nie a je podľa mňa nespravodlivé, aby sa to od nich očakávalo. Predpokladám, že existujú spôsoby, ako to vyriešiť, napríklad koncept ako Spotify, ktorý považujem v mnohých ohľadoch za dobrý kompromis, pretože v podstate za váš produkt, za vašu prácu, platia prostredníctvom reklamy inzerenti. Ako umelec dostávate zaplatené. Možno to cez Spotify nie je veľa, ale aspoň dostávate nejakú odmenu za svoje umenie. A ak za to neplatí verejnosť, potom toto médium využívajú inzerenti.

V tomto smere však môže pomôcť aj koncertné turné, nie?
No, v prípade môjho turné určite nie, nakoľko som zistil, že výdavky na americké turné a rovnajú nášmu zisku. V podstate sme na nule. V Európe sa dá zarobiť o niečo viac, možno aj na predaju suvenírov. Ak sa umelec dostane na vyššiu úroveň, tak potom sa turné už naozaj oplatí. A myslím, že mnohí umelci zistili, že je to jediný spôsob, ako môžu niečo zmeniť. Vyraziť na turné, predávať suveníry, albumy priamo na koncertoch, čiže predávať tam všetko, čo sa predať dá a toľko, koľko sa toho predať dá.

A album v podstate využívajú ako prostriedok propagácie, teda ním vlastne oznámia, čo robia, defakto ho dávajú zadarmo a zarobia na turné.
Áno, v istom zmysle je to smutná pravda, ale je to inštinkt prežitia.

Sú to veľké zmeny, najmä pokiaľ ide o obchodnú stránku veci. Chcel som sa Ťa spýtať, ako sa darí Mute v spolupráci s EMI. Vnímaš to rovnako ako Daniel Miller, že Mute je v podstate v tomto akousi obeťou systému?
V tom spomenutom článkou som spomínal aj spôsob, akým Mute akoby pohltil stroj EMI. To je, ako všetci vieme, obrovská spoločnosť. Je skôr ohromným úspechom, že v rámci fúzie vytvorili nový systém Mute/EMI, čo sa vlastne vcelku podobalo tomu, čo bolo pred spojením. Vlastne majú teda dva prúdy, v tom jednom sú hlavní umelci Mute, ako Depeche Mode, či Goldfrapp, ktorí prechádzajú celým systémom EMI a sú pod nimi aj licencovaní, a potom je tu druhý prúd, nezávislejší, hlavne pokiaľ pokiaľ ide o licencovanie. Všetko je však akoby pod záštitou EMI. Celkové financovanie je zrejme pod záštitou EMI. Mute má však oveľa väčšiu autonómiu v tom, ako riadi svojich umelcov. A ako som povedal, ide o iný zdroj príjmov prostredníctvom ich nezávislého systému a ide o iný propagačný marketingový prúd prostredníctvom rôznych licencií. A to naozaj prospieva napríklad kapele Recoil. Takže opäť, Daniel Miller bol v tomto veľmi predvídavý a vďaka tomuto nastaveniu je teraz na lepšom mieste, ako bol pred dvoma rokmi.

Je skvelé, že Daniel Miller je stále pri kormidle. Chcel som trochu odbočiť, vrátiť sa do konca 1970-tych rokov a položiť Ti zopár otázok ohľadne Tvojich hudobných začiatkov. Keď Ťa oslovili Depeche Mode, mal si už za sebou dostatok hudobných skúseností, nakoľko si bol členom niekoľkých kapiel, napr. Reel To Reel alebo Daphne And The Tender Spots, ktorá spôsobili ako art-punková kapela. Nikdy si svoje pôsobenie v Reel To Reel nekomentoval, akú si tam mal pozíciu. Nakoniec si aj tak skončil ako technik v nahrávacom štúdiu. Ako tieto skúsenosti ovplyvnili Tvoj záujem o syntetizátory? Čiže, klávesákom si už bol nejaký čas, vďaka rodine si mal klasické hudobné vzdelanie. Aký vplyv malo toto pozadie na to, že si sa nakoniec dostal na konkurz Depeche Mode?
Spomínaš, že som mal skúsenosti, no určite som ich také veľké pri vstupe do Depeche Mode nemal, možno tak v tom, že som v tých kapelách tvrdo makal. Veľa sme koncertovali po celej krajine, hrali v prázdnych priestoroch s minimom ľudí, bojovali o nahrávacie zmluvy a podobne. To asi človeka poriadne zocelí. A hlavne, keď sa mi už podarilo dosiahnúť nejaký úspech, tak som si ho naozaj vážil. Ono mi to samé z neba nespadlo, musel som tvrdo pracovať. A tak som sa tejto etike naučil a po hudobnej stránke som sa stále učil. Myslím to tak, že som mal úplne iné zázemie, hudobné, i sociálne, než napr. ostatní z Depeche Mode. Síce som mal klasické hudobné vzdelanie, no nebol som žiaden profík, no bol to dobrý základ pre to, ako orchestrovať a aranžovať hudbu. A to si dodnes vážim. Vieš, moji rodičia ma ku hre na klavír nútili, často proti mojej vôli. No dnes som im za to nesmierne vďačný, nakoľko dnes z toho ranného vzdelania môžem pri produkcií hudby čerpať. A baví ma to. V tých kapelách som to však naplno robiť nemohol. Tam som sa skôr učil fungovať s inými hudobníkmi a celkom ma bavilo nechať sa dirigovať a robiť to, čo sa odo mňa žiadalo. Pokiaľ ide o elektroniku, k tej som pričuchol až po tom, čo som sa pripojil k The Passions. Vtedy som stretol Daniela Millera a jemu podoných ľudí. Uvedomil som si, že existuje aj opačný spôsob práce, takmer antimuzikálny. Asi to vychádzalo z vtedajšieho punkového hnutia. A bez punk rocku by nevznikli ani Depeche Mode. To, čo vtedy robili bolo v podstate takisto "antimuzikálne". Vrátili všetko späť k podstate, ku koreňom, k tomu najjednoduchšiemu prístupu, aký sa dal zvoliť. A to, podľa mňa, Daniela veľmi zaujalo. Totiž, on tiež nie je skutočným hudobníkom, len sa veľmi zaujímal o elektroniku a mal zmysel pre to, čo je na hudbe dobré. A aj preto reagoval spočiatku na Depeche Mode, ktorí pochádzali z podobného hudobného prostredia slovami, "toto predsa dokáže každý!" A to mi otvorilo oči. Vlastne tie veľké vedomosti ani mať nemusíš. Síce sú užitočné, ale k veciam sa dá pristupovať aj iným spôsobom. Tým som získal ku svojej práci omnoho otvorenejší prístup. A samozrejme som sa naučil veľa o elektronike, syntetizátoroch, vlnových formách a všetkých tých veciach, nie že by som bol nejaký technický typ.

... na pokračovanie