Toronto, 25/09/2010 - 2/2

Telefonický rozhovor Alana Wildera s moderátorom torontského rádia CIUT 89.5 FM, ktorý predchádzal októbrovému vystúpeniu projektu Recoil v The Opera House.

Chcem ale povedať, že za tie roky, kedy si sa aktívne venoval hudbe, si zohral ohromnú úlohu v histórií samplovania. Nesamploval si len slučky z funky skladieb, doslova si nahrával zvuky a priraďoval si ich k jednotlivým klávesám, používal ich tak hudbe, čo je veľmi odlišný prístup od ostatných. Dokonca si počas tých rokov sledoval, ako veľa technológií prišlo a odišlo, došlo k mnohým zmenám. Aký je to pocit, pracovať opäť na produkcií Recoil? A pokiaľ ide vybavenie v štúdiu, sú všetky tie zmeny pre Teba prínosom?
Áno, aj nie. Niektoré veci sú dnes jednoduchšie, iné zasa ťažšie. Ale vráťme sa k nástupu samplingu ... pre mňa to bola ako nejaká čarovná skrinka. Je to veľmi veľmi inšpiratívna technológia, pri ktorej si mohol siahnuť po akomkoľvek zvuku, urobiť s ním doslova čokoľvek, mohol si si vziať čo Ťa len napadlo, akýkoľvek zvuk, šum, čokoľvek si v miestnosti počul ... všetko ostatné už bolo len na Tvojej fantázií. To nás všetkých absolútne fascinovalo a mňa to fascinuje dodnes. To, čo robím dnes, je v podstate stále o používaní zvukových vzoriek, pri ktorých používam technológie na ďalšiu reprodukciu a aranžovanie. Môj prístup sa v tomto smere, za posledných 20 rokov, prakticky nezmenil. Dobre, niektoré technológie sa vylepšili a zmenili, ale v podstate stále robím to, čo sme robili, keď sa po prvýkrát objavil sampler a veci sme nechali prehrávať v slučke.

Len si to dnes dávaš na pevný disk, na miesto tých tenkých diskiet v Akai sampleri.
Presne tak. Ako vravím, niektoré veci sa veľmi zjednodušili a rozhodne by som sa nechcel vrátiť k tomu, ako som sa predtým namáhal, aby to všetko fungovalo.

To áno, je fascinujúce vidieť obrazy "People Are People" budované na Sinclaviery. Je to veľký rozdiel, v porovnaní s tým, o čom sme sa bavili. Muselo byť za tým ohromné množstvo práce.
Presne. Odvtedy sa mnohé zmenilo, ale keď sa vrátime k tomu, o čom sme sa bavili skôr, k získavaniu skúseností ... Tvoje nároky sa zlepšujú, resp. stúpajú oveľa vyššie, a keďže som tak trochu perfekcionista, a navyše mám skúsenosti z predchádzajúcich projektov, tak prirodzene chcem, aby aj moje očakávania boli čoraz väčšie. Takže, hoci dnes máme k dispozícií viac technológií a nechceme len opakovať to, čo sme robili predtým, chceme hranice posúvať, stále sa snažiť robiť niečo nové, lepšie, než to, čo predtým. To ale znamená, že niekto ako ja bude so všetkými dostupnými technológiami a možnosťami tráviť viac času a dlhší čas bude potrebný na to, aby som všetko preskúmal. Takže, v skutočnosti mám sklony byť pomalší, nie rýchlejší.

Áno, nakoľko sa vlastne učíš všetkým tým veciam ...
Chcem jednoducho preskúmať všetko možnosti, už viac nechcem veci urýchlovať.

Počas turné používaš na pódiu vcelku zaujímavé vybavenie. Všimol som si, že máš k dispozícií Novation Lauchpad a AKAI APD40, čo je MIDI kontrolér na spúšťanie klipov synchronizovaný s programom Ableton Live. Aký je to pocit, používať tieto veci. Zlepšuje to Tvoj spôsob prezentácie?
No, asi budeš o tých zariadeniach vedieť viac, než ja, teda tak to pôsobí ...

V tom by som sa nevŕtal.
My toho vlastne na pódiu až tak veľa nerobíme. Ako som spomínal, množstvo vecí je predpripravených, dokonca zámerne. Dokonca ani nikde netvrdíme, že tie a tie efekty sú spontánne. Nie je to tak, je to celé vopred navrhnuté, a to veľmi dôkladne, aby to celé fungovalo s projekciami, ktoré sme nafilmovali.

Tie projekcie sú inak fantastické.
Ďakujem. No a hlavne sa snažíme to všetko vždy prispôsobiť samotnému miestu konania, podľa toho, akým máme z priestoru dojem, čo si vyžaduje aké efekty, rôzne doplnky a podobne. Robíme vždy to, čo máme k dispozícií. Nechcem, aby sa ľudia cítili oklamaní. Neskrývam nič a hovorím tak, ako to v skutočnosti je. Jasné, mohol by som najať 6 hudobníkov, urobiť z toho štandartnú rockovú kapelu a znelo by to tak, ako od kohokoľvek iného. To ale robiť nechcem. Robíme teda niečo iné a vy si z toho vyberiete, čo chcete. Je to efektívne a úsporné, pokiaľ ide o turné, najmä v USA. Úprimne, naozaj si nemôžem dovoliť veľkú produkciu. Také niečo je príliš náročné a nákladné. Takže, to čo ponúkame je efektívne a dúfam, že aj zaujímavé. Pár rokov dozadu by aj filmovanie tých projekcií bolo príliš nákladné, dnes už nie. Dnes je bežne dostupný software na editáciu videí a kvalita, v tomto smere, dostatočná na to, aby si to natočil doma, dokázal preniesť na veľké plátno a pritom to stále vyzeralo skvele. Ja myslím, že v budúcnosti budeme vidieť čoraz viac umelcov, ktorí budú využívať film a projekcie.

To bez debaty. A to más k dispozícií niekoľko spolupracovníkov, ktorých si spoznal na svojich cestách. Niektorí sú z Ruska, jeden je, ak sa nemýlim, z Argentíny ... a oni to vlastne dali všetko dohromady. Rád by som sa dotkol témy tých projekcií. Myslím, že je skvelé, ako sa postupne odkrývajú. Máš niečo spoločné s témami, ktoré sa v týchto projekciách objavujú?
Tie súvisia vlastne s ich tvorcami, majú v tomto voľnú ruku. Len mi predstavia svoje nápady a ostatné je len o veľmi príjemnej spolupráci. Takto vlastne fungujem aj so spolupracovníkmi, hudobníkmi a spevákmi projektu Recoil. Len chcem mať nad tým všetkým istú kontrolu. Nechcem, aby to bolo úplne kolektívne dielo, prípadne založené len na spolupráci, rozumieš. Chcem však pracovať s ľuďmi, o ktorých talente som presvedčený a dať im priestor, aby robili to, čo im ide najlepšie. To znamená, že sa im do toho veľmi nemiešam. Len im poviem, "Pozrite, toto je to, s čím máte pracovať. Predstavte mi svoje nápady. Ak sa mi niečo z toho bude páčiť, budeme v tom pokračovať. Ak sa mi to páčiť nebude, začneme odznova a urobíme niečo iné."

Čiže, ak tým ľuďom necháš priestor, tak to hudbe a celkovej nálade niektorých textov dodá skutočne ľudský rozmer.
Áno, ale stále to musí byť postavené na detailoch a musí to byť presne také, aké to má byť. Často sa stáva, že aj počiatočnú predstavu rozložíme na tie najmejšie detaily a následne to opäť starostlivo poskladáme, aby to bolo presne také, aké to má byť. Ale tá počiatočná iskra a tá sloboda, aby sme to akosi posunuli tam, kam to má smerovať, tá musí byť oveľa spontánnejšie a otvorenejšie. A to sa mi páči, to je pre mňa inšpirujúce. Často mi to umožňuje posunúť hudbu niekam inam. Ak príde spevák a povie: „Mám takýto nápad,“ a zaspieva to, a ja poviem: „No, táto časť sa mi veľmi páči. Použime len túto časť.“ Potom môžem úplne prepracovať hudbu k tej časti, ktorú milujem, a potom sa vrátia a urobia s ňou niečo iné. Je to akási skladačka, ktorá pomaly dáva všetky kúsky dohromady, a nikto z nás naozaj nevie, s čím nakoniec skončíme. A ten proces objavovania je to, čo ma na tvorbe hudby týmto spôsobom najviac baví. Naozaj nechcem vedieť, čo mám, kým to nemám. Samozrejme, nie vždy to vyjde. Chcem tým povedať, že sa vyskytuje veľa chýb a veľa vecí, ktoré musíte zavrhnúť a povedať si: "No, nefunguje to. Skúsme niečo iné."

Sú také chvíle, keď niečo skúšate celý týždeň, v hlave sa vám hemžia najrôznejšie nápady, ale nič sa vlastne nedeje. A potom príde jedna vec, ktorá všetko ostatné premení na stratu času. Všetko ostatné odhodíte a začnete odznova s tou jedinou vecou. To môže byť ten najvzrušujúcejší moment tvorivého procesu, pretože viete, že ten jeden nápad by ste nemohli získať bez toho, aby ste prešli tým procesom, v ktorom ste museli všetko ostatné zavrhnúť.

A ty musíš zvoliť tú cestu, je tak?
Áno, ale keď raz objavíš to, čo naozaj miluješ, povieš si, "Áno, to je ono. To je presne ono!"

Keď už sme pri tých spolupracovníkoch, rád by som rozobral dve veci ... Tvoja spolupráca s Toni Halliday a ďalšími členmi Curve. To ma vždy zaujímalo, nakoľko som mal pocit, že šlo o skutočne skvelú spoluprácu. A potom ... ostatní členovia Curve účinkovali na albume "Liquid", je tak?
Kapela Curve mala vlastne len dvoch skutočných členov, Toni a Dean Garcia. Na pódium si prizývali rôznych hudobníkov. Jedným z nich bol Stephen Monty, bubeník, práve on účinkoval na mojom albume "Liquid". Inak, Curve som doslova miloval. Veľká škoda, že sa rozpadli. Ani neviem, čo sa tam presne stalo. Mám pocit, že nahrávali album, ktorý nahrávacia spoločnosť odmietla a oni ... zhodovalo sa to s tým, že už spolu nevychádzali tak dobre a myslím, že to vtedy jednoducho vzdali. Je to veľmi smutné, nakoľko som mal pocit, že spolu tvorili niečo skutočne výnimočné a nemyslím si, že individuálne odvtedy urobili niečo tak dobré, ako predtým. Bolo by naozaj skvelé, kedy to opäť dali dohromady, čo sa však pravdepodobne už nikdy nedostane. Ale áno, boli veľmi, veľmi dobrí. Ohromila ma hlavne ich bassgitara, tá bola doslova až sexy, kĺzavá, veľmi hlboká, veľmi to pasovalo k tomu, čo som robil. Aj v prípade Deana som ho jednoducho pozval a povedal mu, aby len jednoducho hral. "Nebudem Ti do toho hovoriť, jednoducho hraj, hraj, čo chceš, ja nahrám úplne všetko." A takto spolupracujem so všetkými hudobníkmi. "Nahrám všetko, čo urobíš, a potom jednoducho odíď, prosím. Vráť sa o dva mesiace, ukážem Ti, čo som si vybral, poskladal dohromady a povieš mi, čo si o tom myslíš." A presne tak sme to urobili s Deanom.

To si určite vyžaduje veľkú vzájomnú dôveru s umelcami.
To určite áno.

A pokiaľ ide o Toni Halliday, ona akoby zmizla z povrchu zemského, ale ... veľa jej vokálov zo skladby "Edge To Life" si využil na celej kompilácií "Selected". To ma naozaj zaujalo.
No, vôbec netuším, čo je s ňou. Jednoducho sme stratili kontakt. Buď prestala s hudbou úplne alebo ju robí stále, no veľmi nenápadne. Spomínam si, že skladbu "Edge To Life" poznamenala "Tie moje vokály si namixoval dosť potichu, rovnako aj v "Bloodline". Odpovedal som jej, že rozhodne nie, že také mali byť. Po rokoch som musel uznať, že mala vlastne pravdu. A vlastne si aj trochu želám, aby som nemal prístup k masterpáskam k albumu "Bloodline", pretože boli nahraté vo zvláštnom formáte, na starých Video8, či podobne. Asi by som dnes už nenašiel nikoho, kto by ich dokázal na niečom prehrať a ani som si nie istý, či ešte fungujú. Dalo by to zrejme veľa námahy ich dohľadať. Takže, bohužiaľ, tie vokály sú už navždy odsúdené k tomu, ani zostali trochu tichšie. Je to naozaj škoda.

To áno, no aj tak je to skvelá spolupráca asom rád, že ke nej vôbec došlo. Ešte jedna otázka ma napadla ... Pri podrobnom počúvaní kompilácie "Selected", hlavne jej remixovej časti, tak som si všimol "Poison Dub" verzia skladby "Drifting" obsahuje sample Tvojho kamaráta Flooda, resp. z jeho projektu Node, ktorý vydal rovnomenný album. Chcem sa Ťa práve na ten album "Node" spýtať, ako aj na Floodove pracovné postupy, ale hlavne na to, do akej miery sa to prenieslo do Tvojho hudobného sveta.
S Floodom sme spolupracovali pri nahrávaní albumov "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion". Veľmi sa mi páčil jeho prístup, nakoľko disponoval jedinečnou schopnosťou byť úplne praktický a ovládať všetku dostupnú techniku. Takže dokonale fungoval so samplermi AKAI, ako aj s analógovými syntetizátormi. Vlastnil ARP 2600, s ktorým vedel pracovať rovnako dobre ako Daniel Miller, takže v tomto zmysle bol veľmi všestranný. A pritom sa vedel stiahnúť a mať prehľad, ako by to robil producent starej školy. Ja som mal zasa k dispozícií viacero hudobných prvkov, ktorými som mohol prispieť. Možno to ani nepotreboval, ale bol som schopný mu vysvetliť akordy a ako by sme mali s rôznymi zvukmi nakladať a podobne. S Floodom sme my dvaja mali možnosť pokryť kompletnú hudobnú stránku. Práve on mal veľký podiel na tom, že sme ako kapela začali viac experimentovať. Spomínam si na nahrávanie "Walking In My Shoes". Povedal, "sadnite si a jeden z Vás chyťte do rúk bassgitaru," čo som urobil. A to som na bassgitare nikdy poriadne nehral, párkrát som si len brnkol. "Martin, ty vezmi gitaru, Dave ty tras tamburínou, vytvoríme nejaký rytmus a budeme spolu jamovať ako kapela." Ono to môže vyzerať ako samozrejmosť a určite to za tie roky, ako producent, povedal kde komu, ale povedať to nám, to bolo niečo úplne nové, dovtedy sme takto hudbu nikdy netvorili. My sme tvorili tak, že sme vytiahli tie malé programovacie zariadenia, začali programovať bicie a odtiaľ to všetko rozvíjať. Takže nás to trochu prekvapilo. Ale vďaka tomu sme získali skutočne dobré pocity, zaujímavé rytmy, ktoré by sme inak nezískali. V tom bol fakt dobrý. Akosi nám dokázal povedať, "Dobre, tak sa dajme do toho. Čo môžeme urobiť inak? Ako môžeme toto nahrať inak, než naposledy?" Z jeho prístupu som sa, myslím, veľmi veľa naučil.

Album SOFAD sa mi veľmi páči, rovnako aj album "Node" je fantastický.
Ten sa aj mne veľmi páči.

Neuvažoval si niekedy spoluprácu s Floodom? Dnes máš pri sebe Pauka Kendalla, ktorý je tiež veľmi talentovaný, má skvelý cit pre hudbu, spolupracuje s Tebou na pódiu a vypomáhal Ti pri mixovaní niektorých Tvojich albumov.
No, s Floodom by som určite opäť rád pracoval, ak by chcel niečo skúsiť spoločne, prípadne ak by nás nejaký projekt dal opäť dohromady. To by som sa veľmi potešil.

S napätím očakávame takýto moment. Dnes máte naplánované turné, a rovnako kompiláciu Tvojich najobľúbenejších skladieb. Znamená to snáď, že sa tým pripravuje pôda pre budúcnosť projektu Recoil?
Vlastne ani nie. Nijaký iný význam, okrem otázky "Prečo nezostavíš nejakú kolekciu?", pri ktorej ma napadlo, "A prečo nie?", to nemá. Nejak sa tento projekt z tej myšlienky vyvinul. Malo to byť len taká blesková záležitosť, ktorá sa začala rozrastať.

A dnes tu máme tieto "eventy".
Áno, nakoľko som si uvedomil, že projekt bude mať už 25 rokov. Povedal som si, že je to ideálny čas na to ho konečne predstaviť. Ale inak za tým nebol žiaden skutočný plán. A takto to bude pokračovať aj v budúcom roku, nahrám zopár nahrávok a uvidím, kam to povedať. Vopred však neviem nič garantovať.

A pokiaľ ide o turné, nepremýšľaľ si nad tým, prečo si to neurobil už skôr?
Trochu áno. Tá možnosť tu bola. Dnes som si uvedomil, že možné to je a mohol som to urobiť aj skôr. Ale ako som už povedal, predtým to nebolo také jednoduché, aké to je dnes, najmä vďaka novým technológiam, filmu a všetkému ostatnému, čo je dnes široko dostupné.

No máš pravdu. Tak Alan, vďaka za Tvoj čas a želáme Ti všetko najlepšie. Vidíme sa v októbri.
Jasné, nemáš za čo ... vidíme sa.

zdroj: 89.5FM CIUT, Toronto, Kanada