Mníchov, 20/02/2023
Martin a Dave v rozhovore s moderátorkou švajčiarskej Swiss National TV SRF, Tanyou Koenig. Rozhovor sa uskutočnil v Mníchove, deň po promo vystúpení v Alte Kondresshalle, a premiérovo bol odvysielaný 28.marca 2023.
Dave Gahan a Martin Gore ... veľmi rada sa s Vami stretávam. Obaja máte po 60-tke, niekto by mohol povedať, že ste v poslednej tretine svojho života, ale ja by som skôr povedala, že Vaše životy sú čoraz lepšie a lepšie a aktuálne prežívate svoje najlepšie obdobia.
Dave Gahan: Môže byť ...
Martin Gore: A 60-tka je nová 40-tka, nie?
DG: To sa tak hovorí?
MG: Jasné. Mám doma fotografiu so svojim starým otcom, ja som na nej asi 2-ročný a snažil som sa vypátrať, koľko mal vtedy asi rokov. Musel mať vtedy 60, či 61 a fakt vtedy vyzeral ako starý dedko. Viete, on prežil svetovú vojnu a možno dnes veci fungujú inak, viac sa o seba staráme a v tomto smere sa veci zlepšujú. Veľa vecí sa odvtedy zmenilo.
Spoločne, ako Depeche Mode, tvoríte hudbu už viac ako 40 rokov a v máji minulého roka zosnul Váš kolega, Andy Fletcher. Dnes ste tu s novým albumom "Memento Mori", čo je v podstate latinská fráza odkazujúca na skutočnosť, že raz musíme zomrieť. Pokiaľ viem, ten názov bol zvolený už pred Andyho smrťou, ale predpokladám, že ten názov má pre Vás hlbší význam.
DG: To áno ...
MG: Dokonca si myslím, že hoci tie skladby boli napísané omnoho skôr, tak po Andyho nečakanom odchode nadobúdajú úplne iný význam.To isté aj v prípade názvu samotného albumu. Bol absolútne presvedčený, že aj po Andyho smrti by sme mali pri tom názve jednoducho ostať. Akoby sme tým naznačovali, že život si treba užívať naplno.
DG: Ono to k tým skladbám akosi naozaj pasuje, nakoľko sa v nich pojednáva veľa o smrteľnosti, smrti, ale aj o živote ako takom, o tom, aký naozaj je. Premárnené pocity, sklamania, rýchlo plynúci čas, nádeje, "ahoj / zbohom ", tisíce bezsenných nocí ...
V textoch sa nachádzajú aj také verše ako "sledovať zomierať ďalšieho anjela", či "mieriť do večnosti" ... Chceli ste tým prelomiť nejaké tabu? Veď smrť je v našej spoločnosti stále akési tabu.
MG: Je to tak. Neviem, prečo to je taká citlivá téma, veď je to niečo, čomu budeme musieť čeliť úplne všetci. A s pribúdajúcim vekom sa s tým musí človek vyrovnávať viac a viac, veď aj v mojom prípade ... okrem veľkej straty v podobe Andyho, ktoré som poznal takmer 50 rokov, mi nedávno zomreli aj ďalší priatelia. V tomto momente to asi pre mňa nie je úplne bežné, ale s pribúdajúcim vekom to bude bežnejšie. Takže, radšej sa s tým vyrovnajte.
DG: Mňa to prinútilo viac premýšľať o tom, prečo tu stále som? Úprimne, možno to je trochu sebecká myšlienka, ale je to tak. Je to ako s nesmrteľnosťou. Nič tu nie je navždy. Len sme sa ten čas rozhodli stráviť spôsobmi, ktoré pôsobia deštruktívne.
Povedal si, že sa sám seba pýtaš, prečo si ešte stále tu. Ty konkrétne si mal niekoľko situácií, či zážitkov, pri ktorých si sa ocitol veľmi blízko smrti. Prečo Ťa to teda prekvapuje? Je to práve kvôli tomu?
DG: No áno, dalo by sa povedať, že počas niekoľkých rokov som občas trochu prekračoval hranice.
Čo Ťa zachránilo?
DG: Šťastie, či náhoda. A musím byť úprimný, ak by som sa neocitol v situácií, akej som sa ocitol, asi by sa mi nedostalo toľkej pomoci. Ľudia by sa o mňa toľko nezaujímali.
Venujete sa hudbe už naozaj dlho, prešli ste ako kapela rôznymi fázami, zažili vzostupy i pády. V čom sa Vaša dnešná práca líši od tej, povedzme spred 20 rokov?
MG: Jednu vec musím prízvukovať. Je skvelé byť opäť na scéne a opäť pracovať, nakoľko je to už šesť rokov, odkedy sme vydali posledný album a zároveň 5 rokov od nášho posledného koncertu. Takže sme naozaj nadšení, že opäť pracujeme. Niekedy je to ako v tej pesničke "Personal Jesus", niekto vyslyšal naše motlidby. Ale v čom je rozdiel? Ja neviem, možno v tom, že musíme viac trénovať.
Myslíš viac nacvičovať?
MG: To jednoznačne.
DG: Vieš, s pribúdajúcim vekom si stanovíš akúsi latku, povedzme, že vyjdeme na pódium na dve hodiny, zahráme pesničky, ja budem spievať ... štandard, ktorý sme si v tomto smere stanovili, je dosť vysoký. Takže si zakaždým hovorím, že ak nadobudnem mať pocit, že túto úroveň už nebudem schopný dosiahnúť, čiže úroveň, ktorú očakávajú aj naši fanúšikovia, tak v tom nebudem viac pokračovať. Momentálne sa však cítim dobre a som nadšený. Dokonca aj včera sa mi akosi pripomenulo, že sme v tom spolu naozaj dobrí. S Martinom to robíme už veľmi dlho, viac ako 40 rokov spolu na pódiu. To veľa ľudí povedať nemôže.
Včera som Ťa videla tancovať, vyzeral si ako baletný tanečník. Zaujímalo ma, čo si v tom momente presne cítil.
DG: Toto vysvetliť nedokážem. Ono, na pódiu môžem byť niekým iným, čo je tiež súčasťou toho, kým som. A mám pocit, že to všetci prijímajú a čím viac sa do tej pozície vžívam, tým viac sa cítim prepojený s hudbou. Neviem, je to zvláštne. Nebolo to také vždy. Prvých desať rokov som zakaždým vchádzal na pódium so zdesením, chcel som to mať jednoducho čo najskôr za sebou. Ani som presne nevedel, čo sa vlastne deje, neustále som sa hýbal, aby som ... dnes je to úplne iné. Snažím sa tie chvíle skutočne vychutnávať.
Máte pred sebou plánované svetové turné, v júni sa zastavíte aj vo Švajčiarsku. Máte s našou krajinou spojenú nejakú humurnú príhodu, o ktorú by ste sa s nami mohli podeliť?
MG: Počas posledných koncertných šnúr sme tu strávili veľa času, nakoľko, vždy keď máme plánovanú dlhšiu prestávku, tak sa radi vyberieme do Švajčiarska. Je to jednoducho príjemné miesto na oddych.
Aj napr. na lyžovačku ...
MG: Nie, myslím prestávku počas turné, takže obyčajne sa tam objavíme v lete ...
DG: A obyčajne sme ubytovaní v tom nádhernom hoteli v Zurichu.
Dolter ...
DG: Presne. Je to akési nádherné útočisko.
Tak v takom prípade sa tešíme na Vaše ďalšie projekty a samozrejme svetové turné. Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.
MG: Rado sa stalo ...
