Nič nezostalo nevypovedané (2023) - 2/2
S Martou Salogni o nahrávaní albumu "Memento Mori", ktoré, v kontraste s minulosťou, prebiehalo vo veľmi úzkom produkčnom tíme, čo prinieslo svoje ovocie.
Tvoje prvé dojmy z vypočutých nových demonahrávok od Martina a Davida?
Okamžite som nadobudla pocit, že sú vynikajúce. Začínali sme teda z veľmi silnej pozície. Niektoré skladby prešli výraznými zmenami, iné zostali takmer bez zmeny. Napr. skladba "Speak To Me" prešla ohromnou premenou. Vystavili sme ju takmer od nuly, na podklade Davidovho spevu a z tichej akustickej skladby sa nakoniec stala stena syntetizátorov a dronov. Bola skutočne pestrá. Niekedy sme skladbu preskúmali, rozložili na jednotlivé party a potom opäť poskladali tak, ako bola pôvodne zložená. Nikdy to však nie je nuda, chceli sme vždy zistiť, či sa s danou skladbou dá urobiť ešte niečo iné.
Aké to bolo, spolupracovať s Jamesom Fordom po prvýkrát osobne?
James je úžasný producent, mala som pocit, že sme si od prvého dňa rozumeli. Som šťastná, že som na tomto projekte mohla spolupracovať a byť svedkom toho, aký je v skutočnosti talentovaný. On naozaj vie, ako zabezpečiť, aby nahrávanie prebiehalo skutočne plynulo. Je radosť ho sledovať. Rovnako je to úžasný hudobník, zvláda takmer každý nástroj, aký si len dokážete predstaviť.
Aj po hudobnej stránke sme boli na jednej vlne, zhodneme sa na kvalite množstva albumov a máme veľa spoločných referencií. Spolu dokážeme vymyslieť, ako vytvoriť určité zvuky. Bola to obohacujúca skúsenosť. Fungovali sme vo vzájomnej harmónií.
Čo práca, resp. mixovanie Davidových a Martinových vokálov?
Je to jednak radosť, ale aj česť. Nemuseli sme robiť veľa opakovaní, sú to vynikajúci umelci. S Davidom sme nahrali niekoľko verzií vokálov a to bolo všetko. On do svojho výkonu pri nahrávaní dáva skutočne veľa a je to cítiť. Rovnako aj Martin. Je to naozaj radosť byť v štúdiu s umelcami takéhoto kalibru a na nahrávke to naozaj počuť.
A čo atmosféra v štúdiu pri samotnom nahrávaní? O vzťahu medzi Martinom a Davidom sa dlhé roky povrávalo, že bol dosť búrlivý.
Naozaj to pôsobilo harmonicky. Pracovala som len na tomto albume, takže nemám s čím porovnávať, ale moja skúsenosť bola harmonická a veľmi bratská. V štúdiu panovala skutočne hlboká úcta a starostlivosť. Poznajú sa už tak dlho, aby by mohli byť v podstate bratmi. Takto hlboké vzťahy majú svoje vzostupy a pády, ale mne prišlo skutočne výnimočné videť, ako sa dokázali zjednotiť a vzájomne sa o seba starať. Nič nezostalo nevypovedané, nebolo tam nič, čo by sa dalo označiť za slona v miestnosti. A oni sami neraz spomenuli, že počas tohto nahrávania sa cítili inak, ako v minulosti. A samozrejme, vyrovnávali sa so stratou svojho dlhoročného priateľa a spolupracovníka. Myslím, že ich to zblížilo, umožnilo im to pevnejšie čeliť všetkému, čomu bolo treba čeliť, s pocitom úprimnosti a bratstva. V štúdiu panovalo hlboké porozumenie, trpezlivosť a všetko bolo veľmi pozitívne.
