Na pódiu sluhom (2009)

Frontman Depeche Mode, Dave Gahan, pre magazín Focus, o svojom odvykaní od alkoholu, fanúšikoch a vzťahoch s ostatnými z kapely.

V aktuálom hite "Wrong" spievaš o tom, že si s nesprávnymi ľuďmi, v nesprávnom čase na nesprávnom mieste". Dá sa to interpetovať autobiograficky?
Dave: Vzhľadom na poslednú noc určite :)

Nepôsobíš, že by si prebdel celú noc. (Dokonca nebol nikde videný, že by žúrkoval s niekým z kapely).
Na tej párty boli len nudní ľudia z hudobného priemyslu. V Berlíne radšej trávim čas s kamarátmi. A pokiaľ ide o alkohol, toho som sa nedotkol už takmer 12 rokov. V mojom živote už nemá svoje miesto, ten sa dnes točí okolo mojej práce, rodiny a priateľov. Obrážať večierky, opíjať sa a rozprávať o hlúpostiach, taký život ma nudí. Toho som si užil až až.

A to sa o turné Depeche Mode povrávalo, že si mal vždy po ruke dílera a zvyšok kapely zasa psychológa. Mohla by teda skladba "Wrong" odkazovať na Vašu minulosť, či na Tvoj najhorší moment, kedy si zvládol zástavu srdca spôsobenú predávkovaním?
Ten text má rýdzo ironický význam. Od mala, od rodičov, či učiteľov, počúvame: "Toto je zlé. Toto je správne." A aj z tohto dôvodu sa všetci snažíme držať naše životy pod kontrolou. Ale až keď vybočíme z vyšlapaného chodníka, až vtedy máme príležitosť zistiť, čo nás skutočne robí šťastnými. Pre mňa je tvorba hudby, už takmer 30 rokov, akýmsi darom, ktorý ľudí spája a prekračuje všetky hranice. Naozaj ma to baví a mojím trom deťom prajem v živote čo najviac šťastia.

Je Tvoja rodina opäť pripavená na odlúčenie, keďže nasledujúcich 10 mesiacov budeš na turné?
Na tak dlhé odlúčenie od rodiny si nikdy nezvyknem. To je ďalší aspekt mojej práce, ktorý nenávidím. Po tak dlhom odlúčení je vždy veľmi náročné zapojiť sa do života mojich detí.

Si považovaný za rodeného rockera, ktorý dokáže na každom vystúpení strhnúť publikum. Nestalo sa to pre Teba doslova rutinou?
Na koncertoch nie som ústrednou postavou, som súčasťou celej šou. Nejde len o mňa a ostatných členov kapely. Fanúšikovia sú vždy na prvom mieste.

Neobávaš sa, že raz túto schopnosť stratíš?
Samozrejme, vždy keď vchádzam na pódium, tak sa cítim ako sluha. Ale akonáhle prestaneme na seba tlačiť, aby sme šli určitým smerom a začneme vnímať, čo sa deje, tak v tom momente vznikne interakcia medzi nami a publikom. Je to ako vlna: prostredníctvom našej hudby vysielame pocity a publikum na ne reaguje. A my zasa reagujeme na interakciu publika.

V niektorom z rozhovorov si sa zmienil o tom, že počas koncertov sa cítiš ako Mesiáš. Neobávaš sa závislosti na tom pocite?
Nie. Viem, čo je závislosť a toto ňou rozhodne nie je, to v žiadnom prípade.

Vaša kapela už niekoľkokrát, vďaka vnútorným nezhodám, čelila rozpadu. Dnes sa všetci z kapely venujú aj svojim sólovým projektom. Aký je Tvoj dnešný vzťah s Martinom Gorem?
Akoby sme boli v rukách jeden druhého. Niekedy spolu súperíme, inokedy spolu trávime čas. Keď niekto Martina nahnevá, ovplyvní to aj mňa. Jedna z najdôležitejších vecí v kapele je pocit vzájomnej podpory. Spája nás objavovanie nových hudobných ciest, čo je pre nás vždy výzva. Keď sme v štúdiu, trávim čas "v zákopoch".

Čo by 20 ročný Dave Gahan mohol odkázať tomu súčasnému?
Nemám ani najmenšiu predstavu.

Aký život si viedol pred 25 rokmi?
Vtedy som chcel byť všade inde, len nie tam, kde som bol. Chcel som uniknúť povinnostiam a tomu, čo mi v detstve vnucovali: "nesnívaj o inom živote, buď ako všetci ostatní".

Toto Ti hovorila mama?
Moja mama sa starala o štyri deti, takže to nemala ľahké. Chcela len, aby som si našiel prácu a bol šťastný. Otca som nikdy nemal. Boli to skôr učitelia, ktorí mi chceli ten pohľad vnútiť. Vedel som, že musím dosiahnúť niečo iné a našťastie sa mi to podarilo - objavil som umenie. Navyše sme sa nikdy nepovažovali za anglickú kapelu, pretože sme sa pomerne rýchlo presunuli do iných krajín a tak objavovali svet.

A ako sa teda dnes cítiš v New Yorku?
Žijem tam už 10 rokov a od svojich 12 rokov som nikdy som nemal taký silný vzťah k domovu. NY si od nás berie množstvo energie, no zároveň nám ju aj dáva. Okrem toho rúca hranice, nik nie je tak silný, ako práve obyvatelia New Yorku.

zdroj: Focus, 04/2009