Martin Gore: Čo odišiel Clarke, som smutný

Martin Gore: Čo odišiel Clarke, som smutný

S Martinom Gorem pre nemecký Rheinischen Post, prevažne o hudbe, ktorá mala vplyv na jeho umeleckú budúcnosť.

Ktoré tri albumy sú charakteristické pre muža, ktorý sedí oproti mne?
Moj prvý album, ktorý ma ovplyvnil najviac, je od Davida Bowieho. Mal som 11, keď sa na trhu objavil album "Ziggy Stardust" a darovala sesternica. Ani neviem prečo, ale okamžite ma zaujal, bol som ním fascinovaný.

A druhý album?
Mal som 10, keď som našiel krabicu s nahrávkami. Všetko single a patrili mojej mame. Elvis, Chuck Berry, Del Shannon, The Platters. Nahrávky z éry rock´n´rollu. Vďaka týmto singlom som sa zamiloval do hudby. Vysedával som v izbe pred malým gramofónom a počúval dokola tie isté skladby.

No a nakoniec tretí album?
Rozhodne Biely album od The Beatles.

Biely album? To je ich najdivnejšia nahrávka.
To je pravda. Presne preto sa mi páči. Je absolútne odlišný a pritom vzrušujúci. Na tej nahrávke jasne poznať, že sa Paul a John vydali úplne inými smermi.

Skôr som si myslel, že za kapelu, ktorá ťa ovplyvnila, označíš Kraftwerk. Stretol si sa s nimi niekedy?
Hrali sme v Aachen, v začiatkoch našej kariéry, myslím, že v roku 1982. Vtedy sa mi donieslo, že sa na koncert prídu pozrieť aj páni z Kraftwerk. Boli sme neuveriteľne vzrušení, pretože oni boli naše veľké idoly. Vtedy sme používali PPG syntezátor, ktorý však nebol veľmi vhodný na cestovanie. Porúčal sa nám už počas prvej skladby. Celý koncert bol napokon úplne príšerný, pretože práve PPG bol našim kľúčovým nástrojom. Viac sme sa s Kraftwerk nestretli. Neskôr sa nám donieslo, že im to celé prišlo príšerné a odišli ešte pred skončením koncertu.

Aký spôsobom dnes počúvaš hudbu?
Väčšinou cez download. Ale takisto mám gramofón a tu a tam si si kúpim vinyl. Ale skutočne už veľmi zriedka.

A ako objavuješ novú hudbu?
Vyhľadávam techno na internete, na portáli Beatport. No takisto počúvam možstvo klasickej hudby, ktorú objavujem cez iTunes.

Tvoj syn by mal mať 14, nie?
14 a pol.

Aká hudba sa mu páči?
Má rád kapelu The Killers.

Myslíš, že dokážeš ovplyvniť hudobné chute tvojich detí?
No, mám 5 detí. Tri sú už veľké, vo veku 14-25 dve sú úplne malé. To posledné prišlo na svet minulý týždeň, v pondelok.

Gratulujem!
Ďakujem. No nemyslím si, že sa niekto dokáže ovplyvniť ich výber. To, či majú hudobný sluch, to je genetická záležitosť. Ale či majú pre hudbu vášeň ... moje deti sú ale veľmi muzikálne.

V roku 1981 vydali Depeche Mode debutový album, "Speak & Spell", ktorý bol ich prvý optimistický, no zároveň posledný.
(Martin sa hlasito zasmeje)

Čo sa vlastne stalo potom? Čo spôsobilo ten smútok?
Odchod Vinceho Clarkea. Odvtedy som smutný.

Nemáte pocit, že o melanchólii už bolo povedané všetko?
Ak takúto myšlienku aplikujete na umenie celkovo, tak už by ste sa do produkcie nových vecí nemali púšťať.

Dlhé roky si ako jediný písal skladby pre Depeche Mode. Teraz sa to zmenilo. Na aktuálnom albume je Dave Gahan autorom štyroch skladieb. Dochádza ku zmene mocenských štruktúr?
Dave už predtým napísal tri skladby pre album "Playing The Angel", tri pre "Sounds Of The Universe" a tri pre "Delta Machine". A teraz jednoducho napísal ďalšie tri skladby, tú štvrtú sme napísali spoločne. Takže takto to funguje už nejaký čas.

Z tvojich skladieb cítiť hnev a zúrivosť, obzvlášť vo "Fail".
Áno, som sklamaný z dnešného stavu ľudstva, zažívame pochmúrne časy. Ak píšete srdcom a dušou, tak reakciou je hnev.

K Nemecku ste cítili nejaké spojenie. Čím sme pre Vás takí atraktívni?
Do Berlína sme prišli po prvýkrát v roku 1983. Neskutočne sme túžili po nahrávaní v štúdiách Hansa, kde pracoval aj Bowie. A bolo to skvelé. To boli 1980te roky a vtedy to patrilo k Západnému Berlínu. Skvelé kluby, skvelí umelci. V tom čase som mal v Nemecku priateľku, takže som sa sem na dva roky presťahoval.

A kde presne si žil?
V Charlottenburgu.

Ovplyvnila ťa nemecká estetika?
Trochu určite. Kraftwerk alebo Krautrock. Tí mali na mňa najväčší vplyv.

Páčia sa ti niektorí súčasní nemeckí umelci?
Veľmi sa mi páči Atom TM. A takisto Alva Noto, vlastne samotná produkcia vydavateľstva Raster Noton.

To sú všetci umelci z techno scény. Ich vplyv cítiť aj v remixoch Vašich skladieb. Sleduješ aj remixovú scénu?
To my všetci. Takisto mám kamaráta, ktorý má veľmi dobrý prehľad. S ním často spolu debatíme a rozhodujeme sa, koho pre remixy osloviť. Mimochodom na deluxe edícii nového album takisto ponúkame remixy.

Americký neonacista, Richard Spencer, vás nedávno označil za oficiálnu kapelu krajnej pravice. Vašim fanúšikom sa údajne stal preto, že vo vašej hudbe objavil prvky fašizmu. Čo si o tom myslíš?
Boli sme šokovaný. A veľmi zmätení. Vezmite si niektoré naše albmy, pozrite si texty a zistíte, že sme viac orientovaní doľava, než doprava. Jeden z mojich známych mi povedal, že Spencer musel istotne vidieť niektoré naše fotografie z 1980tych rokov. Nosili sme mejkap a ja minisukne... myslíte si, že takýto chalani vyzerajú ako plagátová kapela pravičiarov?

Názory Devotees (6)

dvestotri

 1    21. marec 2017 o 07:16

Pekny rozhovor. Ako som v minulom vlakne srandoval o navrate Vinca, tak si teraz kladiem hypoteticku otazku, ze kam by DM posunul smile .

ViolateYou

 2    21. marec 2017 o 13:07

Prikladam recenziu z Pravdy, ak to tu este nebolo a z nejakeho ceskeho webu..

http://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/423507-depeche-mode-burcuju-ducha-nie-zbrane/

http://www.protisedi.cz/article/recenze-depeche-mode-spirit

monocells

 3    21. marec 2017 o 14:26

ViolateYou:
Dík za linky, prečítal som….
Aaach tie recenzie….
Inak som netušil, že Poison Heart je (podľa autora recenzie) regge??!!! :-O
Myslel som, že jediným “regge” od DM je skladba “Satelite”

bob3

 4    21. marec 2017 o 15:51

Alva Noto a pod, odtud prisla inspirace pro zvuk Exciteru..treba album s nazvem Transform..kdo nema rad Exciter, ani si to radeji nepoustejte, aby vas to nezabilo..

Analogrunner

 5    21. marec 2017 o 20:05

Exciter bol digitalny album plny max/msp a podobnych syntez. a produkoval ho clovek, co v tom vedel chodit wink Mark Bell. R.I.P.

Monghi

 6    21. marec 2017 o 20:16

heh, inak, keby si Gahan nebuchol po stole, tak by Spirit opat produkoval Hillier smile Gore ked si na nieco zvykne, tak to nedokaze a nechce menit, A to je jeho najvacsia chyba. Vzdy ho k zmene musi niekto prinutit, dojde ku konfliktu, oduje sa a potom je nakoniec cely rad. V tomto bol Alan skvely, vzdy ho totiz dokazal presvedcit, hoci bez hadok to neslo. A preco je “Spirit” konecne “iný”? Doslo totiz k paradnej hadke, az takej, ze ju nedokazal ukocirovat ani Fletch. Radsej vsetci zo studio zdrhli a Gore siel do paradnej vyvrtky, az sa ho Gahan trochu zlakol ... aspon tak to opisal Gahan v rozhovore pre belgicky magazin Humo. Na preklade uz pracujem ...

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa