Depeche Mode: Never Enough

Ďalší z návratov do horúcich letných dní roku 2009, kedy Depeche Mode cestovali po metropolách Spojených štátov. A ako zvyčajne, aj tentoraz s Andym.

Hráte všetky tie skladby už 30 rokov. Ako si vôbec dokážeš pamätať všetky tie klávesové party?
Ja si tie svoje nepamätám. Po takej ročnej pauze a pri nástupe do štúdia sa ich musím naučiť znova. Ja nie som rodený hudobník ako Martin.

Na posledných albumoch David konečne začal prispievať vlastnými skladbami. Dá sa očakávať. že v roku 2021 budeme niečo počuť aj od teba?
Ani nie, pretože si nemyslím, že mi písanie skladieb ide. Aj som sa o to v mysli pokúšal, ale prišlo mi to príliš zložité. Ale pokiaľ ide o písanie listov, v tom som celkom dobrý. To mi vážne ide. No príde mi zložité dostať zo seba emócie, zobudiť sa na druhý deň ráno, pretaviť ich do piesne a ponúknuť ju všetkým k vypočutiu. V kapele sa však cítim šťastný. Vince Clarke bol vynikajúci textár - vlastne stále je. Martin takisto, no a dnes komponuje aj Dave. V prípade Davida je to obzvlášť dôležité, pretože sa dovtedy necítil súčasťou kapely, nakoľko spieval texty niekoho iného. To nie je príliš bežné. Okrem Davida sa tým preslávil možno tak Roger Daltrey. Takže vďaka jeho skladbám na našich albumoch sa cíti viac členom kapely. Tým sa samozrejme obohatila aj duša našej skupiny.

Depeche Mode vždy vystupovali trochu rezervovane. Vylievate si pri spoločnej večeri srdcia, rozprávate sa o svojich priateľkách, pocitoch alebo politike?
Ale áno. Musíte si uvedomiť, že celý posledný rok sme spolu strávili v štúdiu. Je teda jasné, že medzi nami prebieha konverzácia aj o tých spomenutých veciach. S Martinom sme najlepší priatelia. No a z Davida sa za tie roky stal vlastne môj brat.

Nemali ste niekedy chuť sa medzi sebou pobiť?
Nie, to vážne nie. Celkovo sa naša kariéra uberala vždy správnym smerom a vždy to bolo medzi nami v pohode. Všetci pochádzame z toho istého mesta, dokonca z tej istej spoločenskej triedy a máme zmysel pre humor. Trochu zložitejšie to bolo počas Davidovho problémového obdobia, kedy bol úplne mimo nás vo svojom vlastnom svete. To boli asi naše najzložitejšie časy. Odvtedy sa nám však až pozoruhodne darí.

Kapelám ako Depeche Mode, The Cure a Duran Duran dlhú životnosť nepredpovedali. V čom spočíva ten trik?
Ranné 80-te roky majú množstvo kritikov. Dobré na tom vtedy bolo, že každá kapela vyzerala inak a aj znela inak. Každý bol inšpirovaný punkom a Davidom Bowiem, a chcel sa obliekať a vyzerať odlišne. Pre britskú popovú hudbu to boli skvelé časy. Bolo to vzrušujúce. Prečo sme my boli jedinou kapelou, mimo The Cure samozrejme, to neviem. Ostatné kapely z toho obdobia majú tendenciu vyraziť s ďalšími desiatimi a odohrať spomienkový večer na roky 1980-te. Dúfam, že si svoju úroveň udržíme. Zdá sa, že sa nám stále darí predávať vstupenky na koncert a takisto sa darí aj našim nahrávkam.

Myslíš, že Depeche Mode sú dôkazom omylov kritiky?
Myslím, že to je jeden z dôvodov nášho úspechu. Jednoducho sme vyrastali s našimi fanúšikmi. Vychovali sme tri dekády tínejdžerov.

Bolí to, keď si pozeráš vaše staré videá?
Skôr to bolelo krátko po tom, čo sme tie videá dotočili. S točením klipov sme začali krátko po tom, čo sa tento formát v podstate len začal rodiť. Neplatili vtedy žiadne pravidlá. Nik v podstate nevedel, ako čo robiť. Oni si mysleli, že hudobníci by sa mali hrať na hercov, no keď si tie videá pozriete, tak je úplne jasné, že nik z nich na to nemal. Dnes keď sa na to človek pozerá, tak mu to príde trochu smiešne, ale zároveň si spomenie na množstvo vtipných situácii.

Pred pár rokmi si rozbehol vlastný label Toast Hawaiii a pracoval s kapelou Client. Ešte to funguje?
S Client už nejaký čas nepracujem. A label, mal som rok pauzu a v podstate sa mi nepodarilo nájsť umelca, s ktorým by som mohol pracovať. Nakoniec, nerád by som pracoval s niekým iným, keď pracujem s Depeche Mode. Mám pocit, že keď už s niekým začnem pracovať, musím mu venovať všetku svoju pozornosť. Ale počas toho voľného roka som trochu dj-oval. A našiel som zaujímavého umelca, niekoho, komu by pomohli moje skúsenosti, takže možno sa do toho pustím na budúci rok, keď vo februári dokončíme veci s DM.

Vo svojich dj-ských setoch si púšťal dosť veľa disko záležitostí. Si dobrý tanečník?
Dnes už ani nie. Jasné, že som z toho vyrástol. Keď niekde robím dj-a, v nejakom klube, tak až tak veľa netancujem. A dnes už toľko netancujeme, ako sme zvykli kedysi. Kedysi, keď sme zavítali do nejakého mesta, tak sme vždy vyrazili do nejakého vychyteného klubu. Dnes je to už len zriedka. Máme rodiny a deti. V Depeche Mode už taká mladícka atmosféra nevládne.

No moment, povedal si, že s Depeche Mode budete na turné až do februára? A tvoja rodina je zmierená s tým, že budeš tak dlho mimo domu?
Zvykli si. A deti sú už veľké. A moja manželka sa celkom teší, keď odídem.

Možno práve preto si tak dlho ženatý.
Presne. Ale tie poondiaté koncerty v mestách ako New York, LA, Lollapalooza, Paríž, Miláno... tie si nenechá ujsť. Myslel som koncerty plné energie.

To ti život v tourbus-e stále vyhovuje?
Momentálne si to navzájom užívame. Nie sme ako U2. My si nerobíme také impozantné plány na roky dopredu. Všetci sa momentálne koncentrujeme na dokončenie turné a hlavne aby sme tie koncerty zvládli. No a potom príde pauza. A to nás povzbudzuje.

Takže sa musíte vyvarovať zraneniam.
Tak tak, čaká nás ešte dlhá cesta.