Denník z Exciter Tour (júl 2001)

Ahoj všetkým, volám sa Nichelle a budem Vás informovať o všetkých udalostiach počas turné. Mojou prácou je starať sa o tlač a všetky promotion, takže organizujem všetky interview, ktoré je treba urobiť a sa starám o fotografov a televízne štáby, ktoré prišli na vystúpenia. Taktiež mám na starosti Meet and Greet, ktoré sa koná v každom meste. No a ak sa Vám toto nezdá byť dosť, tak musím dodať, že mám ešte mnoho inej roboty. No napriek tomuto nabitému programu som VEĹMI rada, že mám možnosť byť na tomto turné a teším sa na všetky miesta, ktoré navštívime a ľudí, ktorých stretneme. No a vrchol všetkého je cestovať s touto partiou skvelých ľudí.

Nedeľa, 1. júla - Boston
Včerajšie vystúpenie prebehlo celkom dobre, aj keď sa to nedá porovnať s Madison Square Garden. Potešilo nás, že Donna Weiger a Kate Whitby nás poctili svojou prítomnosťou pri koncerte vo Philadelphii. My všetci sme strávili skvelé chvíle s Kate a Donnou pri novinárčení v Londýne minulý marec, takže sme si naozaj vychutnali ich spoločnosť. Kate sa o mňa postarala, keď som bola v Londýne, pretože napriek tomu , že turné ešte ani nezačalo, ja som si uvedomovala, že som už strašne vyčerpaná. Je to vynikajúca priateľka a ja MILUJEM, že nás prišla navštíviť.
Interview s MTV prebehli v poriadku a Dave naozaj vytiahol kameramana na pódium a povedal, že praje MTV všetko najlepšie k narodeninám. A to je presne to, čo si želali, takže myslím, že boli veľmi potešení.
Teraz som v Bostone, let sem bol naozaj bláznivý, pretože kvôli silnej búrke sme museli lietať dookola, takže posledných 20 minút letu bolo trošku strašidelných. Každú chvíľu sme padali dole a hneď zase stúpali, a pretože Georgia, naša vokalistka, bola v kokpite, všetci sme ju obviňovali, že ona môže za tie turbulencie. Dnes večer, keď poletíme do New Yorku, mám rezervované miesto v kokpite pri pristávaní, počula som, že je to úžasné pristávať do takého obrovského mesta. Dúfam, že Vám budem môcť o tom zajtra napísať.
Poe práve skončila svoje vystúpenie, musím teda ísť von a uistiť sa, že fotografi sú na svojich miestach. Nie som si istá, či tu bude veľa ľudí, pretože moja priateľka, ktorá sem išla, sa vrátila, pretože búrka bola naozaj strašná. Oh nie, dúfam, že nás spiatočný let nebude príliš rušný.
Tiež by som chcela poďakovať pani, ktorá vo Philadelphii prišla za mnou a doplnila moje zápisky. Neviem jej meno, ale bolo pekné počúvať ju a mala som pocit, že ľudia ich čítajú a viac z toho, čo napíšem, ich teší ako to kritizujú. Dúfam, že sa Vám všetkým páčia a uvedomujete si, že náš život tu je trošku stereotypný. Vynasnažím sa, aby boli čo najzaujímavejšie, no majte so mnou strpenie.
A tiež by som chcela poďakovať Danovi v Detroite za to, že mi priniesol z Michiganu mikinu, naozaj pekné od neho.

Utorok, 3. júla - Jones Beach
Tak a sme späť v New Yorku a ideme do Jones Beach vo Wantaughu. Veľa som počula o dejisku, no žiadne vystúpenie som tam nezažila. Je obklopené vodou a navyše dnes večer by malo byť krásne. Pri poslednom lete z Bostonu späť do New Yorku som mala možnosť sedieť v kokpite, keď sme pristávali. Poviem Vám, je to úžasné, nikdy predtým som nič také neurobila a nikdy na to nezabudnem. Bolo to skvelé vidieť mesto z diaľky a sledovať ako všetko pracuje. Myslím, že na palube je nás ešte zopár, čo by chceli byť vpredu pri vzlietnutí alebo pristávaní. Som si istá, že do konca turné sa dostane na každého.

Streda, 4. júla - New York
Vystúpenie v Jones Beach bolo nádherné a prebehlo v poriadku. Martin odspieval "Dressed in Black" spolu s Peterom, ktorý spieval vokály a znelo to skvele. Myslím, že diváci boli príjemne prekvapený touto skladbou a spievali každé slovíčko. Je neuveriteľné byť svedkom toho, ako Martin a Peter spolu spievajú.
Ďalší výlet je Washington DC vo štvrtok - hurá.

Štvrtok, 5. júla - Washington DC
Po pristátí vo Washingtone, trochu pršalo a premávka bola na utrpenie, takže nám to zabralo trochu času, kým sme prišli do dejiska a každý bol z toho trochu rozladený.
Fletch spravil nejaké interview pre WHFS, ktoré prebehlo v poriadku. Jedna mladá žena vyhrala súťaž, čo jej umožnilo viesť toto interview. Fletchovi sa to páčilo, pretože takto sa ho pýtala otázky ozajstná faninka, čo je lepšie ako nejaký DJ, ktorý si robí iba svoju robotu.
Počas Meet and Greet začalo pršať, z čoho sme boli trochu mrzutý, keďže sa malo hrať vonku, no napokon prestalo pršať a nastala prekrásna noc.
Večer sme sa vrátili pekne neskoro a pár ľudí vyrazilo do klubov. Ja som ostala doma a vychutnávala si noc plnú oddychu. Niekedy to stojí za to, relaxovať, hoci sa zdá, že taká
noc nikdy nepríde.

Sobota, 7. júla - Ft. Lauderdale
Teraz sme v Ft. Lauderdale ubytovaní v nádhernom hoteli, priamo na vode. Do West Palm Beach - kde ostávame - sme dorazili v piatok ráno o pol siedmej, z čoho sme boli trochu nešťastní, pretože sme tak stratili celý ten deň. No s tým sa nedá nič robiť. Zopár z nás - Andrew P., Jonathan, Ivan, David, Jennifer a ja sme sa vybrali navečerať na krásne miesto. Po návrate sme si vychutnali spln mesiaca nad vodou. Florida je krásna pre jej horúce noci.

Nedeľa, 8. júla - Tampa
Vystúpenie v Ft. Lauderdale prebehlo OK. Nikdy som nepočula tak hlučný dav, ale možno je to len môj názor. Môj otec sa prišiel pozrieť, a keďže tam, kde sme sedeli, bolo veľa hluku, presunuli sme sa do prednej časti, ale aj tam nám trhalo ušami. Napriek tomu, znelo to skvele a každý si to zrejme užil. Popoludní sa vydáme do Tampy, potom ešte Atlanta - tri za sebou. Sme radi, že rodiny sú opäť s nami - je dobré , že sú tu deti a vidia, čím si ich oteckovia zarábajú na živobytie. Zdá sa, že sa im to veľmi páči.

Pondelok, 9. júla - Atlanta
Takže dnes večer sme v Atlante a chalani hrajú "I Feel You". Napriek tomu, že počas Meet and Greet sa v polovici prihnala búrka, prebehlo dobre. Počasie je tu naozaj šialené, jednu sekundu je krásne a svieti slnko, a hneď ďalšiu začne blýskať a hrmieť. No a je tu tiež tak vlhko, že bez ohľadu na to, čo robíš, hneď sa začneš potiť - nenávidím to!
Dnes odchádzame hneď po show. MILUJEM to, pretože neostávame v dejisku a nestrácame čas, ale radšej sa hneď vydáme na cestu do ďalšieho mesta. Ďalšia skvelá vec je, že pred odletom je na lietadle OBROVSKÁ hostina z indických špecialít. Takže chalani opustia pódium, ideme do lietadla a zjeme tak veľa ako sa len dá ešte pred odletom. A potom sa čudujem, že priberám.

Utorok, 10. júla - New Orleans
Presun včera bol OK, väčšinou máme policajný doprovod, čo je zábavné, aj keď nerobia nič iné, len zapnú sirény a vedú nás. Poslednú noc sme mali trochu obavy, pretože zablokovali opačnú stranu cesty, takže kým zastavili premávku prichádzajúcu oproti, párkrát sme prešli cez stredovú čiaru. Keď máte policajný doprovod, vždy sa cítite byť trošku dôležitý, teda myslím, že by ste sa mohli domnievať, že sme prezident alebo niečo podobné, zatiaľ čo sa presúvame z dejiska na letisko. Musím povedať, že to mám naozaj rada.
Takže do našej ďalšej show v piatok máme tri dni voľna. To je skvelé a dnes večer je veľká oslava Fletchových štyridsiatin. Pozval kopu priateľov, takže by to mala byť dobrá zábava. No a zajtra tiež natáčame video k tretiemu singlu Free Love, ktoré bude režírovať John Hillcoat, ktorý tiež natočil I Feel Loved. Zdá sa, že jeho prístup k videu, je skutočne zábavný
a odlišný, a preto sa veľmi teším na konečnú verziu. O tom ako to dopadlo, Vám napíšem vo štvrtok.

Štvrtok, 12. júl - New Orleans
Včera bol teda naozaj nabitý a ulietaný deň. Celý deň sme točili video a skončili sme až neskoro, a potom sme oslavovali Fletchove narodeniny. Najprv Vám poviem niečo o videu.
Tak ako pri všetkých videách, aj natáčanie tohto sa nieslo v znamení motta " ponáhľaj sa a potom čakaj". A to je presne to, čo sme robili. Zakaždým keď povedali 5 minút, znamenalo to v skutočnosti 25 - 45 minút. Fletch, Martin a ja sme tam prišli okolo jednej poobede, Dave dorazil už skôr a strávili sme všetci veľa času v prívese. David spravil zopár fotiek ( nechcem povedať, že VEĹA, pretože sa toho nechcem zbaviť), a potom ho napodobnili aj Martin a Fletch. Horšia časť prišla, keď začalo pršať. Pršalo už skorej predtým, ale veľmi rýchlo to prešlo, takže sme si mysleli, že aj táto búrka rýchlo pominie, no trvala o veľa dlhšie. Najzaujímavejšie bolo dívať sa na jej príchod. Niektorí z nás stáli von pred tým ako sa rozpršalo a sledovali v diaľke blýskanie a hrmenie. Mám dojem, že Lousiana je známa pre tento druh búrok, tak trochu ako Atlanta.
Takže po tom nekonečnom čakaní a čakaní, kým to prejde, John Hillcoat sa rozhodol, že sa bude natáčať pod neďalekým mostom, čo dodá videu zaujímavé pozadie a tiež tam bude vidieť dážď. John spolu s týmom už deň predtým urobili mnoho záberov v okolí New Orleans, takže si myslím, že video bude naozaj skvelé, keď bude hotové a myslím, že chalani tiež.
Teraz k Fletchovým narodeninám. začali sme s nejakými koktailami a predjedlami v úžasnej reštaurácii nazývanej Andrew Jaegerov Dom morských jedál. A presne tak ako Fletch chcel, boli tam vynikajúce jedlá a skvelá spoločnosť Potom po večeri si niektoré vonku dopriali ešte hrianky a Peter spolu s Christianom zaspievali narodeninovú pieseň. Samozrejme, že Martin nechcel ostať bokom, a tak zaspieval nejaké skladby od Elvisa a jednu vlastnú - country verziu Just Can`t Get Enough za doprovodu Petera a Christiana. Napokon všetko vyústilo vo veľkolepú noc.

Sobota, 14. júla - Houston
Posledné vystúpenie v New Orleans bolo v poriadku, hoci to tam bolo dosť odlišne organizované. Všetky poschodia boli všeobecne prístupné a dejisko bolo dosť malé a akosi intímne. CD:UK, Popworld, dve televízie z Londýna prišli a spravili po zvukovej skúške
nejaké interview s Fletchom a Davidom.
Myslím, že všetci sme boli radi, že opúšťame New Orleans, pretože sme tu strávili pár dní a papričky môžu za to, že sa tu tak ľahko pije. Prežili sme tu skvelé chvíle , ale všetci sa už tešíme na nové mesto.
Teraz som na vystúpení v Houstone a je tu pekne horúco. Najlepšie na tom je to, že pódium je klimatizované. Nie je mi moc jasné ako to funguje, keďže je to von, ale nejako to pracuje.
Strávime tu aj noc, zajtra sa ide do San Antonia a zajtra v noci sa hneď presúvame do Dallasu. Oh, zbožňujem tieto presuny!

Utorok, 24. júla - Los Angeles (deň voľna)
OK, takže sme s dostali do Los Angeles, kde sa nám dostane zopár tak potrebných dní voľna. Odkedy som sa ozvala naposledy, mali sme vystúpenie v Dallase ( šialene horúco a vlhko, ale skvelá show i ľudia ), potom sme prešli do horúčavy a púšte v Las Cruces (pekné intímne vystúpenie vo vnútri, ako len zbožňujem klimatizáciu), strávili sme noc v EL Paso, Texase na hraniciach s Mexikom, takže ďalšie ráno sme sa ja, Ed, Georgia, Bean a Phillpott vybrali na krátku prechádzku cez most a hranice do Juarezu, aby sme si to tam prezreli a nakúpili nejaké suveníry. Georgia vie neskutočne vyjednávať, s miestnym obchodníkom sa toľko naťahovala, že jej tovar predal takmer zadarmo!!! Takže sme zobrali, čo ponúkal, vrátili sme sa do hotela a odleteli do Albuquerque.
Albuquerque bolo veľmi tiché. Ostali sme v hoteli, okolo nás nebolo absolútne nič iba letisko. Spočiatku vyzeralo, že to bude katastrofa, pretože pred vystúpením sa priblížila obrovská blýskavica a zmáčala hľadisko aj pódium, ale ako skutoční DM fanúšikovia sa nad to povzniesli, obloha sa vyjasnila a show bola skvelá, aj keď čertovsky horúca.
Ďalší deň sme strávili v Denveri, ohromná nadmorská výška!!! Pekné mesto, ale príliš vysoko v oblakoch, všetci sme chodili lapajúc po dychu. Kapela naozaj ťažko znášala kombináciu horúčavy a riedkeho vzduchu, takže po vystúpení boli všetci extrémne vyčerpaní, ale stálo to za to. A za tým ešte nasledovala skvelá noc v hoteli a k našej hlučnej zábave sa pripojilo aj zopár členov našej leteckej posádky.
22. júla, v nedeľu sme sa dočkali prepotrebného dňa oddychu v Denveri a mali sme čas pouvažovať, čo kúpiť Martinovi na narodeniny. No a v rýchlosti sme si ja, David, Jordan, Georgia a Jonathan zašli do kina na "Americké zlatíčka", no nie som si istá, či Vám to mám doporučiť.
23. júla v pondelok, deň Martinových narodenín sme leteli do Salt Lake City na očakávanú show vo vnútri E Centra, no a ako zvyčajne fanúšikovia zo Salt Lake City boli úžasní, tlačili skupinu k ohromnému výkonu. A keď Martin mal ísť spievať svoju sólovú časť, Dave sa vrátil na pódium a vyzval divákov, aby sa k nemu pripojili a zaspievali Martinovi Happy Birthday to You, to ste mali vidieť výraz na jeho tvári.
Hneď po show sme sa presunuli do L.A., aby sme si tam pár dní odpočinuli, zatiaľ, čo posádka sa vybrala do Portlandu na nákupy odľahčené od daní. Viete, oni všetci si chcú obliecť nové oblečenie NIKE, keď tam v piatok prídeme!!!

Piatok, 28. júla - Vancouver, B.C.
Tak sme sa dostali do Portlandu. Je to trošku zvláštne opäť vystupovať po toľkých dňoch voľna. Mám pocit, ako keby som sa po letných prázdninách vracala do školy. A musím
povedať, že som z toho oddychovania unavená.
Všetci sme si to v L.A. užili. Prenajala som si auto, takže som bola trošku slobodná. To je niečo, čo mi tu naozaj chýba - nezávislosť, ktorú máte v aute. A tak som sa mohla oboznámiť s okolím a vedela som kam idem. Odkedy som odišla na turné, nevidela som priateľov, takže som na chvíľu opustila skupinu a s niekoľkými som sa stretla. Naozaj sa mi to páčilo, a pripomenulo mi to, že mimo turné žijem normálny život, veď občas som tu na to zabúdala.
Martin urobil pre priateľov narodeninovú večeru, na ktorej som nebola a Fletch si rozohral s Tonym biliardový turnaj. Mám dojem, že aj oni si užívali dni voľna a na chvíľu zabudli na to šialenstvo okolo vystupovania.
Dnes po show v Portlande, ideme do Vancouveru, kde som nikdy nebola, ale počula som, že sa tam dá skvele nakupovať.

Nedeľa, 29. júl - Seattle, WA
Za pár hodín odlietame do Seattle. Máme za sebou skvelú show vo Vancouveri. Moja mama a ujo sa prišli pozrieť, čo je síce pekné , ale zároveň aj prekvapujúce a videli celé vystúpenie.
Dav bol skvelý a všetci spolu s kapelou sa naozaj bavili. Vyzerali, že majú zo seba naozaj radosť a dávali do toho naozaj extra dávku. Je to oveľa vzrušujúcejšie, ak vidíte, že sa naozaj bavia. A k tomu Peter so svojimi fantastickými tanečnými prvkami - milujem tie vývrtky.
Po vystúpení sme sa skvele bavili v hotelovom bare a Martin nás zabával svojim nádherným hlasom. A z nejakého chlapíka sa tam vykľul klavírny génius. Martin a on sa čoskoro stali kolegami a bavili nás celú noc. A Martin dokonca pre moju mamu zaspieval nejakého Elvisa - bola z toho celá hotová.

Pondelok, 30. júla - San Francisco (deň voľna)
Gorge v George, Washington má jedno z NAJKRAJŠÍCH dejísk, aké som kedy videla. Pre tých, čo tam neboli, poviem, že je to v strede ničoho a leží nad nádhernou scenériou, vzadu za pódiom je obrovský kaňon s prúžkom vody naspodku - to je paráda! Je to ťažké opísať, ak ste to nevideli, ale verte mi, je to prekrásny pohľad.
Jedná odlišná vec na koncerte - hralo sa bez projekcií, bolo totiž príliš veterno, na to aby sa postavili obrazovky. Spočiatku to bolo trochu zvláštne, ale napokon to bolo celkom zaujímavé, pozerať sa iba na chalanov. Niekedy Vás projekcia trochu vyrušuje a zabúdate na dianie na pódiu. A taktiež bola sranda, keď ste za chalanmi videli iba hory, také
nádherné, takmer sa to zdalo byť neskutočné.
Hneď po show sme sa presunuli do San Francisca. A pre zmenu sme si dali v lietadle mexické jedlá. Už sme všetci boli zvyknutí na tie indické, že sa nám žiadna zmena nepáči. Let trval 2 hodiny, jeden z našich najdlhších, a tak sme sa do hotela dostali až o pol tretej ráno. Takže ako tušíte, ja aj ostatní sme pekne unavení. Som však veľmi rada, že tu ostaneme, až do nedele - takto si konečne môžem vybaliť nejaké moje veci. No napokon, tak ako vždy vyberiem len minimum, aby som sa nezdržiavala s balením.