Dave: Sám si vyberám, kedy budem trpieť

Škandálmi opradený šéf Depeche Mode, Dave Gahan, našiel po dlhom čase cestu k sebe samému.. Napriek tomu, sa ešte v jeho vnútri ukrýva iný Dave. Perfektne padnúci oblek, vyžehlený, bez jedinej špinky. Okolo starostlivo nagélovaných vlasov sa tvoria chuchvalce dymu. Dave Gahan, 43, sedí v kresle a fajčí cigarilly. Jednu za druhou. K tomu si užíva frontman najúspešnejšej synthi-popovej skupiny na svete čierny čaj s mliekom.

Ťažko si predstaviť, že tento príjemný gentleman už o niekoľko týždňov ako pod vplyvom vysokého napätia zmení z koncertných pódií slušných tridsiatnikov (nielen) na vrieskajúcich fanatických fanúšikov.

Už 25 rokov ovládajú Dave a jeho "spolubojovníci" z Depeche Mode milióny ľudí na celom svete. Ich nový album Playing the Angel vyvolal nadšenie už pred vydaním: lístky na nemecké koncerty v januári 2006 boli vypredané v priebehu niekoľkých hodín. To je fenomén, ktorému, ako priznáva, ani sám Dave nerozumie.

Gala: Ako si vysvetľuješ, že rozruch okolo DM neustáva ani po 25 rokoch?
Dave Gahan: Úprimne povedané, neviem. Keď sme v roku 1980 začínali, myslel som si, že zostaneme spolu ako skupina maximálne 5 rokov. Som ešte vždy znova prekvapený, ako rýchlo zmiznú lístky na naše koncerty. To je šialenstvo.

Gala: Šialenstvo, ktoré spôsobuješ ty svojou prítomnosťou na javisku.
Dave Gahan: Skrýva sa vo mne Dave, ktorý túži po tom, aby sa všetka pozornosť upriamila na neho. Keď som na javisku, tak vyjde zo mňa von a v spojení s energiou z publika exploduje.

Gala: Na javisku si iný človek, ako doma?
Dave Gahan: Spýtajte sa môjho syna Jimmyho. Má 13 rokov, ale ešte donedávna nevedel pochopiť, čo sa deje s jeho otcom na pódiu. Moja najmladšia, Stella Rose, má 6. Ju som ešte nikdy na náš koncert nezobral. Pre ňu som len otecko (daddy), ten chlapík s mikrofónom v ruke nie je ten otec, ktorého pozná. Určite by mala zo mňa strach.

Gala: Si starostlivý otec?
Dave Gahan: Moja rodina je pre mňa to nadôležitejšie v živote, to, čo mi najviac leží na srdci. J e pre mňa stálou výzvou, byť lepším otcom a manželom.

Gala: Berieš rodinu so sebou na turné?
Dave Gahan: To bude ťažké. Bývame v NYC, Jimmy a Stella Rose musia chodiť do školy. Len najstarší, Jack, sa možno príde pozrieť. Zaujíma ho hudba, hrá veľmi dobre na gitare.

Gala: Chcel by byť tiež popstar, ako jeho otec?
Dave Gahan: V prvom rade chce robiť hudbu. V tom ho samozrejme podporujem. Pomáham mu, aby sa dozvedel čo najviac o hudbe a štúdiovej technike.

Gala: Ako sa mu páčia vaše pesničky?
Dave Gahan: Myslím, že sa mu celkom páčia. Jimmy, toho to ešte nezaujíma. Ten sa venuje svojej Playstation alebo nacvičuje so mnou súboje s laserovým mečom (Star Wars). A keď z jeho izby hrá hudba, tak sú to samé oldies, Pink Floyd alebo Rolling Stones. Na to, že má 13 rokov je už dosť ďaleko. Okrem toho, píše obdivuhodné básne. Keď som raz čítal jednu jeho báseň, bol som z nej ohromený. Jedna báseň sa volá "Smiech sa skrýva". Píše v nej o svojej malej sestre. Už som sa ho pýtal, či by som niektoré verše nemohol použiť vo svojich piesňach, ale ešte o tom vyjednávame.

Gala: V skladbe "I Want It All" tvrdíš, že nikdy nie si úplne spokojný. Je to tak naozaj?
Dave Gahan: Kedysi som bol náchylný k tomu, že som všetko pekné, všetku lásku zavrhol. Pokúšal som sa tento pocit vyjadriť v pesničke - nebyť nikdy spokojný s tým, čo človek má. Už v detstve som bol taký. Vyhľadával som prítomnosť určitých ľudí, ale keď už boli pri mne, cítil som sa obmedzovaný a utiekol som.

Gala: A dnes?
Dave Gahan: Musel som sa prinútiť otvoriť oči, aby som zistil, čo je pre mňa dôležité. Teraz už to dokážem. Keď som sa usiloval dosiahnuť niečo vyššie a myslel som si, že tam niekde je osoba, ktorá je pre mňa lepšia, klamal som sám seba a vrhol som svoj život do zbytočného zmätku. Pritom, život môže byť taký pekný, ak je človek spokojný. Kým som to zistil, trvalo to veľmi dlho.

Gala: Mnohé vaše skladby sú melancholické. Si melancholický typ?
Dave Gahan: Určite. Počúvam aj melancholickú hudbu. Inšpiruje ma. Z hudobnej bolesti vytváram nádej a túžbu. Som v takej polohe, že si môžem dovoliť vybrať si, kedy budem trpieť. Pred niekoľkými rokmi, keď som bol na tom zle, mi jeden chlapík povedal: "Dave ty trpíš z luxusu". Vtedy som to nechápal. Ale teraz mi je už jasné, že svoje utrpenie, napríklad aj môj drogový problém, viem zvládnuť aj sám. Mám možnosť voľby. To je luxus.

Gala: Trpíš niekedy aj preto, že si slávny?
Dave Gahan: Keď sa to týka mojej rodiny, tak áno. Zvlášť zlé to bolo, keď som bol ešte v Los Angeles. Bolo tam veľa fanúšikov, ktorí boli až posadnutí. Celý deň sa motali okolo môjho domu, posadali si pred výjazd, kládli mi kvety a listy pred dvere a všade ma prenasledovali. Našťastie, v NYC je to úplne iné. Tu si ani nikto nevšimne, keď idem do supermarketu.

Gala: Domovine, Anglicku, si sa obrátil chrbtom?
Dave Gahan: New York je mojím domovom, ale nikdy nehovorím nikdy. Nakoniec, moji bratia, moja sestra a mama žijú v Anglicku, často chodím na návštevy. Ale po pár týždňoch musím ísť preč, späť na Manhattan. Toto mesto stále žije a dodáva mi tú tvorivú energiu, ktorú potrebujem.

Gala: Ako vyzerá typický deň Davida Gahana v New Yorku?
Dave Gahan: Mám poruchy spánku, takže vstávam veľmi skoro. Najradšej potom sedím bez slova pri káve v našom apartmáne a čakám, kým sa zobudia manželka a deti. Potom to začne. Kým sú deti doma, je tam totálny chaos. Väčšinou zoberiem Stellu Rose do školy a odtiaľ idem do štúdia, kde píšem nové pesničky.

Gala: Nikdy ťa nevídať na spoločenských akciách medzi smotánkou. Prečo?
Dave Gahan: Pretože nemám takéto akcie rád. So skupinou možno pôjdeme na MTV-Awards, ale to patrí k práci. Tá celá spoločnosť prominentov je pre mňa príliš povrchná, je to len show-business. Chodia za tebou všelijaké typy a tvária sa, že sú tvoji najlepší priatelia, pritom ich vôbec nepoznáš. Necítim sa tam dobre. Ide tam o to, kto je najlepší, najväčší a to ja nepotrebujem.

Zdroj: GALA
Text: Dennis Kayserg

Názory Devotees (6)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa