Black And Blue Again (2003) - 1/2

Black And Blue Again (2003) - 1/2

S Davidom Gahanom, ako sólovým umelcom, v rozhovore pre francúzsky magazín D-Side, v ktorom sa pochválil so svojom debutovým albumom "Paper Monsters".

Kedy presne si sa rozhodol vydať na cestu smerujúcu k sólovému albumu?
Dave: Seriózne som o tomto albume začal uvažovať po skončení turné ku kompilácií "The Singles 86-98". Potreboval som sa presadiť. Mal som nápady na niekoľko skladieb a po návrate do New Yorku ma manželka začala povzbudzovať v tom, aby som to skúsil. Ja som o tom uvažoval už dávnejšie. Dokonca už počas obdobia, kedy som žil v Los Angeles, som o tom debatil s kamarátmi, no vtedy som ešte nebol dostatočne odhodlaný. Potreboval som mať pri sebe niekoho, kto by ma v tomto nakopol ...

A toho niekoho si našiel v Knoxovi Chandlerovi ...
Knoxa mi navrhol Viktor, môj kamoš z LA, ktorý hrá na mojom albume na bicie (bude hrať takisto na turné). Povedal mi, aby som mu zavolal. Ja som Knoxa len poznal z počutia, nič viac. Nakoniec sme sa náhodou stretli v bare. Zašiel som za ním, povedal som mu, že viem, že hrá na gitaru a na violončelo a že by som potreboval niekoho, kto by mi pomohol rozpracovať nejaké piesne. Povedal mi, "tak fájn, mám doma malé štúdio, zastav sa na budúci týždeň." Zašiel som teda za ním so skladbou "Closer", ktorá sa pravdepodobne objaví na b-strane singla. Zaspieval som mu z nej kúsok, on začal pri tom hrať na gitare a takto sme pokračovali aj s ostatnými skladbami.

Vždy ste vychádzali z textov a vokálnych melódií?
Spočiatku áno. Neskôr to však bolo opačne. Knox hral atmosferické veci na gitare, veľa na violončele a trochu na bassgitare. Bolo tam veľa prázdneho priestoru a hlavne to bolo veľmi vzdialené od toho, čo môžete počuť na albume. Zvuky, ktoré vytváral a spôsob, akým hral, ma veľmi inšpirovali, takže som začal zo seba súkať texty a ďalšie nápady a všetko sme nahrávali. Stretávali sme sa raz, či dvakrát do týždňa a zakaždým, než sme sa pustili do práce, sme asi hodinku debatili pri káve. To bolo veľmi prospešné. Vždy som od neho odchádzal s pocitom, že sa mi podarilo dosiahnúť niečo vzrušujúce, čo sa mi už veľmi dlho nestalo.

Na albume ste pracovali už počas nahrávania albumu "Exciter" od Depeche Mode, je tak?
Presne. Keď som aktuálne na albume "Exciter" nepracoval, tak som pracoval na vlastnom albume s pomocou zvukového inžiniera. Výsledok som posielal Knoxovi, ktorý mi to obratom posielal späť doplnené o jeho nápady.

Nikdy si nemal nutkanie písať skladby pre Depeche Mode?
Jediný krát, kedy som k tomu nabral odhodlanie bolo počas nahrávania albumu "Ultra". Mal som demo s názvom "The Ocean Song", ktoré som prehral Martinovi. Bolo počuť, ako si pritom podupkáva nohou, páčilo sa mu to, ale z nejakého dôvodu mi povedal, že sa tá skladba na samotný album nehodí. A to bol presne ten moment, kedy som chcel zistiť, čo vo mne je a kam až dokážem zájsť.

Máš pocit, že Tvoj štýl spevu je iný, keď spievaš vlastné skladby a iný, keď Martinove?
Áno, je ten rozdiel je citeľný. Spočiatku som mal podvedome tendenciu formovať všetko v štýle Depeche Mode, ale bol to práve Knox, ktorý mi navrhol aby som sa oslobodil od všetkých pravidiel a skúšal s hlasom rôzne veci. Postupne som získal dôveru v samého seba a veci sa začali objavovať veľmi prirodzene a jednoducho. Nič nebolo riadené, všetko to cezo mňa jednoducho prechádzalo. Piesne si žili vlastným životom a ten pocit, že veci je možné posunúť omnoho ďalej, než ste si dokázali predstaviť, som nemal od čias albumu "Violator".

Bol proces nahrávania odlišný od Tvojich skúseností s Depeche Mode?
Všetko prebiehalo inak, nakoľko na rozdiel od Depeche Mode sme každú pieseň pre samotným nahratím hrali. Bolo to pre mňa oveľa prirodzenejšie. A potom, bolo úplne skvelé byť v štúdiu a pracovať s inými ľuďmi na mojich vlastných nápadoch. Chvíľu mi samozrejme trvalo, kým som získal potrebnú sebadôveru. Ak mám však byť úprimný, stále tomu nedokážem uveriť.

Producenta Kena Thomasa si si vybral na základe jeho práce na albumoch Sigur Rós?
Presne! Keď som prvýkrát počul produkciu Sigur Ros, tak neviem prečo, ale zmocnil sa ma zvláštny pocit pohody. Ich posledný album som pri nahrávaní "Paper Monsters" počúval veľmi často, vždy som ho mal po ruke. Mal som pocit, že nepodliehajú žiadnym pravidlám. A následne ma napadlo osloviť Kena, či by neprodukoval môj album. Daniel Miller sa s ním poznám a bol to práve on, kto mu posunul niektoré moje skladby, myslím, že to boli práve "Dirty Sticky Floors", "A Little Piece" a "Black And Blue Again". Neskôr mi do telefónu povedal, že na neho moje piesne urobili dojem a že by na albume so mnou rád spolupracoval. A presne to som chcel urobiť, vyprodukovať album, ktorý by poskytol ľuďom dobrý pocit.

Zistil si, že na tomto albume Ťa ovplyvnili aj iní umelci?
Tých vplyvov bolo mnoho, ale nedávno som si uvedomil, že za veľa vďačím tým dlhým hodinám stráveným v spoločnosti jedného z najlepších skladateľov súčasnosti, samozrejme hovorím o Martinovi Goreovi. Veľký vply má na mňa aj blue samozrejme, ako aj hudba, na ktorej som vyrastal: T-Rex, David Bowie, či Slade ... Treba podotknúť, že každú skladbu, ktorú som napísal, sprevádzala predstava, že ju budem hrať na pódiu. Tým, že som si to v hlave vizualizoval sa mi to celkom podarilo a je pre mňa veľmi dôležité, aby moje piesne pôsobili na pódiu efektne.

Čo Ťa inpšpirovalo pri písaní textov?
Píšem o to, čo vo svojom živote cítim a čo si o ľuďoch myslím. Toto ma nakoniec priviedlo k tomu, aby som hovoril o sebe a o svojom živote. Hovorím o kráse života a určitých pocitoch. Dnešný svet je veľmi temný, desivý a jediný spôsob, ako bojovať s touto úzkosťou je snažiť sa byť plný nádeje. A tak som dnes plný nádeje a viery, čo určite cítiť aj z mojich textov, teda snáď okrem 2 - 3 skladieb, ktoré vznikli v dnes už predhistorickom čase, v mojom "temnom období".

>> pokračovanie

Názory Devotees (1)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa