Biografia Depeche Mode 1991-2000
Songs Of Faith And Devotion / 1993
Zámer Dave Gahana bol vytvoriť si nábožensko-masochistický image a skupinu smerovať k vznešenému lesku reflektorov. Nad skupinou sa vznášajú obrovské otázniky. Jej štyria členovia si idú každý po svojom. Veľa fanúšikov je znepokojených, kladú si otázku, čo sa s nimi deje a kedy začne príprava nového albumu. V tom čase predsa len o sebe dali o sebe vedieť, že nehrozí rozpad. Svetlo sveta uzrela skladba Death's Door v produkcii Alana a Flooda, ktorá sa objavila na LP albume 3 hodinového eposu Wima Wendersa pod názvom Until the End of the World (Až na koniec sveta). Na tejto platni okrem iných môžeme počuť aj REM, Neneh Cherry, Elvisa Costella.

Posledná zmienená správa o existencii speváka Dave Gahana, ktorý má popri svojom byte v Londýne aj dom v Los Angeles, bolo interview v rozhlasovej stanici KROQ v Los Angeles. Dave v rozhovore odpovedal na otázku, ako sa mu páči v LA a prečo tam žije:
"Tu je to fantastické! Veľmi sa mi tu páči. Ostanem tu, ale len na nejaký čas, dom v Londýne si určite ponechám. A ak mám hovoriť úprimne a pravdivo, už dosť dlhý čas nežijem so svojou manželkou. Jednoducho skúšam si zariadiť svoj život inak."
Podľa informácií, ktoré boli poskytnuté nemeckou pobočkou nahrávacej spoločnosti, sa Dave a jeho manželka "Jo" Foxová ešte stále dohadujú na londýnskom súde o podrobnostiach rozvodu. Koniec koncov ide o veľké peniaze, spoločné finančné záväzky a o trojročného syna Jacka. Iné zdroje naproti tomu tvrdili, že Dave je už dávno rozvedený.
Na skupinu nemali jeho problémy žiaden vplyv:
"Keď som v LA som s Alanom, Martinom a Andym v neustálom telefonickom spojení. Voláme si dokonca častejšie než by sme bývali blízko seba. Ja si v každom prípade nechávam obe domy v Londýne aj v LA, a budem medzi nimi pendlovať. Potrebujem nejaké miesto, kde by som mohol vypadnúť, aby som si mohol rozmyslieť, čo budem robiť. Teraz sme si so skupinou trocha dopriali času, aby sme taktiež už trocha žili, lebo za posledných 11 rokov sme naozaj tvrdo dreli. Martin teraz žije v Londýne a darí sa mu dobre. Myslím, že znova uvažuje o sólovom projekte. Alan bol producentom Nitzer Ebb. Čo teraz robí Andy, to presne neviem. Verím, že sa mu darí dobre. Uvažuje o tom, že by si otvoril reštauráciu. Neviem, ako by sa mala tá reštaurácia volať, ale on o tom naozaj vážne uvažuje."

Fanúšikovia naďalej zachovávajú priazeň k svojej skupine, konajú parties na ich počesť a spomínajú na ich veľké hity. Skupina konečne prejavuje známky života. V Hamburgu začínajú nahrávať nový album v štúdiu Chateau du Pape. Červenovlasý Andrew zostáva len na 1 týždeň, v Londýne si práve robil vodičák. Denno-denne skupina pracuje od 15 hodiny do 1 hodiny v noci na základoch nových skladieb. Martin prezradil, že Depeche Mode využijú viac gitary než predtým a on sám bude spievať dve precítene balady.
O ich zažívacie blaho je postarané kuchárkou, ktorú si so sebou priviezli z Londýna. K tomu si letecky dopravili i celý rad technických prístrojov: 9 syntetizátorov a jeden 40 rokov starý kostolný orgán s originálnymi ampliónmi. Skupina bývala v hoteli Mariott na ulici Suite č.603, ktorý si rezervovali na meno ich dlhoročného osobného asistenta Daryla Damonteho. Mali k dispozícii dva hrdzavočervené Volvá s dymovými sklami so značkou Offenbachu. Jedno z nich, aby zmiatlo fanúšikov neustále parkovalo pred štúdiom. Pritom skupina skoro každú noc posedávala v klube so zvukármi a nemeckými priateľmi. Len Dave sa často presúval do svojej hotelovej izby a hral sa na samotára. Za normálnych okolností je Dave typickým štylizovaným mužom v popredí a idolom dievčat, je zmenený na nepoznanie. S cestičkou uprostred hlavy, vlasmi až po bradu s briadkou, vyzerá riadne spustene. Celkovo je nezdravo bledý.
Každý piatok a v sobotu skupina organizuje pôsobivé súkromné večierky, vyvrcholením ktorých boli klavírne koncerty zvukového alchymistu Alana Wildera a textára Martina. Na želanie prítomných popri tom hrajú Elvisové balady a nové piesne.
Napriek všetkým bezpečnostným opatreniam si depešáci nenechali ujsť príležitosť spoznať popredné disco scény v Hamburgu. Skoro na všetkých preslávených diskotékach, v technicky orientovanej "Unit", v "Stairway" alebo v obľúbenom "Madhouse" sa Dave, Martin a Alan objavovali jednotlivo alebo so svojimi priateľmi a technikmi. V tradičnom "Kaiserkeller", kde niekedy hrávali aj The Beatles, hrajú stolný futbal.
V poslednom týždni navštívili svojich ťažko pracujúcich chlapov Daveho nová žena a Martina a Alana ich priateľky. Martinová priateľka priviedla so sebou aj jeho blonďavú modrookú 3-ročnú dcéru. Napriek "manželskému šťastiu" sa o týchto troch povráva, že sa zaujímajú aj o iné dlhonoho blonďavé bytosti... Na záver sa konala obrovská rozlúčková party. Priatelia a ex-kolega zo skupiny Erasure - Vince Clark, hosťovali so skupinou v Hamburgu a prezreli si štúdio depešákov. Hrali spolu stolný futbal a biliard. V noblesnom hoteli Elysée, kde Erasure bývali, pokračovali v oslave. Avšak hlava Erasure Vince Clark zakrátko zmizol v zlej nálade vo svojej izbe, a tak si spevák Andy Bell vyrazil s priateľmi bez neho. Nasledujúcu noc, po vystúpení skupiny Erasure, usporiadali obe skupiny spoločnú after-show party. Pár dní nato skupina s ľútosťou opustila prístavné mesto.
V roku 1993 sa Dave predstavil v "Ježišovom prevedení". Dlhé vlasy, vychudnuté telo a tvár s výstúpenými lícnymi kosťami a krátka briadka. Ako 14-ročný sa dal tetovať na predlaktí, v roku 1983 si nechal tetovanie odstrániť pomocou lasera. Ostali mu veľké jazvy. Teraz, takmer o 10-rokov neskôr - je znova potetovaný na pažiach, hornej časti tela a na chrbte.
Noviny prinášajú otázky: "Má Dave Gahan, spevák Depeche Mode AIDS?" Všetci sú zmätení. Zatiaľ len veľa dohadov a omnoho viac fám sprevádza novú vizáž speváka Depeche Mode. "Dave vyzerá teraz úplne ináč, stvárňuje Ježiša a to nie je dobré." - Doc Martens. Nakoniec sa obavy, že má Dave AIDS ukazujú ako zbytočné a všetky dohady vznikli z nezvyku verejnosti na novú tvar Davea.
Ten medzičasom opustil manželku a dieťa a bezhlavo sa oženil s dievčaťom, ktoré poznal veľmi povrchne. "Táto žena je jeho skazou, úplne ho zničí. Dave sa stále pod vplyvom drog, už sa neovláda." tvrdí jeho známy, ktorý strávil s Depeche Mode v roku 1990 pol roka na turné.

Dave sa oženil s čiernovlasou Kalifornčankou. Táto žena pracuje ako manažérka v hudobnom biznise a má veľmi zlú povesť. Pre veľa ľudí znamenalo toto manželstvo totálny šok.
Depeche Mode odštartovali ďalšiu etapu svojej kariéry so singlom I Feel You (15.2.1993) a albumom nazvaným Songs of Faith and Devotion (22.3.1993). Nahrávky vznikli v rôznych európskych štúdiách a skladby majú cirkevný podtext o nedokonalosti života, cesty poznávania Boha, viery a tiež dôležitú úlohu zohráva sex, homosexuálne chúťky, sado-masochistické hry, čierna romantika plná bolesti a samozrejme drogy. Je počuteľný aj náboženský zbor a orchester.
Marin: "Tak ďaleko, ako na tomto novom albume som ešte nezašiel. Všetky texty sú obrazom mojej fantázie. V mojich textom v porovnaní reálneho života nepoznám žiadne tabu. Vlastne len pri písaní textu prichádzam na to, aký je môj mozog chorý".
Hoci sa stále držia pod krídlami Daniela Millera, nezávislej firmy Mute, stávajú sa kultovou kapelou. Každým albumom si rozširujú svoje početné publikum a hrávajú pred plnými halami a štadiónmi s nákladnou hudobnou show. Pomaly ich pozná celý svet, bodujú nielen v dvoch prestížnych hitparádach na oboch brehoch Atlantiku, ale i v Nemecku, Taliansku, Japonsku a v Južnej Amerike a všade majú základne verných, čierno odetých fanúšikov. Ako je to mžné? Hlavne preto, lebo sa im v hudbe podarilo to najdôležitejšie, čo sa môže v rockovej hudbe dosiahnuť - starnúť so svojim publikom. Dnes im už je ťažko vyčítať banálne skladby a karieristickú komerčnosť. Toto všetko si fanúšikovia na celom svete môžu myslieť, môžu byť o tom pevne presvedčení alebo to verejne prehlasovať ako svätú vieru, ale pre anglickú kritickú obec zostanú Depeche Mode už asi navždy hlúpou syntetizátorovou kapelou.
Akoby ešte okrem mamutieho turné nestačilo na splácanie veľkého dlhu čiernym prívržencom - vydali zivý album z európskych miest - Songs Of Faith And Devotion / Live. Na tom by nebolo nič tak neobvyklého, keby živú nahrávku nezoradili rovnako, ako štúdiovú verziu. Zodpovedá počet skladieb a dokonca aj rovnaké poradie. Atmosféra albumu je koncertne predĺžená, napätie, gradáciu je vysoko postavená nad štúdiovou nahrávkou. Nakoniec začiatkom roka 1994, vydávajú štvrtý singel In Your Room s ďalšími live skladbami a vidoklipom, ktorý je zmesou tých predošlých. Mnohým však pripomína záverečnú rekapituláciu, akoby ohlasujúcu zánik kapely.
Devotional Tour '93 & Exotic Summer Tour '94

V roku 1985 pomotal Daveovi stále väčší úspech skupiny hlavu a on úplne stratil nadvládu nad vlastným životom. Hoci si svoje súkromie veľmi úzkostlivo strážil, v apríli 1992 na seba po prvý krát prezrádza: "Opustil som manželku a syna tak, ako môj otec opustil mňa a moju sestru, keď som mal tri roky. So svojou ženou Joanou som žil veľmi dlho, stali sa z nás naozaj dobrí priatelia. Pred niekoľkými rokmi sa ale nás vzťah začal rúcať. Viem, že hlavne mojou vinou. Pred rokom som si uvedomil, že chcem Joanu a malého Jacka opustiť, pretože musím celú svoju energiu vložiť do hudby."
Traumu z rozchodu prekonával ťažko, kompenzoval ju prehnane veľkou konzumáciou drog:
"O celej záležitosti sa mi ťažko hovorí - stal sa zo mňa otec na úväzok a sedem ročného syna vídam zriedka. Je to rovnaké, ako to bolo v prípade mojich rodičov. Aj tak chcem byť iný, ako bol môj otec. Pravidelne chodím na rodičovské schôdzky v Jackovej škole, často ho u Joany navštevujem a ona s tým súhlasí. Veľmi by som si prial, aby sa čoskoro zoznámila s niekým, do koho by sa zamilovala a sním by žila. Normálnosti je pre mňa príliš málo, potrebujem extrémy, naplno sa odovzdať hudbe a žiť len raz. Chcem svoj jediný život žiť najlepšie a naplno, s vášňou a láskou. 70% našich skladieb je o sexe. Pre veľa ľudí je sex povrchná vec. Pre mňa je absolútnou jedničkou. Sex a sila - to práve sa snažím vyjadriť v našich piesňach. Môj život nesmie byť fádny. V každom okamžiku sa musí diať niečo nové." Jeho výpoveď skôr pôsobí ako výkrik necitlivého, chladného muža".
Behom Devotional Tour sa akoby osmelili a začali poskytovať rozhovory. Ale pretože: "stále odpovedať na vtieravé otázky neznámych ľudí a omieľať tie isté odpovede je nuda", natočili jeden ukážkový rozhovor na kompaktný disk a rozoslali ako propagačný materiál nenásytným novinárom. Nech si ho vypočujú, prepíšu, zverejnia alebo zahodia, ale nech dajú im pokoj.
Depeche Mode boli na turné takmer rok. V tom čase bola kapela ponorená do drog a alkoholu a na pokraji rozpadu. Pridali si takmer o 30 vystúpení a navyše si pozvali kapelu Primal Scream, aby ich koncertne podporila...
Andy: "Vyzerá to, ako by sme do konca života mali byť len na cestách a to ničí našu skupinu." Martin: "Strácame pôdu pod nohami, rozhodli sme sa urobiť 14 mesačné turné. Myslím si, že tých 30 predstavení navyše nám takmer zničí život."
Dave: "Na turné máme psychiatra, plateného na plný úväzok. Nikdy som ho nenavštívil. Nemám žiadne problémy. Práve preto zúfalo chcem, aby Primal Scream koncertovali s nami. Sú perfektní, absolútne dokonalí."
Dave Gahan bol tak posadnutý nastupujúcim americkým rockom, že tomu podriadil všetko čo sa dalo. Dokonca prešiel i na americkú výslovnosť. Intenzita zábavy a párty dostávala nový rozmer. Začalo to byť horšie a horšie, až kým obrovská párty nebola každú noc. Skupina mala okrem toho aj chlapíka, ktorý išiel každú noc von a vybral 15 alebo 20 najkrajších dievčat zo zástupu. Zobral ich do zákulisia, evidentne pre potešenie členov kapely.
Primal Scream sami prikladali do drogového ohňa, v ktorom bol Dave. Dave ich zásoboval čím sa len dalo. Bobby spevák z Primal Scream, v tom ale vedel chodiť. Vedel kedy treba prestať ale Dave to nedokázal... Primal Scream mali vždy so sebou pár balíčkov koksu.

23.6.1994 sa v Massachusetts uskutočil asi najkastrofálnejší koncert v histórii Depeche Mode. Najmä preto, že Dave sa tackal okolo pódia s fľašou v ruke a vyzeral ako troska. Poplietol si texty pár pesničiek. Z turné sa vrátil s dvoma zlomenými rebrami a s vnútorným krvácaním. Z Daveovho tela neostalo takmer nič. Skočil z pódia do davu ľudí, ale skončil na protinárazovej bariére a zlomil si dve rebrá. Dokonca o tom ani nevedel a 24 hodín nič necítil, taký bol opitý. Na druhý deň sa prebudil s neznesiteľnou bolesťou. Chceli ho strčiť do nemocnice, ale odmietol. Na tri týždne sa zašil na Lake Tahoe. Andy: "Dave mohol zomrieť, namojdušu. Neviem, ako to jeho telo mohlo vydržať. Musím povedať, že teraz po 4 rokoch sme v poriadku a o niečo múdrejší."
Koncert v Los Angeles bol ďalším nemylým prekvapením. Keď ale zhasli únikové svetlá a Dave spustil úvodnú skladbu Rush, neverili fanúšikovia vlastným očiam. Žiadne bombastické videoplátna, žiadne nápadité svetelné efekty. Namiesto 11 video-obrazoviek, len jedno plátno v pozadí javiska, na ktorom sa kmitali psychadelické farebné obrázky. Prekvapením bol aj nový Martinov účes a levia hriva, ktorú si vypestoval Dave. V očiach všetkých divákov celý večer svietil otáznik, ktorý iritoval všetkých fanúšikov: Andy Fletcher chýbal. Na jeho mieste stál skupine blízky štúdiový spolupracovník - Daryl Bamonte, ktorý skupinu sprevádza od počiatku ich kariéry.
Andy sám dal prednosť domovu, aby mohol byť pri svojej žene a novorodenom dieťati. Na pódiu nenecháva skupina na sebe nič poznať. Po polročnom koncertovaní vydáva Dave zo seba to najlepšie. Spieva naplno a dodáva show tu správnu atmosféru. Vyvrcholením každej show, ako aj tejto, je jeho štylizácia do "Ježiša". Publikum dráždi zmyselnými pohybmi a pózami. O ostatných členov sa to povedať nedá. Tí stáli viac menej nehybne pri svojich nástrojoch a tvorili nenápadnú, ale dokonalú kulisu Daveovej divokej produkcie. Nasledujúci deň sa kapela odreagovala na divokej party, usporiadanou ich predkapelov Primal Scream. Keď sa na nej pýtali na situáciu Andyho, Martin a Dave len veľmi neochotne odpovedali:
"Andy sa skôr chce starať o obchodné záležitosti. Potrebuje viac času, aby riešil svoje vlastné problémy."
Depeche Mode boli na cestách od mája 1993. Turné odštartovali v Zürichu, ďalej pokračovali po celej Európe (vystúpili aj v Prahe). Po krátkej prestávke bol vytvorený nový koncertný program s názvom Exotic Summer Tour s ktorým vyrazili do Latinskej Ameriky a Ázie a nakoniec boli 2 mesiace na cestách po USA. Je to najdlhšie turné, ktoré tento kvartet podnikol. Martin prezradil, že skupina si po tomto turné urobí dlhšiu prestávku.
Depeche Mode je skupina plná prekvapení, no väčšine z nás trvalo 17 rokov, kým na to prišla. Pri počúvaní ich prvých platní nikomu nenapadlo, že táto syntetizátorová kapela sa zapletie do drog a škandálov. V polovici 80-tých rokov však začalo byť čoraz jasnejšie, že s týmito navonok nevinnými chlapcami sa niečo deje. Možno si pamätáme, že mali nalakované nechty a jeden obľuboval kožené sukne.
V tom čase to vyzeralo iba ako súčasť celkového image popovej hviezdy. Predávali stále viac platní a s rastúcou popularitou prišli aj obvinenia, že sú iba hlúpou popovou skupinou. Jedného z členov prenasledovali natoľko, že ho zahnali do extrémov. Vokalista Dave Gahan tento veľký tlak nevydržal a rozhodol sa stať skutočnou rockovou hviezdou. Nechal si narásť vlasy, potetovať ruky, kúpil niekoľko Harley Davidsonov, presťahoval sa do Los Angeles a rozviedol sa s manželkou. Kam prišiel, všade sa okolo neho krútili dievčatá. Jedna z nich ho priviedla k heroínu, a tým aj nepriamo ku klinickej smrti po predávkovaní zmesou heroínu a kokaínu. Zostal ležať na zemi hotelovej izby a po chvíli mu zosineli ruky. Niečo nebolo v poriadku. Už to nebol pekný chlapec z popovej kapely. Bola to mŕtvola človeka, ktorá kedysi spievala.

"Rozmýšľal som o tom a došiel k záveru, že dnes už nie sú žiadny ozajstní rockeri. Nikto nebol ochotný dotiahnuť to do konca. Ja som sa rozhodol byť dôsledný. Stalo sa zo mňa pravé monštrum. Samozrejme, mýlil som sa... Myslel som si, že človek musí prejsť peklom... a aby som dokázal, že na to mám, urobil som to." priznal Dave.
Bolo to zlé. Dostal sa až na dno. Predávkovanie sa preňho stalo normou a jeden zo sanitárov, ktorý ho niekoľko krát oživoval, mu dal prezývku "Mačka". Vraj sa snaží vyplytvať všetkých deväť životov.
"Bol som v tom až po uši. Nechcel som s tým prestať. Na druhej strane mi bolo jasné, že mám iba dve možnosti - buď to skončím alebo zomriem."
Nakoniec musel najprv zomrieť, aby sa rozhodol prestať. Sám pripúšťa že mal obrovské šťastie. Nezažil pritom žiadne svetlá ani príjemné teplo, iba strach a tmu.
"Bola tam absolútne nepreniknuteľná tma. Desila ma. Vravel som si, že som to posral, že takto som to nechcel. Chcel som si sám vybrať deň smrti! Bol som neskutočne hlúpy a namyslený. Keď som sa prebral, bol som pripútaný k policajtovi, ktorý mi hovoril zákonné práva."
V Los Angeles je pokus o samovraždu trestným činom, takže ho zatkli. Zamyslel sa nad tým a pochopil to ako znamenie, že má okamžite prestať.
Kde sa to celé začalo? Ostatní členovia sa jednoznačne zhodli na tom, že počas svetového turné s programom The World Violation Tour v roku 1990. Dave začal experimentovať s heroínom a dostal sa na pokraj priepasti, ktorá ho takmer pohltila. Aj ostatní členovia cítili obrovský tlak. Okolo nich zúrilo hotové peklo. Ukončili turné a v roku 1992 sa znova stretli pri nahrávaní v Španielsku. V tom čase bol už Dave úplne iný ako predtým a nikto s ním nechcel nič mať. Jeho nápady a image ich poriadne šokovali. Hádali sa tak, že do Madridu musel priletieť šéf ich nahrávacej spoločnosti, aby to urovnal. Nakoniec sa presunuli do Hamburgu a dokončili album. Znova ich čakalo turné a zároveň koniec Depeche Mode v doterajšej podobe.
Predstavte si, že si na turné zobrali vlastného psychiatra! Ani to však nepomohlo. Rozdelili sa. Každý cestoval vo vlastnom aute a bývali zásadne na iných poschodiach hoteloch. Nemohli sa vzájomne vystáť. Textár Martin Gore sa počas turné dvakrát zrútil. Z obrovského stresu vznikli nepekné hádky. Martina to doslova položilo.
"Najhoršie to bolo asi 2-3 týždne pred koncom. Vravel som si, že keď som sa dostal tak ďaleko, bolo by smutné predčasne skončiť. Keď sme to predsa nakoniec dotiahli do konca, bola to pre mňa nekonečná úľava."
"Businessman" skupiny Andy Fletcher začal pociťovať následky stresu pri nahrávaní Songs of Faith and Devotion a na turné sa to ešte zhoršilo. Martin sa bál, že by sa počas turné mohol pokúsiť o samovraždu. To sa nestalo, no v lete 1994 v Amerike skolaboval a musel sa vrátiť do Anglicka. Jeho žena bola tehotná a porodila ich druhé dieťa.
Zostava kapely 1995-súčasnosť
Andrew Fletcher - klávesy, pomocné vokály;
Martin Lee Gore - spev a pomocné vokály, klávesy, gitara, komponovanie skladieb;
Dave Gahan - spev / komponovanie skladieb.
Alan Wilder odchádza / 1995

Alanovi Wilderovi, zvyknutému na tvrdú prácu, vzťahy v kapele liezli na nervy. Krátko po skončení turné sa rozhodol z Depeche Mode odísť. V lete 1995 zvolal do Londýna stretnutie členov kapely a oznámil Martinovi a Andymu, že so skupinou už nevládze spolupracovať a odchádza. Daveovi to odfaxoval, no na odpoveď z LA čakal márne. A bolo to. Depeche Mode sa rozpadli. Martin spomína: "Keď som išiel po tomto stretnutí domov pomyslel som si - Tak toto je rozpad kapely". Nikto z nich nevedel ako ďalej, a pre Davea to bol ďalší podnet v ceste na dno.
Turné s programom Songs Of Faith And Devotion bolo nepochybne poslednou kvapkou pre všetkých. Rozbilo skupinu a položilo členov na kolená. Fletch: "Nie všetko tam bolo zlé, ale keď sa na to pozriem spätne, zožralo mi to poriadny kus života..."
"Človek má tendenciu pamätať si len to zlé. Asi je to životným štýlom. Ale odmena za takéto turné je fantastická. Mali sme často vypredané, minimálne v... no, už si nespomeniem v koľkých mestách to bolo. Urobili sme všetko podľa plánu a až v polovici šnúry sme si uvedomili, že je šialený. Vtedy však už bolo príliš neskoro. Nemohli sme to zmeniť." dodáva.
Práve počas turné v Chile sa dozvedeli o samovražde Kurta Cobaina (spevák kapely Nirvana). Dave si spomína, že ho pri tejto správe premohla žiarlivosť. "Vážne ma to nasralo. Mal som pocit, že ma podviedol, že mi ukradol môj nápad. Predbehol ma. Nekonečne ma to sralo." Je pravda že sa to už s Daveom nedalo vydržať?
Ako prvý odpovedá Andrew: "Viete, keď ste s niekým tri roky v kuse, napätie môže vzniknúť už z toho, že ste v jednej miestnosti. ...ale nikdy to nedošlo tak ďaleko, že by sme sa pobili. Teda, aspoň zatiaľ"
Martin: "Lenže pri takejto práci sme občas museli byť v jednej miestnosti a vydržali sme to celých 14 mesiacov. Iba niekedy sme mali každý samostatnú limuzínu. Nemuseli sme bývať každý v inom hoteli..."
"...alebo mali sme aspoň každý svoje poschodie" dopĺňa Fletch.
"všetko sme mali samostatné - ochranku aj poschodie hotela, takže sme sa stretávali iba na pódiu." povedal Dave.
Fletch: "Tam nám to klapalo celkom slušne. Každý mal svoju rolu, a teda nevznikli konflikty. Ale zvyšok dňa, keď sme to robili 24 hodín denne, sedem dní do týždňa... musíte si uvedomiť, že tu nešlo len o nás. Cestovalo s nami vyše stovky ľudí. To muselo raz premiešať tak, že vznikol konflikt. Na konci to bolo také zlé, že k psychiatrovi chodili aj ľudia zo sprievodu.! Myslím, že sme sa z toho poučili a v budúcnosti to pôjde oveľa lepšie."
Ultra / 1997

Hlavné ponaučenie z posledného turné bolo, že si musia urobiť občas prestávku. Musia si oddýchnuť nielen od práce, ale aj od seba navzájom. Potrebujú slobodu a žiť vlastným životom. Dave prestal brať drogy, Gore s Fletcherom nabrali silu a Fletch si dokonca našiel čas na to, aby spolu s manželkou otvorili vlastnú reštauráciu.
Teraz sa nachádzajú takpovediac na životnej križovatke. Alan Wilder odišiel a ostatní sa museli rozhodnúť čo ďalej. Alanov problém sa začal už dávno. Nakoniec sa zvyšná trojica rozhodla, že pôjdu bez neho. Depeche Mode sa zoštíhlil. Po tom všetko to však nebolo jednoduché. Koniec koncov, ak jeden člen odíde, dvaja sa nervovo zrútia a spevák zomiera na predávkovanie drogami, je to naozaj ťažké. Martin sa bál, že už zo seba nedostane ani jeden text. Mal pocit, že mu došla inšpirácia. Po chaose z minulosti chcel trocha spomaliť.
"Po poslednej šnúre som si dal asi rok voľna. Potom som začal písať, ale až po nejakých 6-7 piesňach som začal mať dojem, že je načase ísť do štúdia."
Fletch: "Išli sme opatrne. Nechceli sme hneď začať s novým albumom. Jednoducho sme sa zišli a skúsili, ako to pôjde. Nakoniec z toho predsa len bol album."
Skupinu najviac oživilo pridanie producenta Tima Simenona (Bomb the Bass). Chceli totiž svoju hudbu zmeniť a dodať jej nové dimenzie. Tima zavolali najmä pre jeho skúsenosti s ťažkou tanečnou hudbou. Chceli, aby bola príjemná, no mala istý pochmúrny nádych. Podľa Martina chceli dosiahnuť uvoľnený klubový štýl.
Hoci po hudobnej stránke išlo všetko ako po masle, stále pretrvával problém s Daveovým hlasom. Drogová závislosť na ňom zanechala hlboké stopy. Po celých týždňoch nahrávania mali vokály iba pre jednu skladbu. Preto sa v taxíku do štúdia rozhodli, že ak sa majú pohnúť z miesta, Dave musí pracovať s hlasovým špecialistom. Dave to už kedysi dávno dvakrát skúsil a čírou náhodou chodil k rovnakému špecialistovi ako John Lydon.
Dave: "Bolo to hrozné. John odmietal spievať, stále len trucoval a v kúte čakal kedy poňho príde Malcom".
Johnová zlá nálada bola zrejme hlavným dôvodom, prečo tam vtedy Dave prestal chodiť. Tentoraz to však bolo celkom iné.
Dave: "Na moje veľké prekvapenie sa mi hlas rapídne zlepšil. Veľa som sa tam naučil, a to je dobré. Fakt ma to prekvapilo. Človek sa stále učí."

Keď bol album Ultra dokončený, všetci čakali, ako na nový štýl zareagujú poslucháči.
Fletch: "Človek sa vždy bojí ako ho príjmu. "K tomu dodal, že chceli vytvoriť skladbu, ktorá by vyrazila na trh ako uragán - niečo silné a pôsobivé".
Dave: "Mohli sme vybrať niečo, čo by znelo ako typický Depeche Mode. Bola by to hračka. Ale Barrel of the Gun sa stavia proti všetkému, čo sme robili kedysi a všetci sme sa zhodli, že to bude najlepší prvý singel.... pretože to bola pravda".
Dave bol na nový album skutočne hrdí, najmä preto, že sa na ňom uvoľnili a vyskúšali rôzne štýly. "Práve to je na ňom výborné. Obsahuje zopár rockových vecí, nejaké tie balady, troška country."
To k Depehce Mode akosi nesedí. Hovorí sa o rockových veciach a rock sa pri Depehce Mode nikdy akosi nespomínal a najmä nie z úst samotných členov skupiny.
Martin: "Nie je tam jediná skutočná rýchla skladba, ale niektoré sú jasné rockovky. Myslím, že práve tam nám Tim najviac pomohol. Napísali sme ich tak, aby sa dali interpretovať rôznym spôsobom, a on im dodal jasný tanečný nádych."
Je zvláštne, že Martin pripúšťa rock na albume. V minulosti bol totiž práve on najsilnejším odporcom gitár a tvrdej hudby. Aký to môže mať dopad na fanúšikov DM?
"Možno sme nejakých fanúšikov stratili a iných získali. Je možné, že nie všetci sú s nami od začiatku."
Tieto zmeny môžu byť trocha čudné, no nie sú zlé. Hudba Depehce Mode znie skutočne dobre. Dave: "V našej hudbe sú všetky možné prvky. Práve to je u nás unikátne - nikdy sme sa nesnažili držať v nejakej vyhradenej hudobnej oblasti. Veľa kapiel robí chybu a ostane v zajatí jedného štýlu. Podľa mňa si v rámci piesne môžeme zájsť kam sa nám zapáči."
Dave rád žartuje o tom, ako začali album tvrdou rockovkou a Martin na ňu nakoniec pridal aj jednu country skladbu. Martin na otázku, či má nejaké tajomstvo, s úsmevom odpovedá, že je fanúšikom country.
"Mám rád Georga Jonesa a milujem gospely, čo ľudí zvyčajne prekvapí. Veľa našich vecí sa dotýka náboženstva, no vždy len veľmi okrajovo. Využívame veci gospelov, blues... aj v minulosti sme mali kopec bluesovo ladených vecí, napr. Personal Jesus. Myslím si, že najlepšie je využiť všetky vplyvy, ktoré sa človeku páčia. Ľudia sa často obmedzia iba na dianie, dajme tomu posledných 8 rokov a pritom zabudnú na zvyšok dejín hudby. Niektoré perfektné trendy sa držia už sto rokov! Ľudia často zabúdajú, že aj v tridsiatych, štyridsiatych a päťdesiatych rokoch sa urobila kopa pekných vecí."
Nahrávanie albumu Ultra zabralo celý rok a kapela nebola presvedčená, či bude schopná album dokončiť, alebo ho vydajú iba ako e.p. O turné na podporu albumu však tento krát nebolo ani reči.

Mysleli si, že na to nie sú pripravení. Tento názor najsilnejšie podporoval Dave.
"Život ma naučil, že najdôležitejšie je zdravie. Bez neho nemáte nič. Ak nedokážem ráno vstať s čistou hlavou, všetko pokazím. Tá únava ma poriadne ničila. Trvalo pekných pár rokov po turné, kým som prestal brať drogy. Teraz je to minulosť. Tá sa nedá zmeniť, ale budúcnosť áno. V minulosti som nebol so sebou spokojný a nikde som nevidel nič dobré. Človeku sa natoľko zastrie myseľ, že si nedokáže povedať kto je a čo chce. Po poslednej šnúre sme si urobili dlhú prestávku, takže som nakoniec pochopil, že sa mi tento životný štýl nepáči a treba ho zmeniť. Ale trvalo to poriadne dlhý čas."
Dave bol rád že si urobil pauzu a nechcel riskovať zdravie či život len preto, aby čo najskôr vyrazili na turné.
"Predtým sme neustále cestovali, takže teraz je to pre nás niečo nové... pretože na túto šnúru nie sme jednoducho pripravení. Ale aj tak je to fajn. Môžeme dokončiť prácu a vychutnať si jej výsledky namiesto toho, že by sme sa hneď hnali za ďalšou. Nahrávanie toho albumu bolo oveľa príjemnejšie ako v minulosti. Predtým sme hneď po dokončení platne utekali do skúšobne a odtiaľ na dlhú šnúru. Tentoraz sme sa pri nahrávaní albumu Ultra mohli uvoľniť, pretože sme vedeli, že sa nikam neponáhľame."
Daveová závislosť na drogách kapele paradoxne pomohla udržať pozornosť médií. Alanov odchod a problémy dvoch ostatných členov si takmer nikto nevšimol, no zato o Daveových predávkovaniach sa veľa písalo a kdekto špekuloval o tom, či sa z toho dostane. Takže osobná tragédia, ktorá ho takmer stála život, skupinu udržala v popredí záujmu.
Martin a Fletch boli radi, že môžu pokračovať, a že pri tom bude aj Dave. Mali síce stále trocha obavy, ako dlho im popularita vydrží, no dúfajú v najlepšie. Čo sa týka Davea, ten bol maximálne spokojný. Vraví, že život bez drog je stokrát lepší. Musí sa im však zoširoka vyhýbať, aby odolal pokušeniu. Na druhej strane mu pomáhalo, keď o tom hovoril.
"Nesnažím sa predstierať, že sa nič nestalo." vravel úprimne. Chcel pomôcť aj ostatným, ktorí sa dostali na scestie. "Nechcem sa tváriť ako svätý len preto, že sa mi podarilo prestať. Zostanem sám sebou. Môžem všetkým povedať, že majú nádej dostať sa z toho, ale musia to urobiť sami."
Vravel, že chce mať radosť zo života, a to je možné až teraz, bez drog. Drogy mu zničili manželstvo a nerád by kvôli ním prišiel o syna.
"Nechcel som, aby môj syn vyrastal s otázkou, prečo som zomrel, prečo som sa zabil. Už nikdy s tým nesmiem začať. Viem, že vo chvíli, keď to znova skúsim, som vlastne mŕtvy. Nepopieram, že teraz je môj život oveľa lepší, aj keď si to niekedy nerád pripúšťam. Dnes vidím veci také aké sú, a to je perfektné. Predtým som si nikdy nevšimol, ako sa na mňa syn pozerá s očami plnými lásky a oddanosti. Nevšimol som si to, pretože som bol stále sfetovaný. Chcem vidieť, ako môj syn rastie."

Depeche Mode sa vrátili na prelome roku 1998 na scénu a našťastie aj so spevákom. Kým čakali na odozvu albumu Ultra, Dave sa nesmel drog ani dotknúť. Vydržal to do októbra a stiahli z neho žalobu podanú v Los Angeles. Medzitým dvakrát mesačne odovzdával vzorku moču a snažil sa vyhýbať tomu, čo ho k drogám dostalo. Členovia skupiny sa vyjadrili, že na budúci rok by aj vyrazili na turné, ak na to budú všetci pripravení. Všetci by vedeli čo by sa stalo, ak sa človek priveľmi ponáhľa a stratí kontakt sám so sebou. A to by nikto nechcel - najmä Dave.
Mute, nahrávacia spoločnosť Depeche Mode vypĺňa ticho po albume Ultra, ktoré nebolo podporené koncertným turné, tak ako býva zvykom, a vydáva v histórii kapely druhú výberovú kompiláciu pod názvom The Singles 96-98. Singlom doprevádzajúci výberovku sa stala balada Only When I Lose Myself. Posmelení úspechom po odchode Alana Wildera ale stále opatrní Depeche Mode zároveň oznamujú podporiť nahrávku koncertným turné The Singles Tour 86>98. Počas 4 mesiacov odohrajú 65 koncertov a rok 1998 zakončujú akustickým vystúpením pre losangeleské rádio KROQ.
Autori: ultraviolet, Gabriel
Ďalšie diely biografie
Biografia 1976-1990 / Biografia 1991-2000 / Biografia 2001-súčasnosť