Vzkriesenie (1996)

David sa po predávkovaní drogami, a v podstate klinickej smrti, dal veľmi rýchlo dohromady a na prekvapenie ostatných z kapely pokračovalo už na konci leta 1996 nahrávanie albumu "Ultra".

Andy Fletcher: "A potom, akoby si znovu dobil batérie. Hrozilo mu totiž, že bude vyhostený zo Spojených štátov, takže musel nastúpiť na liečenie. No a odvtedy možno povedať, že sa prakticky vrátil."

Dave Gahan: "Vzdal som sa drog a samozrejme aj alkoholu, no aj tak som sa stále snažil nájsť svoju cestu. Trvalo to veľmi dlho."

Jonathan Kessler: "Myslím, že sa Dave postavil zoči voči svojim démonom, pustil sa do boja so svojimi problémami, začal ich jasne pomenovávať a pracovať na nich."

Andy Fletcher: "Bolo to niečo ako vzkriesenie :) Vrátil sa z pekla nahrávania v NY, kde sme Davidovi na rovinu museli povedať, "album dokončený nebude". A on sa zrazu dal dohromady a o pár mesiacov neskôr odviedol skvelú prácu."

Tim Simenom: "Vážne si to neviem vysvetliť, ako sa tak rýchle dokázal vzchopiť. Zrazu sme začali opäť nahrávať. Ono, v tom čase sme nemali vokály ešte kompletne dokončené. Takže, naozaj som bol prekvapený, ako sa dal dohromady, vrátil... a opäť začal spievať."

Kerry Hopwood: "Martin si sám sebe zakázal, navždy, písať skladby o Davidovi. Všetci sme o tom presvedčení, hlavne pri pohľade na jeho vtedajšie texty. Takže, začali to byť veci, ktoré by sa mohli čo najmenej Davida dotýkať, napr. "Home". Ak nebolo nutné, aby to bolo o ňom, tak to bolo o niečom, čo ho nemohlo ovplyvniť, s čím by nemusel zápasiť.
Padlo vedomé rozodnutie smerovať nahrávku viac k štýlu albumu "Violator", čiže aby to bolo viac elektronické, než čisto rockové. Daniel nám na začiatku povedal, "Páni, všetko to pretlačte cez "valve" zosilňovač". Tak sme taký kúpili a nakoniec sme uznali, že nám poradil správne.
A opäť to bolo správne ironické, pretože sme všetko editovali cez harddisky a nahrávali hlavne elektronicky. Na druhej strane to však pripomínalo nahrávanie z čias The Beatles, pretože sme absolútne všetko, až fanaticky, pretláčali cez predzosilňovač. Takže, celé nahrávanie bolo zaznamenávané na starom "valve" pulte. Čiže sme použili artefakty s ich typickou kvalitou. Ak sa rozhodnete sústrediť na nejaký detail, tak ho tam proste nájdete, no ľudia v tej dobe tvrdili, že album sa vyznačuje akustikou a hustotou, ktoré možno na "Songs Of Faith And Devotion" trochu chýbali."

Tim Simenon: "V "Useless" mal spočiatku Martin bicie, ktorým dominoval "ride" činel. Takže, dávalo dosť veľký zmysel zohnať bubeníka, ktorý by to celé zastrešil."

Kerry Hopwood: "Stále sme sa pohrávali s myšlienkou pritiahnuť do štúdia iných hudobníkov, namiesto toho, aby sme vyťahovali zvuk z vecí, ktoré sami nahrali. To sa dalo nasamplovať vždy. Ak sme však mali okolo seba hudobníkov, bolo to omnoho zaujímavejšie, keďže sme mohli samplovať ich.

Tim Simenon: "Zdalo sa, že sú tej myšlienke, prizvať iných ľudí, naozaj naklonení. Bola to pre nich jednoducho nová skúsenosť."

Kerry Hopwood: "To nebolo o tom, že na začiatku skladby niekto prišiel, zahral nejaký part a hotovo. Všetko to bolo solídne editované a "masírovalo" sa to dovtedy... kým sme s tým neboli úplne znudení a niekto zahlásil, "Tú nahrávku už musíte dokončiť"."

Martin Gore: "Všetko to bolo veľmi jednoduché, no keď sme dotiahli do štúdia Douga Wimbisha, ten začal dávať návrhy v štýle "Mohli by ste skúsiť toto." Lenže on do toho dával ešte viac citu, takže myslím, že využiť jeho služby bol skvelý nápad."

Daniel Miller: "Po Alanovom odchode zostal priestor pre ľudí, ktorých si kapela mohla najať. Myslím, že sme vybrali práve takých, s ktorými sme skutočne chceli pracovať. Taký Jaki Liebezeit je veľká postava hudobnej scény, zvlášť pre mňa. Chalani z kapely sú však veľkými fanúšikmi Can. Takže sme si povedali, dotiahnime ho a uvidíme, ako to bude fungovať."

Martin Gore: "Áno, prizvať Jakiho bol skvelý nápad, hoci to, s čím na nahrávku prispel, bolo veľmi jednoduché. On hral strašne rád na úplne každom bubne, ktorým disponoval. Nehral spôsobom, akoby mal pred sebou celú zostavu, skôr pôsobil, akoby mal k dispozícii len malý bubon. A v ďalšej skladby hral iba na bassový bubon. Jeho spôsob práce bol naozaj divný, no zdá sa, že jemu sa ten spôsob práce páčil."

Tim Simenon: "To nahrávanie bolo naozaj vydarené. Jaki hosťoval v skladbe "The Bottom Line"."

Martin Gore: "Mali sme k dispozícii aj BJ Colea, keďže sme "The Bottom Line" vnímali ako skladbu s príchuťou country a ja som mal pocit, že v nej potrebujem pedal steel gitaru."

Tim Simenon: "Ja som si "The Bottom Line" naozaj užíval, považujem ju za fantastickú skladbu. Užíval som si ju hlavne preto, že jej nahrávanie bolo naozaj ľahké, nemuseli sme na nej pracovať viac, ako bolo potrebné. To bolo dobré znamenie.
Nahrávanie albumu trvalo 13 mesiacov, čo je najdlhší čas, aký som dovtedy strávil nahrávaním nejakého albumu. Normálne zvyknem na albume pracovať tak tri mesiace."

Kerry Hopwood: "Musíte brať do úvahy, že to nebolo plných 13 mesiacov. Boli to sezóne nahrávania, štyri, medzi ktorými sme mali prestávky."

Martin Gore: "Neviem, či 13 mesiacov nahrávania má nejaké výhody. Ale jednu to malo určite, že som mal dostatok priestoru na "dýchanie" a medzi jednotlivými nahrávaniami som tak mohol písať ďalšie skladby."

Tim Simonon: "Ono, niekedy sa ukáže, tak dlhé nahrávanie je jednoducho nevyhnutné. Ja som si nakoniec uvedomil, aké neuveriteľné šťastie sme mali aj vďaka tomu, že to trvalo práve tak dlho."

Anne Haffmans (Mute Germany): "Keď kapela oznámila, že budú robiť kampaň k novému štúdiovému albumu, nastala doslova malá hystéria. Bol to vlastne taký mix nedôvery a vzrušenia."

Carlo Martelli (Mute Italy): "To preto, že každý čakal na zázrak a zrazu sa ten zázrak stal."

Michael Pagnotta (US publicista): "Tá kampaň by bola za normálnych okolností skutočne užitočná a skvele zvládnutá, no v skutočnosti to bola naozaj výzva."

Anne Haffmans (Mute Germany): "Samozrejme sa do popredia dostal príbeh s drogami a David bol veľmi ochotný o tom rozprávať."

Michael Pagnotta: "David bol úprimný, no o podstate svojich problémov hovoriť nemusel. S tým sa bolo treba vyrovnať, bolo to niečo ako slon v porceláne."

Donna Vergier (Mute International): "Samozrejme, že vznikli obavy dať Davidovi v tomto smere priestor a pustiť ho do bazénu so žralokmi. Každý chcel hovoriť o jeho živote a jeho príbehu."

Michael Pagnotta: "David bol jeden z prvých spevákov z éry "new wave", ktorý prepadol klasickej rockovej závislosti na heroíne a presne takto to vnímali aj médiá. Neočakávali by ste, že ten vysmiaty, vrtiaci sa David Gahan prepadne tak vážnej závislosti na heroíne."

Dave Henderson (žurnalista): "Mňa takého veci nikdy neprekvapovali. Ľudia sú však v tomto puritánski. Niektorí povedia, "Ako vôbec mohol?... Bože!" Ide však o tom, že ak tie veci tu sú, ste rocková hviezda a váš život je v podstate neskutočný, a taký je celých 20-25 rokov ... tak tam prestanú platiť akékoľvek pravidlá a ľudia robia skutočne bizarné veci. Kedysi to bolo len o hudbe a ľuďoch, a možno som iba ja bol v tomto smere naivný. Dnes je tu však trh s médiami typu Heat, Now a OK! a ľudia sú ochotní platiť milióny, aby sa dostali k riadnemu sústu. Takže príbehy, ako ten Davidov, sú pre nich šité na mieru."

Andy Fletcher: "Bohužiaľ, v tom čase sa Dave ocitol v akejsi spovednici. V určitom smere dokonca v tomto novinárov povzbudzoval."

Martin Gore: "Akoby tie rozhovory bral ako terapiu. Dokázal o tom hovoriť celé hodiny. Niekedy je ťažké obviňovať novinárov, pretože David rád o tom rozprával tak veľa."

Andy Fletcher: "Novinári si mohli priniesť aj tri kazety a on ich zaplnil. Bolo to zvláštne, pretože ja som napr. prechádzal depresiami, ale zdá sa, že depresia nie je rock´n ´rollová. Závislosť na drogách, to je skutočný rock´n´roll ..."

zdroj: ULTRA (remastered) DVD 2007