Vďačné spomienky na Depeche Mode
Dva rôzne pohľady na legendárnu kapelu. Jeden cez spomienky na vzťah s Martinom Gorem, ten druhý, tak trochu, cez kamarátstvo s Alanom Wilderom.
Speváčku Odile Aria si hudobný svet pamätá skôr vďaka jej účinkovaniu v 1980-tych rokoch známej francúzskej technopopovej formácii Vienna, ktorá patrila k predskokanom Depeche Mode na Music For The Masses Tour. A práve tam to zaiskrilo medzi ňou a Martinom Gorem, čo môžu fanúšikovia Depeche Mode dodnes vidieť vo filme "101".
Myslíš, že ti tvoj blízky vzťah s Depeche Mode pomohol alebo ti bol skôr na obtiaž?
Odiel Aria: Ani jedno, ani druhé, ani nič podobné myslím ... z profesionálneho hľadiska. Bola som pevne rozhodnutá nezneužívať môj vzťah s Martinom a neťažiť z toho výhody pre kapelu Vienna. Bolo to pre mňa veľmi dôležité. Nemienila som sa tým chváliť, ani nezneužívať ten krásny pocit na vlastné zviditeľnenie, alebo kapely, a stala by som sa tak slávnejšou.
Napríklad, nikdy som sa s Martinom neodfotila... čo dnes ľutujem samozrejme, takže ak má niekto nejakú fotku... potešilo by ma, keby som nejakú mohla vidieť alebo vlastniť! :) No aj dnešnom svete Facebooku to bude asi veľmi ťažké!
Na druhej strane, ten vzťah mi pomohol v mojom hudobnom a osobnostnom raste. Martin ma veľmi povzbudzoval v práci na mojej hudbe. S neuveriteľnou jednoduchosťou a pokorou ma uviedol do svojho pracovného sveta, predviedol rôzne postupy a prístupy. Mohla som kedykoľvek vstúpiť do štúdia, keď nahrával s Ricom Coningom jeho sólový debut "Counterfeit", pobudnúť tam, počúvať, učiť sa ...
Takisto som sa mnohému priučila na koncertoch Depeche Mode, v zákulisí na MFTM turné. Martin ma takisto uviedol do Elvisovho sveta, do sveta country music, ktorý bol pre mňa absolútne neznámym. Trochu sa za to hanbím, ale ja som vyrastala hlavne na hudbe od francúzskych skladateľov alebo na hudbe klasickej. Stále sa mám čo učiť. A potom, akú lepšiu hudobnú lekciu môže človek dostať, než byť svedkom zrodu skladieb "Personal Jesus" a "Enjoy The Silence"?
zdroj: electricity-club.co.uk
Britskú hudobnú legendu synthy, techno, electropopu a industrial rocku, Garyho Numana, nemusíme nijako zvlášť predstavovať. Pri nedávnom rozhovore z príležitosti jeho minuloročného albumu, "Splinter (Songs From A Broken Mind)", prišlo aj na jeho vzťah k Depeche Mode.
Videli ťa na prvom londýnskom koncerte kapely v rámci Delta Machine Tour. Aké to je, byť si vedomý, že ty, rovnako ako aj Depeche Mode, ste cez začiatky synthypopu v Británii nakoniec ovplyvnili celý hudobný svet?
Gary Numan: No... musím povedať, že ich kariéra nakoniec dopadla lepšie, než tá moja! Kdekoľvek na planéte hrajú na futbalových štadiónoch, ja nie! Nežiarlim! Nič z toho, čo sa im prihodilo, im nezávidím! (výbuch smiechu)
Robia úžasnú prácu a putujú od jedného fenoménu k ďalšiemu. Je až neuveriteľné, ako skvele to robia. Alan Wilder je môj veľmi dobrý kamarát a je mi ľúto, že viac v kapele nie je. Zbožňujem Depeche Mode, no moje najobľúbenejšie obdobie je "Songs Of Faith And Devotion", kedy boli temnejší, tvrdší a takmer desiví! Myslím, že Alan mal na tom najväčší podiel, pretože viem, že formoval zvuk na albumoch "Black Celebration", "Violator", "Songs Of Faith And Devotion" a ďalších. Pre mňa osobne to bolo viac a viac zaujímavejšie a hlavne skutočne inšpirujúce.
Album "Songs Of Faith And Devotion" bol takisto kľúčovým v mojom hudobnom živote v roku 1994 a ovplyvnil celú moju ďalšiu kariéru. Začiatkom 1990-tych rokov bola moja kariéra takmer ukončená a pochovaná. Lenže potom som ju s albumom "Sacrifice" vzkriesil a opäť rozbehol. Ten album bol albumom "Songs Of Faith And Devotion" veľmi ovplyvnený a v tomto smere veľmi vďačím Alanovi Wilderovi. On bol vlastne, viac ako ktokoľvek iný, nástrojom záchrany mojej kariéry. Napísal som skladby, no do momentu, než som počul album "Songs Of Faith And Devotion", som nevedel, čo s nimi. Ten album ma prinútil premýšľať inak a podporil moju chuť venovať sa inému druhu hudby. Ten album bol nesmierne dôležitý a to je celá pravda.
Debatili ste niekedy s Alanom Wilderom o možnej spolupráci?
Nikdy sme o tom nehovorili, ale mohlo by to byť skvelé! On je jednoducho absolútny génius! Zbožňujem všetky práce projektu Recoil a doslova pri ňom nariekam, že by mal pracovať a mať speváka! (smiech)
Práca, ktorú odviedol, je fantastická a možno to je niečo, čomu by som sa mal venovať, pretože ho zbožňujem, rozumieme si... no áno, máte celkom dobrý nápad!
zdroj: electricity-club.co.uk
Názory Devotees (26)
mani
1 2. marec 2014 o 20:03
http://www.youtube.com/watch?v=hT4B5ttHFiE
:-D bum bum bum
Tomasito
2 3. marec 2014 o 16:05
Ach Alan Alan…skoda ta chlape.
mirino
3 5. marec 2014 o 08:49
Naozaj po odchode Alana to išlo s DM dolu kopcom a vyvrcholilo to albumom Exciter. Teraz ho ,,obtačam,, v aute a snažim sa na ňom nájsť niečo čo by ma fakt zaujalo. Ale je toho málo. Na tomto albume Alan chýbal asi najviac.
bel canto
4 5. marec 2014 o 10:00
Stale sa vsak najde kopec “osvietencov” ktori DM po Alanovom odchode povazuju za spickovy. Ja to pisem stale dokola, DM je trojnohy pes.
Logic
5 5. marec 2014 o 12:47
Ale na Ultre a Delte Alan vôbec nechýba, nič proti nemu.
grapher
6 5. marec 2014 o 13:07
Kokos, taka spolupráca Numan+Wilder by mohla byť moooc zaujímavá.
PK
7 5. marec 2014 o 13:58
@Logic
Desce Ultra by pomohl hlavně ve zvukové kvalitě.
Delta Machine považuji i po roce za špatnou desku, poněvadž je nedodělaná a příliš dlouhá (a zvukově otřesná). Tam chybí jeho aranže. Snad jen Alone smrdí pořádnou depešinou, ale každé nadechnutí je vzápětí utnuto. Počkejte ještě rok/dva, lidi, a začnete na ni zapomínat. Docela upřimně — to i SOTU si pustím raději (po vyházení poloviny tracků).
@bel canto Ten třínohý pes je vcelku přesné označení. Bohužel.
@mirino Na Exciteru je poměrně zajímavá skladba I Am You, škoda jen, jak zničili Davům vokál.
Logic
8 5. marec 2014 o 14:09
PK: To je tvoj názor. Ultre nechýba ani zvuková kvalita a ani žiadna. Ja dávam na emócie a nie na nejaké zvuky a pazvuky. Nič proti Alanovi, ale jeho Recoil mi nehovorí nič, aj keď som sa snažil, nič len hodiny zvukov a viac nič. Máš pravdu v tom, že Exciter, SOTU, PTA boli len priemerné albumy a na to nezmením názor, ale ULTRA a DELTA, tam nechýba ani Alan a ani nikto, výborný album diki Floodovi a Bergovi.
Roman
9 5. marec 2014 o 22:32
Logic, je to tvoj nazor, kazdy mame nanho pravo. Hudba Recoil ti nemusi sediet ale nazvat to ako nejake zvuky a pazvuky, nemas to pomylene? Praveze Exciter a nasledovnici PTA a SOTU sa vyznacuju prskanim, vrcanim, cinkanim a neviem cim este. A trochu tych ‘lubozvucnych’ zvukov im zostalo aj na Deltu. Nastastie tam sa dost stratia.
Neviem ako by zneli tieto albumy s Alanom ale pri jeho perfecionizme sa neobavam ze by boli vydane ako nedokoncene rozpracovane dema.
PK, suhlas I am you je nedocenena. Moja najoblubenejsia z Exciteru.
Logic
10 6. marec 2014 o 08:23
Roman, tak ako si povedal, každý má svoj názor, tak i ja. Nič v zlom, ale čo som povedal na Recoil, zatým si stojím. Mňa nezaujíma, či sú to podľa teba nedokončené demá, alebo čo, hlavne je pre mňa, čo ta hudba vo mne vyvoláva a či ten album chcem zase počuť a nie či je super zvuk, atď. Čo mi z toho, že to má super zvuk a pod. a popočúvam ho raz a potom po 20 rokoch, keď si spomeniem?! Takže o tom to je.Mne sa napríklad SOFAD moc nereže a tiež tam bol Alan, ale spravili album na ktorom je 9 pesničiek a z toho dve condemnation a get right with me vôbec nemusím. A Ultra, tak to je u mňa skvost po všetkých stránkach a nechýba tam vôbec nič, nehnevaj sa, ale ani Alan.
Logic
11 6. marec 2014 o 08:25
A Delta, myslím, že spraviť 17 super pesničiek, tak to má niečo do seba, nemyslíš?! Tie bonusy by mali byť všetka na albume, lebo sú perfektné.
Monghi
12 6. marec 2014 o 09:09
z bonusov SOTU a Delty by sa dal vyskladat velmi slusny album, len songy zo SOTU by chceli lepsi mix ...
tommy
13 6. marec 2014 o 18:18
Gary Numan to povedal jasne, stručne a výstižne !!! Ja neplačem za minulosťou (nakoniec Alan bol len “najatý hudobník” ako povedal Andy), ale štve ma, že kapela pri takom statuse aký mala vybudovaný, vydané veci po r. 1998 poriadne “odflakovala” a pritom to boli vcelku zaujímavé nápady (piesne), ktorých výsledný zvuk mohol byť celkom iný... Určite chodí po svete veľa hudobných inžinierov rovnakej, resp. lepšej kvality ako pán Alan Wilder, ktorých si kapela mohla dovoliť a tým tak trochu dokázať Alanovi, že nie je nenahraditeľný... Lenže svojimi rozhodnutiami ohľadom produkcie v r. 2001-2009 dala priestor na (často oprávnenú) kritiku zo strany fanúšikov aj hudobnej kritiky… Stačí “málo” a zrazu nie ste v “lige majstrov”
bob3
14 7. marec 2014 o 12:03
tomy:
To je zajímavé téma, protože DM si u kritiky v tom období od Exciter v mnoha směrech polepšili, mám na mysli hudební stránku, ne zvukovou, u ortodoxních fans pohoršili, pak je tady základna fans kteří nejdou do hloubky a berou vše od DM.
bob3
15 7. marec 2014 o 12:06
Jinak Gary Numan mě překvapuje, jak dokázal znovu nastartovat, na koncertech to ve svém věku dokáže taky pěkně rozjet, a těší mě docela vydatný vliv NIN.
Monghi
16 7. marec 2014 o 13:36
povedzme si to na rovinu… SOFAD vysiel v absolutne spravnom case a mal velky vplyv na industrialmetalovu scenu
sinner
17 7. marec 2014 o 22:00
tomy - PRESNE !!! 1000% suhlas
Rajny
18 7. marec 2014 o 22:06
Veľa ľudí hodnotí albumy od BC - SOFAD (Ultra) to najlepšie od DM. Podľa mňa tam veľkú rolu zohráva to, že s týmito albumami máme spojených veľa zážitkov, spomienok - prvé strangelove, počúvačky, oblečenie, účesy, koncerty, hádky s metalistami, magič v škole, šumiace kazety apod.
Zamysleli ste sa nad tým, keby taká Delta alebo Exciter vyšiel v tej dobe s trocha odlišnými aranžmá.
Bolo by to úspešné album alebo nie?
Rajny
19 7. marec 2014 o 22:09
To: tomy: možno stačilo ostať pri Timovi Simenonovi…
Monghi
20 7. marec 2014 o 22:37
@Rajny… ale presne tak
ja osobne, ako aj mnohi dalsi, vtedy vsetko neskutocne prezival a dnes o takom mozem uz len snivat. Dnes cokolvek, po com siahnem (hudba), mi pride, ze sa len snazi napodobnit to, co tu uz bolo a DM samostni, tak ako kedysi vycnivali, uz dnes len zapadaju… to ale neznamena, ze to nema hodnotu. Ono na druhej strane, a uz sme sa o tom bavili 1000x, kedysi bolo vydanie albumu absolutna udalost, dnes sa more albumov vydava kazdy tyzden a tak aj novinka od tej absolutne najvacsej kapely sa v svetle pozornosti udrzi tak tyzden 
Preinformovanost je skodliva 
lucia4
21 8. marec 2014 o 02:07
Monghi,Rajny..- ANO-máte pravdu-tú nostalgiu v duši má kopec ludi,ktorí maju starsie albumy DM spojené zo zážitkami,partiou ludi,proste s urcitou dobou…,kedy bolo všetko, co sa týkalo DM človeku vzácne,lebo sa k veciam nedalo dostat jednoduchou cestou a tým pádom to malo pre každého ovela vačšie čaro - mal z toho vacsiu radost,kedže musel vynaložit určité úsilie,aby sa k nejakým informáciam,alebo veciam týkajucich sa DM dostal…tiež som to tak vnímala…:)
Ale DM to vedia asi este stále aj dnes,aj ked su iní-ved stále im pribudaju noví,další a mladsí fanusikovia,ktorých vedia svojou hudbou zaujat-aj ako 5O rocný páni- co je podla mna taký malý zázrak:)
Ja mam radost,ze vydali DELTU,že bola zase možnost vidiet a zažit ich na koncertoch… a verím,ze este nás aj v dalsích rokoch niecim novým prekvapia a potešia..
tommy
22 8. marec 2014 o 08:30
to rajny - súhlasím s tvojim príspevkom č. 19 (resp. aj s 18 a 20 od mongiho)... Kto ma tu pozná dlhšie, tak vie, že ja som často “plakal” nad tým, prečo DM nepokračovali s Timom, pretože ja to obdobie r. 1997 a 1998 pokladám za čarovné a hlavne ako a dôstojné, prirodzené a kontinuálne pokračovanie po tých ťažkých, ale aj kvalitných rokoch, kedy DM naznačili svoju silu a potenciál… A hlavne to bolo aj kreatívne a nadčasové. Podľa mňa ich mal Tim dobre prečítaných a jasne vedel definovať to, čo kapela potrebuje na to, aby sa posunula ďalej a udržala si vysoký kredit. Je to na dlhú debatu a hlavne vydanie Exciter pokladám za veľký krok späť (do neznáma), akoby tým počinom hodili (kapela a Daniel) Tima a jeho prínos cez palubu… Pre mňa je to stále nepochopiteľné rozhodnutie, aj keď na druhej strane viem, že práca na ULTRA Tima strašne vyčerpala a neskôr mal sám dosť veľké problémy (údajne aj so zákonom), čo tiež mohlo zohrať pri výbere neskoršieho producenta Marka Bella (aj keď, ja si myslím, že hlavne Daniel nebol s ULTRA spokojný).
PS. Tim by si zaslúžil ešte jeden alebo aj dva albumy s DM, tak ako má Flood na konte dva albumy a posledný producent dokonca až tri (brrr)
bel canto
23 10. marec 2014 o 18:30
Logic pozri, emocie je jedna vec a hratky so zvukmi vec druha. Napr. Ultra ma podla mna zlozene krajsie a napaditejsie melodie ako Sofad, pisem len o melodii spevu, base a pod. Ale zvukovo je to strmy pad smerom nadol, sam Gore povedal ze to bol prechodny album kde zvuky moc neriesili. A to je v ostrom protiklade s tym co robil Alan, ze praveze zvuky on RIESIL. Preto pre je pre mna DM trojnohy krivajuci pes, sice brese, chodi ale uz nebeha, nie je to ono. Ultra by bola fajn ak by to bol ich pravy album ale po zvukovych orgiach na Alanovych albumoch je to seda mys. Aj Delta je fajn ale zo starym DM to nema nic spolocne, okrem vykradnutych napadov samych seba. DM postupne zacinaju parodovat samych seba + na koncertoch nulova invencia. Si spomen co urobil Alan so VSETKYMI skladbami na sofad tour. Kto sa s piesnami dnes tak hra na sucasnych koncertoch ? NIKTO !!!
Logic
24 10. marec 2014 o 19:30
Recoil je zvukovo veľmi nápadité, ale ja to nepočúvam. Načo mi niečo počúvať, čo sa mi absolútne nepáči. ULTRA a DELTA sa mi páči a tým to pre mňa hasne.
bel canto
25 10. marec 2014 o 21:48
Pozri aj mne, to je jasne. Zaroven tvrdim ze je to slabsi odvar toho, co robili predtym.
Logic
26 20. marec 2014 o 21:00
Odvar ne odvar, ja zase tvrdím ULTRA je diamant a DELTA skvost!!!Spolu s Violatorom moje tri najobľúbenejšie albumy.