Triumf skromnosti (2009) - 1/2

Triumf skromnosti (2009) - 1/2

Rozhovor s Martinom Gore pre belgický magazín Le Mad, ktorý poskytol, v priestoroch londýnskeho hotela Brown's, z príležitosti vydania albumu "Sounds Of The Universe".

Ako si vysvetľuješ skutočnosť, že ste jedna z mála anglických kapiel 1980-tych rokov, ktorá je dodnes stále úspešná a zároveň kreatívna?
Martin: Myslím, že sme si museli prejsť mnohými úskaliami, kým sme okúsili to, čo v súčasnosti pociťujeme ako znovuzrodenia. Ešte nikdy predtým sme nenahrávali album v tak uvoľnenej, zábavnej a príjemnej atmosfére. Naša kapela nikdy nebola lepšia. Písanie, nahrávanie, mixáž ... je to prvé z tých všetkých nahrávaní, na ktoré si spomínam.

Čo všetko sa v kapele zmenilo, kým ste sa prepracovali do tohto bodu?
Tá najväčšia zmena, teda pre mňa osobne, je fakt, že som sa pred troma rokmi vzdal alkoholu. A vďaka tomu je dnes všetko jednoduchšie. Už pred nástupom do štúdia sme mali s Davidom napísaných veľmi veľa skladieb a aj to pomohlo vytvoriť tak skvelú atmosféru. David je už tiež 13 rokov triezvy a "čistý". Vytvára sa tým medzi nami nové kamarátstvo.

A čo ste na naučili z tých kríz, ktoré ste s kapelou prekonali v polovici 1990tych rokov?
Chvíľu nám trvalo, než sme pochopili určité veci. Všetci sme mali svoje problémy. V takých stavoch strácate cit pre objektivitu ...

Takže aj Davidove "vydieranie", kedy Vám oznámil, že pokiaľ nebude mať možnosť autorsky prispievať, tak kapelu opustí, bolo pre Depeche Mode užitočné? Od albumu "Playing The Angel" si mu nechal priestor pre niekoľko skladieb. Bol to dobrý kompromis, zachránil Vás?
Nesmiete zabúdať na skutočnosť, že do albumu "Playing The Angel" Dave prakticky vôbec nekomponoval. Dôveru získal až so svojimi sólovými albumami. To bolo skutočne po prvýkrát, čo začal písať piesne so všetkou vážnosťou. Obviňoval ma, že som v tomto smere diktátor, pričom nič nenapísal! Ja som mu nič nezakazoval, no on nič v tomto smere nerobil.

A ako to teda funguje? Vyberáte si piesne, ktoré sa Vám páčia, z tých, ktoré Vám ponúkne?
Aj tentokrát to bolo ako pri albume "Playing The Angel". Na prvé stretnutie kapely prišiel absolútne sebavedomý, chválil sa, koľko má skladieb. Mal ich k dispozícií 15 a ja 6. Bol pripravený napísať polovicu albumu. Nakoniec súhlasil s tým, aby sme si nechali tri. Dave sa dnes cíti omnoho uvoľnenejšie.

Na nahrávke sa nedá nevšimnúť akúsi mierne mladistvú stránku s množstvom zvukov pripomínajúcich Vaše začiatky a 1980-te roky ...
No áno, má to pôvod v skutočnosti, že som v poslednom období zozbieral veľmi veľa starých syntetizátorov a bicích automatov, ktoré sme použili tak, že sme ich spájali s modernými technológiami. Takisto mal na zvuk albumu značný vplyv náš producent Ben Hillier. Je aktuálne pre kapelu veľmi dôležitý.

A istotne tam bola kdesi na pozadí aj myšlienka "návratu ku koreňom", nie?
Áno, z časti určite. Bolo skutočne skvelé pracovať na tomto albume. Bolo to snáď po prvýkrát, čo sme sa po nahrávaní rozišli so smútkom a nostalgiou. Pracovali sme viac experimentálne a veľmi nás to nadchýnalo.

Takisto sa dá povedať, že táto nahrávka je menej popová, s menej zjavnými melodickými štruktúrami, než bolo v minulosti u Vás zvykom ...
Je to spôsobené tým množstvom skladieb, ktoré sme mali k dispozícií. V takom prípade je človek náročnejší na ich kvalitatívnu úroveň. Ja osobne považujem album "Sounds Of The Universe" za prístupnejší, ale je ešte príliš čerstvý, nemám ešte dostatočný odstup, aby som ho vedel náležite posúdiť. Takisto máme väčší počet kandidátov na výber singlov.

Necítie, v dôsleku krízy nahrávacích spoločností, kedy sa viac uprednostňujú koncerty na úkor fyzických nahrávok, menší tlak na ich samotný predaj, v dôsledku čoho máte zrejme ešte voľnejšiu ruku v tom, čo chcete robiť?
Máme ohromné šťastie v tom, že sa tešíme neuveriteľne silnej a vernej fanúšikovskej základni. Už dávno nám bolo jasné, že turné sa bude predávať veľmi dobre. A to aj napriek faktu, že je to vôbec naše prvé štadiónové turné v Európe. Táto dôvera fanúšikov, hoci ešte nový album ani nepočuli, nás veľmi hreje pri srdci. No rovnako nechceme zlenivieť a chceme naďalej produkovať veľmi súčasné nahrávky. Chceme tešiť nielen fanúšikov, ale aj samých seba. A práve pre nich vydávame tento album aj v podobe zberateľského boxu obohateného o 5 doteraz nevydaných sladieb, remixy, 14 demosnímkami datujúcimi sa od albumu "Music For The Masses", DVD s filmami o nahrávaní albumu, dvoma knihami fotografií ... samozrejme, že to bude veľmi drahé, ale myslím, že fanúšikovia to naozaj chcú. Určite to pomôže vyhnúť sa pirátstvu.

Na rozdiel od mnohých iných zostávate verní svojej nahrávacej spoločnosti Mute, ktorá distribuuje nahrávky cez EMI ... je váš zmysel pre "rodinu" dôležitejší, než finančné záujmy?
Určite áno. Naša zmluva s Danielom Millerom, po vydaní albumu "Playing The Angel", vypršala. Zvažovali sme všetky možnosti. Po dlhých diskusiách sme sa však rozhodli zostať s Mute, hlavne kvôli Danielovi. Príliš zabúdame na jeho význam v histórií kapely. Vždy nás chránil, je to náš priateľ a mentor. Je jediným človekom, s ktorým sme zdieľali vlastnú kreativitu. Min. raz za dva týždne za nami zájde do štúdia, aby zistil, ako sa veci vyvíjajú, vypočuje si mixy, povie nám svoj názor a rozhodnutie už nechá na nás ...

... na pokračovanie

Pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa