BPM s Andym (1990)

Počas koncertných zastávok v Kanade, v rámci World Violation turné, odmietla kapela akoľvek poskytovanie rozhovorov, no reportérom rádia CFNY (Toronto) sa predsalen podarilo získať výnimku.

Tí najskôr cestovali do Ottawy, no tamojšie vystúpenie kapela zrušila a tak sa im s Andym Fletcherom podarilo stretnúť krátko pred koncertom v Montreale (21/09/1990)

Po severoamerickom turné máte namierené do Austrálie a Japonska, následne do Európy a Anglicka. Čo bude potom? Vrátite sa do štúdia a vrhnete sa na nahrávanie alebo si doprajete poriadnu pauzu? Aké máte plány?
Andy: Určite si doprajeme oddych. Viete, nahrávanie tohto albumu bolo snáď naše najradostnejšie, aké sme kedy zažili. Nálada v kapele je aktuálne skutočne výborná, no toto turné je omnoho kratšie, než to predošlé. Jednoducho preto, že sme všetci cítili, že to predošlé turné bolo až príliš dlhé. Nejak mám však pocit, že Depeche Mode, počas 1990-tych rokov, veľmi aktívni nebudú. Za posledných 10 rokov sme vyprodukovali veľmi veľa nahrávok, odohrali veľmi veľa turné, skutočne sme veľmi veľa pracovali. 8 albumov a k tomu nekonečné turné ... takéto tempo príliš dlho nevydržíte a ešte k tomu máte tvoriť stále dobrú hudbu ...

A nemyslíte si, že Vám naopak začala nová éra? Mnohých ste prilákali práve Vašim novým albumom, obzvlášť v Amerike. Ste predsa ešte stále mladí a Vaša hudba je veľmi svieža. Nie ste z toho nadšení?
Áno, akoby zrazu celý svet objavil Depeche Mode. Fanúšikovia to až trochu preháňajú, niektorí nás majú takmer za bohov, čo nás až trochu desí, nakoľko my sme vždy boli sami sebou a sme stále na tej istej úrovni. My sa za bohov nepokladáme, sme normálni chalani. Nakoniec, Martinove skladby sú predsa o každodennom živote a na tom, či na nás nie je nič hodné uctievania.

A možno je to aj tým, že Vás niektorí fanúšikovia vnímajú ako nedostupných, Vaše fotografie na obaloch nahrávok nie sú, čo v nich tým pádom vzbudzuje ešte väčší záujem.
No, možno. Ľudia to zvyčajne ale vedia trochu preháňať.

Nuž viete, keď o sebe veľa nepoviete, prípadne Vás niektoré otázky až otravajú, potom je prirodzené, že ako to fanúšikovia vnímajú, prípadne očakávajú niečo viac, než je skutočnosť.
Takto to naozaj je, ale býva to rôzne. Obyčajne stretávame fanúšikov, ktorí nás berú normálne, podídu ku nám, pozdravia, povedia, že sa im páči hudba, ktorú si kúpili, toto býva celkom milé. Ale tu a tam sa stane, že to niektorí prepísknu, pokladajú Vám nekonečné otázky o všetkom možnom a je toho potom až priveľa.

Ešte stále žijete tam, odkiaľ pochádzate? Neplánuje sa niekto z kapely presťahovať niekam inam?
To si nemyslím. Možno Martin, ten by sa tuším aj chcel presťahovať do Francúzska. Veľmi sa mu tam páči, ale či sa k tomu aj odhodlá, to neviem.

Sa to pýtam iba v súvislosti s daňami, keďže je všeobecne známe, ako je to s daňami v Británií.
Ale zasa, ak veríte v sociálny štát, nemáte problém ani s platením daní a tomu sa vyhýbať nechceme.

OK, zmeňme tému. Nejaké zvláštnosti, ktoré ste dostali od fanúšikov poštou? Viem, že v Montreale bol akýsi chlapík, ktorý Vám posielal kreslené karikatúry Vašej kapely. Stále to robí?
Jasné, ale nijakým spôsobom jeho práce nevyužívame. On je inak aj hudobník a má na svojom konte niekoľko celkom dobrých skladieb.

Aha, čiže dostávate určite aj množstvo rôznych nahrávok na páskach. Čo s nimi robíte?
Občas si ich vypočujete. Niečo z toho je dobré, niečo úplne zlé, ale tí ľudia sa jednoducho o niečo snažia ...

A čo Ty, prípadne niekto iný z kapely, neplánujete spoluprácu v inými hudobníkmi, prípadne, že by ste niektoho prizvali na hosťovanie, keďže ste nič podobné v minulosti neskúsili?
Neviem, to by nám asi prišlo čudné. Depeche Mode sú štyri osobnosti, ktoré sa dali dohromady a práve preto sme k sebe nikdy neprizvali iných hudobníkov. Ako Depeche Mode sa sústredíme na svoju prácu. Neviem, či by Martin dokázal pracovať s niekým iným, alebo David. Je možné, že by sólovo také niečo aj urobiť mohli, niečo na štýl Phila Collinsa ...

Čo sponzorské zmluvy. Oslovil Vás niekedy niekto s niečím zaujímavým, prípadne ste niečo veľké odmietli?
V skutočnosti ani nie. Aj sme nad tým chvíľu uvažovali, ale nakoniec sme všetci mali pocit, že by to bolo tak trochu nevskusné. Ak by sme aj niečo také, ako sponzoring získali, čo by sme im dokázali ponúknuť? Takmer nič. Možno by sme súhlasili s uvedením mena na vstupenky a to by bolo asi všetko. Rozhodne nechceme prepožičiavať naše tváre, to sú, podľa nás, dosť nechutné veci, ako aj všetky tie reklamné videá.

Máte v kapele nejakú obľúbenú frázu, či slovo, prípadne nejaký konkrétny verš, ktorý sa vo Vašej tvorbe často objavuje?
Samozrejme, vždy takú frázu nájdete niekde na našich albumoch, len sa musíte lepšie prizerať. Do rýh na vinyloch a podobne. Ak máme v danom období nejakú obľúbenú frázu, môžete si byť istý, že bude na nejakej nahrávke. Otázne je, ako to bude potom, čo raz vinyle zaniknú.

Čo nevydané skladby, prípadne tie, ktoré sa nedostali na album, dokonca ani na b-strany. Je šanca na vydanie nejakého EP?
To neviem, to je dosť zložitá téma. Boli dve skladby, s ktorými sme sa ale počas nahrávania naozaj borili. Nedarilo sa nám s nimi, ale keď sme album dokončili, tak sa ukázalo, že sú celkom dobré, dokonca jedna z nich až tak, že by z nej mohol byť aj singel, no Alan si nebol celkom istý textom. Aj preto nakoniec neskončila na albume. Takže, máme dve silné skladby, príliš dobré pre b-stranu singla, no nepasujúce na album. Uvidíme ...

zdroj: dmlive.wiki