Piesne oddaných (1993)

Ako ten čas letí. Je to už 32 rokov od vydania albumu SOFAD. Od vtedy sa v mnohom a najmä čo sa týka technológii doba výrazne zmenila. SOFAD je nadčasový a jeden z vrcholov tvorby DM. Bol iný a sila DM bola v tom, že po predchodcovi Violator nahrali čosi opäť mimoriadne, iné, ale nie lacné trendové. I feel you bola riadna “šupa mezdi uši”. Hudba zatienila tienisté stránky, ako drogy frontmana, vyčerpávajúce turné a ponorkové vzťahy v kapele, ktoré sa prejavili už pri nahrávaní samotného albumu a neskoršom odchode jedného z členov Alana Wildera. DM to však našťastie prežili a pokračovali ďalej.

Ono to bolo naozaj všetko iné, nielen hudba. Tých šokov bolo viac - dlhé vlasy Davida, názov albumu Songs Of Faith And Devotion (to akože čo? po takých úderných kratších názvoch - hlavne Violator zrazu čo? aké piesne? to si nerobia iba srandu?), na obale albumu prvý krát (teda okrem výberovky) tváre DM…
Ale pre mňa naj už navždy, naj album, naj osobné fanúšikovské obdobie. Zároveň najzhýralejšie aj v mojom živote (i keď samozrejme nie štýlom svetovej hviezdy). A potom o pár rokov ako v DM, prišlo aj u mňa k prerodu… k normalizácii

Kurník, omylom som si lajkol vlastný príspevok, chcel som jozefstov.

DM albumom SOFAD písali hudobnú históriu, nielen vlastnú. Mali chuť objavovať. Daloby sa to nazvať bowieovský syndróm. Aj oni tak ako ich idol Bowie prišieli s niečím novým. U Bowieho to bol napríklad jeho albumom Earthling vydaný v 1997-om a tiež to bola poriadna “pecka-šok”. Pamätám si, ako na vtedajšom Fun rádiu bežala ralácia, kde hrali tri skladby od vybraného interpreta a moderovala ju Oľga Záblatská. Bolo to ak sa nemýlim už večer a jedna takáto trojica bola venovaná DM a neviem, či Oľga Záblatská neavizovala aj novinku. Ňou bola práve I feel you. Myslím, že som si to vtedy nahral na kazetu. Akurát som ju vytiahol z police a mám tú skladbu dokonca zapísanú ako I fill you . Tá zmena bola tak dobrá, že ma neznechutila, ba práve naopak. Škripot na začiatku skladby, výrazný gitarový zvuk, ešte výraznejší ako u Personal Jesus a dlhovlasatý Gahan plus viedoklip s jeho kreáciami pomaly na štýl modlivky zelenej. Neskôr predstavenie b strany singla I feel you v podobe sláčikovej One caress, ktorá bola taktiež šokom a vyšla na albume. No a následné prvé zoznamovanie sa s albumom a vizuálnou stránkou ich najkrajšieho pódiového prevedenia k turné Devotional k albumu, ktoré čo sa týka vizuálu doteraz neprekonali. Po skončení toho všetkého po pár mesiacoch zas prišiel nepríjemný šok v podobe alanovho odchodu zo skupiny a zistenia, že Dave je drogovo závislý.

Už to, aké boli obidve strany singla viac menej dovtedy nevídané a zároveň úplne protikladné vytváralo obrovské napätie, očakávanie a zvedavosť, že aký asi ten album bude. Ťažko sa dalo niečo predpokladať. A tak to aj bolo. Šok a dokonca chvíľu pre mňa aj nepríjemný. Ale aj to bolo súčasťou toho. Bol to klam, zdanie. Čím ďalej sa to menilo a staval sa z toho absolútny pozitívny vrchol.

@jozefst ... na ten premierovy vecer na FUN radiu si velmi jasne pamatam, tiez som bol z toho uplne mimo ... pre mna zostane SOFAD tym najmysterioznejsim obdobim v celej ich kariere ... bol som vtedy v tom najspravnejsom veku a to obdobie som prezival kazdym nadychom ... mozu o tom do nemoty pisat ako o zhyralom obdobi, o drogach a podobne ... a co? Ja som vnimal a dodnes vnimam len tu hudbu ... a ta bola, a dodnes zostala fenomenalna!!! Vsetko spojene s tymto albumom je dodnes neprekonane, ci uz po vizualnej alebo po hudobnej stranke ... a som stastny, ze som bol toho sucastou

Mna SOFAD obdobie pohltilo tak silno, ze som na nic ine nedokazal mysliet. Zivot na internate v inom meste, cely svet pre mna uplne novy a do toho album SOFAD. Zavrel som dvere a dnu, do mojho krasneho sveta sa uz nikto nedostal, okrem mojej prvej lasky…

Mal som tu cest album pocut hned v den vydania, sokovany, ze to co je. A potom to prislo, vsetko sa zmenilo. Vtiahnuty, fascinovany tou krasnou atmosferou albumu. Ach jo, kde su tie casy. Nasledne tazko dosiahnuty, ale predsalen uskutocneny, moj prvy, panensky koncert dM v Budapesti. Legendarny Devotional sa mi vryl navzdy do srdca…

Chcel by som take nieco zazit este aspon raz, prosim…

Z môjho pohľadu je SOFAD neprekonateľný čo sa týka vokálov. Hudba samozrejme famózna, ale tie vokály takmer v každej skladbe sú mimoriadne náročné na zvládnutie. Dave tam podal svoj najlepší výkon v kariére, ako v štúdiu, tak aj na pódiu. Škoda, že to všetko, tá mimoriadna muzikálna úroveň, bola zatienená obrovskými problémami, ktoré si myslím, že Dave v roku 1994 už nedokázal zakryť. V prvej časti Devotional Tour, teda v roku 1993, to ešte vyzeralo ok, aj keď problémy vnútri boli obrovské. Počas Exotic problémy vyplávali na povrch. Roky 1995 a 1996 asi komentovať netreba, najradšej by som ich vymazal z histórie DM. Na druhej strane, pád na totálne dno mal znamenať novú éru, vyliečenie z tej hrôzy, čo sa vďakabohu aj stalo. Život je zvláštny, niekto prežije viackrát svoju smrť ako Dave, niekto odíde okamžite ako Cobain alebo Winehouse. Som veľmi vďačný, že DM sú tu stále s nami.

ono, hoci roky po SOFAD sa vo vseobecnosti povazuju za zvlastne, “priserne” a podobne ... ruku na srdce, co sme o tom vtedy vobec vedeli? To nebolo ako dnes, ked kazdy “prd vo vetre” sa objavi vo vsetkych mediach palcovymi titulkami, ktore o par minut prekryje “iny prd” ... a tak sa vsetky tie udalosti v DM dostavali k fanusikom s riadnym opozdenim, konkretne v nasich koncinach hlavne vdaka fanzynom. Ani Davidove problemy s drogami, zatknutim a pod., v rokoch 1995 - 1996, neboli prepierane v Europe bezprostredne, ale s odstupom a suchym konstatovanim ... jednoducho, internet bol stale v plienkach a doveryhodnost jeho informacii diskutabilna este viac, ako dnes ... sprava, ze Alan opustil DM sa kedy u nas prepierala? No rozhodne nie v den, ani tyzden, co bola oficialne oznamena ... takze, az take “desivé” to vtedy nebolo ... a prichod nasledneho albumu “Ultra” bol takisto krasne mysticky ... “Barrel Of A Gun” mal paradne promo, akoby este siel na vlne SOFAD, fotografie kapely boli skvele, obaly singla takisto ... az s “It´s No Good” sa zacal ten ciernobiely svet riadne zafarbovat sposobom, ktory vyvrcholil singlovou kompilaciu a singlom “Only When I Lose Myself” ... a potom sa uz do sveta DM oprelo slnko plnou silou

ale SOFAD ... to bol krasne cierno-biely DM svet osvetleny nabozenskymi farbami, ktore vela svetla neponukaju ... aj tym to ziskavalo na mystike a sile ... jednoducho, ten album vznikol v spravnom case a spravnom zivotnom obdobi vsetkych clenov DM, kedy vrcholi mladicke blbnutie a objavovanie a zacina usadzovanie ... SOFAD je akymsi zaverom cesty mladickych DM a dvere do sveta, kde sa uz len odovzdavaju skusenosti buducej generacii ...

Ultra mi je so SOFAD najviac podobný: Sú to zrejme svojim spôsobom najpomalšie albumy. Zároveň aj Ultra má ešte takú tú mystiku, pompéznosť, melodrámu… Akoby všetko ostatné na iných albumoch boli už iba “pesničky” (upozorňujem, že tu veľmi preháňam a je to myslene extrémne relatívne, aby som tým niečo vyjadril).

David by ako prvý singel I Feel You nevybral. Ja súhlasím s ostatnými, že ho vybrali. Bolo by však veľmi zaujímavé, keby v alternatívnom vesmíre bol iný prvý singel, Condemnation? Walking in My Shoes?... či niečo iné? Že ako by sme to prežívali.

Šok bol potom pre mňa aj výber tretieho singla Condemnation. Keď mi to kamarát vravel, že to niekde čítal, myslel som si, že si len zo mňa robí srandu. Ale nakoniec som bol s výberom tiež spokojný a Paris mix sa mi aj viac páči, ako LP verzia.

SOFAD je pre DM to, čo bol pre The Beatles Sgt. Peppers lonely hearts club band. Prelomový album. Napadla ma s týmito albumami aj taká paralela. Na SOFAD je skladba One caress, ktorej aranžmány sú postavené na sláčikových nástrojoch a u The Beatles je na Seržantovi skladba Within you without you, ktorá sa nesie v duchu indickej hudby a boli pri jej nahrávaní použité aj nástroje pre túto hudbu typické. Proste obe skladby sa u oboch kapiel štýlovo vymykajú. Genialita DM je v tom, že po komerčne úspešnom predchodcovi SOFAD Violator sa nebáli riskovať a prišli s úplne niečím novým. Niečo ako po albume A broken frame, kde na CTA prišli s novým zvukom. Violator bol taktiež prelomom, ale SOFAD bol v porovnaní v tomto oveľa viacej radikálny. Na SOFAD sa mi páči aj príklon ku gospelu v skladbáchj Comdemnation a Get right width me. Gahan podal na SOFAD jeden zo svojích najlepších speváckych výkonov. Drogová závislosť si však neskôr vybrala daň, keď nebol schopný v úvode nahrávania odspievať savoje party, ale v tom období to bol našťastie jeho zápas z toho, aby sa z drogovej závislosti dostal a dal sa dokopy, čo sa mu našťastie podarilo. No a otázka na záver znie čo bude ďalej a ak, s čím DM prídu. Ich zatiaľ posledný album Memento mori bol vydarený a bol prehliadkov hudobných vplyvov, ktorými sa DM inšpirovali. No chcelo by to opäť niečo nové, iné. Uvidíme.

Tiež chápem, prečo sa rozhodli pre I Feel You. Koniec koncov si myslím, že je v podstate jedno, ktorá skladba bude v akom poradí vydaná. Každý kto si chce pozorne vypočuť album, zaujíma ho koncept albumu, atď atď., nerieši vôbec tieto záležitosti. Teším sa v prvom rade na album ako celok. Je fajn, ak sa na začiatok udrie s niečím poriadnym, ale nie je to pre mňa to najhlavnejšie, čo určí moje ďalšie chápanie albumu. Človek si po čase aj tak vyberie tú svoju obľúbenú skladbu a nájde aj možno skryté poklady na albume. Chápem ale na druhej strane, že samotná kapela tieto veci musí riešiť. Marketing, propagácia, ok jasné, rozumiem. Nikoho z fans ani interpretov tým teraz nekritizujem, rešpektujem každého prístup pri výbere a chápaní hudby a pod. Chcel som iba vyjadriť, že osobne poradie singlov neriešim. Myslím, že sú ďaleko dôležitejšie veci, ktoré vypovedajú o hodnote a chápaní daného projektu a ktoré by sa mali viac riešiť. NO HATE ✌️

SOFAD je absolutny vrchol celej diskografie DM, to temno a sila zaroven ktora je v celom albume, je nieco co sa nikdy nezopakuje. Navyse Dave a jeho vokaly, krasa.

Keď sme už pri prvých singloch z albumov, tak tie často “klamali” telom. U DM napríklad Personal Jesus, alebo I feel you, kde by si človek myslel, že celý album sa ponesie v podobnom duchu s výrazným gitarovým zvukom, alebo Barrel of a gun, ktorý je jedným s najtvrdších DM singlov a popritom album Ultra, z ktorého bol vybraný ako prvý singel sa nesie skôr v pomalom duchu.

DM-80 úplne v pohode, čo píšeš.
Akurát, že ja som zase práve taký systematický analytický, že by ma veľmi bavilo špekulovať nad tým, ako čo vydať, ako to zoradiť, ešte aj ako zoradiť piesne na maxisingli, ak ich tam je viac. A možno to chvíľu aj DM bavilo, neskôr už zrejme nie.
Mňa až vytáčalo, ak napr. na CD A Question of Lust z tej sady idú dve verzie relatívne podobné Christmas Island za sebou. To ja by som nikdy nedopustil a záležalo by mi aj na koncepcii maxi singlov viac. (Viem, že človek si to na CD môže zoradiť ako sa mu zachce, ale ja by som to rád tak originál.)
A potom sa mi páči aj na výbere a poradí singlov z niektorých albumov taká pestrosť a rôznorodosť, ak si ich človek pustí po sebe podľa vydania. Výrazne je to napr. z albumu BC, ale aj SOFAD.   
Ale sú to v istom zmysle, ako aj ty píšeš, možno len také “prkotiny”, no páči sa mi to.

@Walking in Secret Garden [#16]: Jasné v pohode, chápem a rešpektujem, čo píšeš. Hudba je vlastne tiež v tom pekná a zaujímavá, že si vymieňame svoje pohľady a názory. Neviem aké by to bolo, ak by bol v hudbe len nejaký jednotný názor a jednotný postup. Hudba by sa dekádami a storočiami nikam neposunula. Dnes mám chuť ukončiť svoj deň albumom Ultra, idem si ho teda dať celý.

@Walking in Secret garden, to čo spomínaš s CD verziou singla A question of lust, že po sebe idú dve verzie Christmas island mne tiež prišlo pri jeho počúvaní tiež zvláštne. CD reedícia z roku 1991, ktorá bola vydaná v rámci singlových boxteov má s 12’’ vinylovou maxisinglovou verziou z 1986 rovnaké poradie skladieb len s tým rozdielom, že na CD verziu vložili medzi A question of lust a Christmas island (extended) originálnu verziu Christmas island zo 7’’ singla. Asi to chceli mať pokope a tak, aby po klasickej a strane nasledovala klasická b strana a v rovnakom poradí ako na 12’’ vinyle. Zhodou okolností na 12’’ verzii ide hneď po A question of lust Christmas island v extended remixe a nie nejaká iná skladba. Ale je to len moja domienka a toto som si viacmenej uvedomil až dnes a po prečítaní Tvojho príspevku. Inak pekne sa na maxáči vyhrali s A question of lust v minimal verzii. Také experimentovanie so syntenzátormi.

Pre porovnanie A queation of lust 12’’ palec z 1986 a CD reedícia z 1991 obe vydané v UK:
12’’ vinyl z 1986: https://www.discogs.com/release/38715-Depeche-Mode-A-Question-Of-Lust

CD reedícia z 1991: https://www.discogs.com/release/40958-Depeche-Mode-A-Question-Of-Lust

jozefst ešte k tým CD verziám maxi singlov v boxoch: Čo viedlo vydavateľov vynechať pri maxi singli It’s Called A Heart verziu It’s Called A Heart (Slow Mix)? To fakt niekedy nepochopím takéto divné ťahy.
Pritom napr. z tej istej sady maxi single Stripped je kompletný, A Question of Time tiež. Logika mi uniká.

@Wlaking in Secret Garden, tak s tým It’s called a heart (slow mixom) máš pravdu, akurát ho počúvam cez Youtube. Mne sa páči a je to pre mňa rarita. Ale keď sme už pri tom tak na CD verzii singli z boxetu Blashpemous rumous chýbajú 4 live verzie skladieb a to Somebody, Two minute warning, Ice machine a Everything counts. Pritom tieto live verzie vyšli na 12’’ singli v roku 1984. Ohľadom DM nechápem niektorej vydavateľskej politike. Napríklad ak sa nemýlim, nikde na singli, alebo maxisingli nevyšla skladba Death’s door v originálnej verzii, iba vo verzii jazz mix na singli Condemnation, ale v originálnej verzii iba na soundracku k filmu Until the end of the world Wima Wendersa, alebo covery So cruel, a Heroes v originálnej verzii plus verzia Enjoy the silence s predohrou z videoklipu (takto mohla byť vydaná aj na albume). Aspoň o tomto neviem. No a posledné single ak sa nemýlim nevydali ani na CD. Kupoval som si ich download. Inak pre porovnanie, Pet shop boys vydali single k ich poslednému albumu Nonetheless z roku 2024, ktorý mimochodom produkoval Jemson Ford, ten ktorý produkoval Memento mori a Spirit na CD a vyšli na nich aj nejaké nealbumové skladby plus neskôr vydali rozšírenú verziu albumu, kde pridali novú skladbu a nejaké coververzie napríklad All the young dudes od Bowieho a demá skladieb.

ad Walking in Secret Garden a jozefst: Ahojte! Pokusil som sa najst kazetovu nahravku relacie Juraja Curneho, o ktorej sme sa bavili v inom vlakne, ale zial, bol som neuspesny. Obavam sa, ze som ju uz premazal (neviem si ani vybavit, na akej konkretnej kazete to bolo). Skoda. Ked som postupne ziskal vsetky nahravky DM na CDs a v poslednych rokoch na vinyloch, prislo mi uz asi zbytocne tu relaciu drzat a tak som ju premazal niecim inym. Vtedy som jej vyznam nedocenil a dnes by som si ju z nostalgie veru rad vypocul.

K tej chybajucej verzii It’s Called A Heart (Slow Mix): tiez som si to vsimol a tiez mi je to luto, pretoze sa mi zda, ze tym padom nie je dostupna na ziadnom digitalnom nosici, - ak sa mylim, opravte ma, mozno to niekde mimo vydani UK/US vyslo aj digitalne…? Neviem, ci dovodom chybania v tomto pripade moze byt nenavist Alana Wildera k tejto skladbe: patrila k jeho najmenej oblubenym, jej pocuvanie povazoval za utrpenie a k spominanej verzii Slow Mix sa vyjadril nejako v tom zmysle, ze je to utrpenie, ktore trva dvakrat dlhsie.
Vobec by ma neprekvapilo, ak by ta skladba chybala jednoducho preto, lebo ju pri zostavovani kompilacii CDs do tych 6 boxov zabudli dat.
Inak, podobne ako Walking in Secret Garden, nie celkom rozumiem vydavatelskej politike a takymto sachom so skladbami. Na vacsine tych CD sa mi zda, ze su kompletne originalne verzie aj s remixami (priamo na oficialnej stranke DM sa v poznamke k tymto boxom pise, ze “The actual CD singles collected most, if not all of the tracks from 7”, 12” and CD releases”), a nakoniec sa ukaze, ze predsa len nieco kde-tu chyba. A uz zas zbierka nie je kompletna, sakra! jozefst uvadza priklad 4 live skladieb z Blasphemous Rumours, mne dalej napadaju 4 live skladby z Get The Balance Right, 4 live skladby z Everything Counts, 4 live skladby z Love In Itself, alebo verzia People Are People (On-Usound Remix) z rovnomenneho singla a verzia Master And Servant (On-Usound Science Fiction Dance Hall Classic) - toto vsetko na tych CDs s boxov chyba a naslo by sa mozno aj nieco dalsie. Mozno aj toto je (bol) vydavatelsky zamer, najma v minulosti (vsimnite si, ze posledne roky sa to uz velmi nedeje), aby nam to robili tazsie, drzali nas v napati a mohli sme mat co zbierat. Teraz taka radost uz zo zbierania, ako ked sa na skladby ci albumy cakalo tyzdne-mesiace, kym sa nasiel niekto, kto to mal a vedel to nahrat na MG, nie je: bez problemov sa to dnes da kupit a cez internet to ma clovek takpovediac okamzite po uhradeni sumy. - Smutna doba.
Podobne “sachy” su aj medzi vinylovymi a CD vydaniami: kopec skladieb na vinyle nikdy nevysiel, takze ak si napr. niekto kupoval boxy 12palcovych vinylovych singlov (ja som ich skupil tiez) s tym, ze si skompletizuje diskografiu DM, tak sa riadne sekol - skompletizoval si “len” 12palcove single (vsak aj za to panboh zaplat a som za to velmi vdacny). Ale opat sa jedna len o 12palcove single k studiovym albumom! 7palcove single a potom 12palcove single k nestudiovym albumom v reedicii nevysli! Tu som spravil ich prehlad (snad som nic neprehliadol), z ktoreho vidno, ze je to este slusny pocet chybajucich 12palcovych singlov: Shake The Disease, It’s Called A Heart, Everything Counts (from 101), Only When I Lose Myself, Enjoy The Silence 04, Martyr, Personal Jesus 2011. K tomu vsetkemu pridajme zmienku o jedninom 10palcovom singly Everything Counts (from 101)!
A to uz ani nepisem o skladbach, ktore vysli len v US a v UK nikdy nie; medzi nimi aj 2 verzie skladby It’s Called A Heart (ktora je jozefovast oblubena) a 1 verzia skladby Flexible nevydane v UK na ziadnom nosici.

...no ale asi najviac cloveka naserie verzia skladby, ktora sa objavila len na nejakom promo nosici: Strangelove (The Fresh Ground Mix), Behind The Wheel (“DJ BONG 15” Mix)...

@Kubec, tie skladby v remixových verziách sa dajú nájsť na youtube. Mimochodom plodná debata, o mnohých starších remixoch som nemal ani tušenia. Čo sa človek nepodozvedá na staré kolená.

ad jozefst: ano, mnohe veci sa na youtube daju najst. Prave tato dnesna nasa (rozbiehajuca sa) debata ma primala k tomu, aby som sa pozrel prave na youtube za nahravkami Strangelove (The Fresh Ground Mix) a Behind The Wheel (“DJ BONG 15” Mix), pretoze ich nemam. Obe som nasiel. Ale Strangelove (The Fresh Ground Mix) som nasiel v akychsi dvoch prevedeniach, kedy je jedno zjavne pomalsie, trva 8 min a 12 sek a “tvari” sa to podla obrazka, ze je to z promovinylu a druhe je o poznanie rychlejsie, asi take rychle ako Pain Mix, z ktoreho vychadza, a trva 7:46 (aj ked dlzka zaznamu je 8:00, ale je tam skoro 15 sek ticho. Toto druhe, kratsie, prevedenie som nasiel viackrat a malo by byt z nejakeho neoficialneho CD s raritnymi skladbami. No a teraz mi povedz, ktore je to prave, originalne?! :-D

1.
https://www.youtube.com/watch?v=SMel4BUSZEI
2.
https://www.youtube.com/watch?v=Rg6j29O8SJ4&list=RDRg6j29O8SJ4&start_radio=1
https://www.youtube.com/watch?v=nNBjrIbtoQQ

Popri hladani Behind The Wheel (“DJ BONG 15” Mix) som nadabil aj na verziu Dub, o ktorej som doteraz nevedel. Vysla len na US promo 12palcovom singly. Pritom mam komerne US vydania 7 aj 12 palcoveho singla Behind the Wheeln, ale na nich tato verzia nie je, takze som ju dodnes neregistroval.

Keď sa už bavíme o rôznych “raritných remixoch”, ešte jedna zaujímavosť. A to pri skladbe It’s no good. Myslím, že to bolo pred vydaním Ultra a na už neexistujúcom rádiu Ragtime hrali verziu skladby, kde sa v úvode opakuje melodický motív len raz na rozdiel od originálu skladby. Keď vyšliel album Ultra, tak som bol prekvapený.

Asi ide o tento rádio edit:
https://www.youtube.com/watch?v=Lv-8aFBakCA

Promo singel na discogs pre UK:
https://www.discogs.com/release/99622-Depeche-Mode-Its-No-Good

Škoda, že mnohé takéto veci neboli povydávané v rámci nejakého boxetu rarít.

ad jozefst: tieto radioedity su dost bezne: pre radia musi mat skladba do 4 minut (casto skor k 3 minutam), ale singlove skladby byvaju dlhsie a preto vznikaju skratene verzie, kde sa napriklad niektore cast skladby neopakuju viackrat, podobne ako to opisujes pri It´s no good. Neviem, ci napriklad vies, ze existuje radioverzia skladby I feel you pre US, kde chyba ten uplne zaciatocny skripajuci riff, ale to je trochu iny pripad, pretoze sa to Amikom zdalo prilis tvrde a nevhodne a odmietali to hrat (myslim, ze to bude toto: Sire / Reprise PRO-CD-6145: I Feel You (Intro Edit) [4:26]; pozri info k tomu tu: https://archives.depechemode.com/audio/releases/ifeelyou.html). V ponuke na discogs je jedna polozka, pozri sa za aku cenu (je tam na CD len ta jedina skladba!): https://www.discogs.com/release/942957-Depeche-Mode-I-Feel-You
A ked teda raritne remixy: podla mna jeden z “najskrytejsich” remixov je tento (porozmyslam, ci mi napadne este zasmodrchanejsi): Just Can’t Get Enough (Dirty South Mix) z roku 2006. Poznas ho? Za vela nestoji.

Pozeram, ze aktualne je ten intro edit v ponuke aj na bazos.sk za trochu nizsiu cenu, 220,- EUR.

@Kubec, vďaka za diskusiu a tipy. Ten remix Just can’t get enough (Dirty south mix) myslím, že nepoznám, ale mne sa docela páči. Skôr taká tucka. Mne sa páčia všetky remixy od DM, aj tie posledné. Dnes sa už remixuje inak. V 80-tich rokoch sa skladby skôr pri remixoch nemenili, ale predlžovali a niečo sa pridalo až na prelome 80/90-tich rokov sa skladby pri remixovaní začali meniť. U DM to registrujem na maxáči pre Everything counts live kde sa na remixovaní Everything counts a Strangelove podieľal Tim Simenon. Niektoré remixy napríklad World in my eyes (oil tank mix) prekapali pomaly celú skladbu a toto keď som prvý krát počul bolo pre mňa radikálne. Napríklad ak si pamätám u Barrel of a gun (underworld hard mix) Underworld nenechali na skladbe kameň na kameni a na požiadanie DM tam pridali vokály.

Záujem o single u mňa podnietili určite DM. Myslím, že v Mladých rozletoch, alebo kde bol o nich článok a spomenutá aj skladba Work hard. Pre vtedy mňa nová, keďže som vedel že na CTA nefiguruje a až potom som zistil, že klasický vinylový 7’’ singel má a stranu a b stranu, na ktorej vychádzajú aj nealbumové kvalitné skladby. V časopise Populár ak sa nemýlim, bola celá diskografia čo sa týka singlov po obdobie vrátane singlov z albumu Violator, ktorú som hltal. Teraz často si pozriem, čo vydali mnohí interpreti na singloch či už 7’’ vinylových, alebo CD. Najmä čo vyšlo ako b strana nielen pri veľkých hitoch. Mnohí na b strany poväčšine umiestňovali albumové skladby. Dnes sa však aj ohľadom tohto situácia mení. Častokrát je vydaná iba skladba ako download a koniec. Plus potom nejaké remixy. Napríklad u Erasure - Hey now (Think I got a feeling) z ich posledného štúdiového albumu The Neon z roku 2020 a pritom oni mali na b stranách fakt veľmi vydarené veci.

jozefst myslím, že ak nepočítame rozdielne verzie Photographic, tak prvý krát bola verzia, ktorá má podstatne inú štruktúru v roku 1984 People Are People (On-Usound Mix) a Are People People? Možno ešte predtým dá sa povedať verzie My Secret Garden.
Snáď som nezabudol na nič, čo bolo ešte skôr.

A potom sa mi páčilo, ako začali vznikať singlové verzie nielen trochu skrátené (napr. Everything Counts, World in My Eyes a množstvo iných), ale že mnohé boli úplne iné verzie (A Question of Time, Behind The Wheel, Condemnation, In Your Room…).
Dokonca sa mi nepáčilo, ak singel nebol aspoň minimálne odlišný tak ako je to práve pri I Feel You. Hoci len maličké skrátenie, alebo opačne, na začiatku maličké predlženie albumovej verzie.

Walking in Secret Garden, s tou inou štruktúrou remixu, ako spomínaš People are people (on-usound mix) máš pravdu. Are people people?, tak to mali myslím odložené v šuflíku a vydali to ako raritu na výberovke remixov Remixes 81-04 na 3-om cd. No tu mali tie remixy poväčšine zachované pôvodné zvuky. Neskôr sa začali pridávať nové zvuky až to došlo do štádia, keď už človek nevie či je to remix, alebo coververzia. Mimochodom, ten remix People are people (on-usound mix) moc nepoznám. People are people je dosť super vyhulená skladba a pri tých predĺžených remixoch si to človek aspoň viacej vychutná. Pozerám wikipediu a remix People are people (on-usound mix) vyšiel na limitovanom 12’’ maxáči pre UK a Nemecko a aj v USA. Má ho na starosti, tak ako Are people people? Adrian Sherwood. Mám čo doháňať. S Kubcom ste mi doplnili medzery v DM diskografii.

Keď si už spomenul odlišné verzie hlavných singlových skladieb, tak DM v tomto boli špecifický. K SOFAD majú zmenené aranžmány Condemnation (Paris mix) a In your room (zephyr mix), o ktorý sa postaral Butch Vig producent slávneho albumu Nirvany Nevermind a člen Garbage a vo Walking in my shoes je počuť na rozdiel od albumovej verzie scratching, ale to je minimálna zmena pri zachovaní aranžmánov skladby.

jozefst len malé doplnenie Are People People? vyšiel v roku 1984 na maxisingli Master And Servant (On-Usound Science Fiction Dance Hall Classic). Ten volám šialený mix. Je veľmi zaujímavý a vlastne obidva sú šialené. Myslené v dobrom.
https://archives.depechemode.com/discography/singles/11_masterandservant.html

Walking in Secret Garden, s Are people people? máš pravdu. Už to bolo oficiálne vydané a nemali to ako som písal v šuflíku. Treba ma opraviť ak sa vyskytne nejaká nezrovnalosť a vďaka za to.

Tu je ten 12’’ singel Master and servant ktorý spomínaš:
https://www.discogs.com/release/50257-Depeche-Mode-Master-And-Servant-An-ON-USound-Science-Fiction-Dance-Hall-Classic

Sherwood sa vyhral s tými skladbami pri remixovaní pekne. Je to už niečo iné a páči sa mi to. Po tejto diskusii s vami si dám záväzok, že idem podrobnejšie prekutrať diskografiu DM.

ad Walking in Secret Garden a jozefst: Vcera vecer mi napadlo, ze skladba Are people people? je dalsim prikladom skladby, ktora nevysla v sade tych siestich CDs-boxov a chystal som sa vam to tu napisat. Walking… ma predbehol s jej spomenutim v trochu inych suvislostiach.

Aj mna nasa diskusia obohacuje: jednak si prevetram vedomosti o diskografii DM, nieco si aj dalsie doplnim, co som nevedel a som tiez rad, ked mozem niekoho o nejaku novu informaciu obohatit (mnohi ini znalci diskografie sa asi od smiechu na nas sulaju, ze nevieme take samozrejmosti :-D) ... No a ja som sa opat vcera na zaklade nasej diskusie obohatil napriklad aj tak, ze ked som kontroloval podklady pre moje prispevky do tejto diskusie, vsimol som si, co som doteraz nevedel: skladba But Not Tonight ma odlisne verzie v UK a US! Je to zmatocne, pretoze sa to vola v UK a US uplne rovnako, ale verzie su v oboch regionoch ine. Konkretne sa lisia Single Version na 7palcovom singly a Extended Mix na 12palcovom singly, ktore pre US urobil Robert Margouleff a pre UK ich robili Depeche Mode, Daniel Miller & Gareth Jones.
Zaroven sa obohacujem tym, ze ked teraz nejaku verziu, ktoru nemam spominame, pokusim sa ju vyhladat na youtube (stale tam nie vsetko je).

jozefst: Spominal si tu diskografiu DM, ktora vysla. Neviem, ci to bol POpular, je to mozne, ale v kazdom pripade ju mam odlozenu (ak myslime na to iste). Bola to taka striebornosiva strana a na nej diskografia, ktora mala potesit vsetkych fanusikov DM (pamatam si to z predslovu. Bolo to na celej dvojstrane a potom to este pokracovalo na polovicu dalsej stranky. Najdem si to…
S odstupom casu som potom zistil, ze to ani zdaleka nebola “uplna diskografia”, ako tam pisali, ale na tu dobu zaciatku 90-tych rokov to bolo nieco informacne uplne prevratne. Clovek zrazu zistil, kolko toho uz vydali, o com nemal ani paru a ziskali sme tak aky-taky zakladny prehlad. Pamatam si sa svoje ocarenie “akousi” prvou skladbou Ice Machine a ked som ju potom pocul, tak som bol uplne hotovi (kedy a ako sa mi ju podarilo ziskat, to uz neviem).

Tie Sherwodove “sialene” remixy People are People a Master and Servant, krore spominate, su uzasne futuristicke a prvykrat som ich pocul na vinyle po zakupeni vinyloveho boxu Some Great Reward, teda az v roku 2018!

jozefst: Pises, ze mas rad remixy, casto spominas Remixes 2 81-11. Vies, ze k sade tych komercnych 3 diskov bol vydany aj oficialny promodisk s dalsimi 12 dodatkovymi remixami dovtedy a odvtedy vacsinou nezverejnenymi? Tu je odkaz, kde si to mozes najst:
https://www.discogs.com/release/5276093-Depeche-Mode-Remixes-2-81-11-Additional-Mixes

@Kubec, na But not tonight som akurát myslel. Niekde som aj na tie verzie narazil.

Na iTuens som si pozeral, či by sa nedali tie rôzné remixy kúpiť. No žiaľ nie. Mnohé o ktorých sme sa tu bavili sa pravdepodobne zvlášť robili pre USA. Akurát na iTunes sú DMBX boxety, ale napríklad u DMBX4 je pri remixe Route 66 (casualty mix) napísané album only. To boxetové CD Behind the wheel, na ktorom tento remix je našťastie mám. Nechápem túto vydavateľskú politiku. Asi chcú donútiť kúpiť si klasický fyzický nosič. Toto sa mi stalo u The Cure a albume Disintegration v deluxe edícii, ktorú som si chcel kúpiť cez iTunes ako download, no pri live verzii skladby The same deep water as you, ktorá je na treťom cd je napísane album only. Album Disintegration som si kúpil nakoniec kúpil ako klasické CD a to som mal šťastie, že sa na mňa usmievalo v hudobninách v Bratislave dole na Kamennom námestí, ktoré sú vedľa Yeme a dokonca ak sa dobre pamätám v ten istý deň, čo som ho chcel kupovať download. Klasický album od The Cure. Našťastie tie DM remixy sú na youtube. Na jednej strane vydávajú 12’’ maxi single vo vinylovej forme bez 7’’ singlov čo mi prišlo divné a tuná by mohli vydať pokope všetky tie remixy aj s “oficiálnymi raritnými” v nejakých boxoch. Nemám si to problém kúpiť. Takto som si kupoval single a boxety so singlami od Erasure cez iTunes a vďaka tomu som zistil, že mám len obmedzené množstvo peňazí, ktoré môžem minúť za deň pri nákupe. Po prekročení limitu sa už nič nedá kúpiť a ja som to kupoval pomaly rad za radom. To asi kvôli tomu, aby zlodeji “nevybielili” platobnú kartu. Hudbu si väčšinou kupujem digitálne, ale zas sú prípady, kde chcem mať aj klasické CD. Memento mori som si ako fyzický nosič a to deluxe verziu kúpil až v decembri 2024. Download v deň vydania. Keď sme už pritom, tak táto deluxe verzia je anozaj “chudobný príbuzný” k iným DM deluxe vydaniam. Napr. k SOTU, čo bola veľká bedňa. No a na záver len dodám, že vďaka tejto diskusii k tomuto článku človek zistil, že aký je “učičíkaný” a že pomaly už pozná úplne všetko čo DM vydali aby po rokoch zistil, že opak je pravdou.

ad jozefst: Ahoj! Mna nasa diskusia primala o.i. k tomu, ze som si par skladieb, o ktorych sme sa bavili a nemal som ich, resp. som o nich nevedel, stiahol z youtube a doplnil tak svoju diskografiu. Napriklad v roku 2020 som si cez discogs kupil DM Remixes 2 a predajca mi k tomu zaslal aj napalene CD c. 4 s niektorymi additional remixes a takto som sa o nich dozvedel. Na zaklade toho som si ich postahoval z youtube, ale vtedy, pred cca 4 rokmi, nebola k dispozicii skladba 8: I Want It All (Roland M. Dill Instrumental). Tak som ju skusil vcera pozriet a nasiel som ju a bola na youtub pridana len pred 8 dnami. Tak som si to hned stiahol

Z youtube sa to da stahovat v mp3 kvalite a otazne je, v akej kvalite to tam vobec davaju ludia (a uz som sa stretol aj s tym, ze to realne nebola deklarovana skladba! - pozor aj na takuto moznost). Preto som sa Ta chcel opytat a poprosi o radu, ci mi vies poradit nejaku moznost kupit si downloady v kvalite wav, kedze si v niektorom prispevku napisal, ze si kupujes hudbu uz ako download a nie velmi ako fyzicke nosice. Ale zhodou okolnosti si mi vo svojom 36 prispevku neumyselne odpovedal, ze si remixy hladal na iTuens, ale nenasiel. Mozno nam niekto poradi inu moznost/platformu, kde by boli vsetky skladby k dispozicii. Ak by to bolo mozne, taketo raritne verzie by som si za nejaku rozumnu cenu bol ochotny aj kupit. Zatial mi vsak bohato stacia tie verzie z youtube (aki sme narocni - ked si pomyslim, ze pred 35-40 rokmi nam bohato stacila nahravka na MG pasku cez mikrofon kazetaka prilozeny na reproduktor DR (= drotovy rozhlas; pre neskor narodenych vysvetlenie tu: https://sk.wikipedia.org/wiki/Rozhlas_po_drôte).

ad jozefst: K tej vydavatelskej politike: myslim si, ze to robia naschval, ze nevydaju nieco take, kde by si mal vsetko pohromade, komplet, aby si clovek musel kupovat viac veci / nosicov. Kde sa len pozries, najdes nejaku chybajucu skladbu a najdes ju zase niekde inde. Je to na porazenie. Napisem Ti priklad: v roku 2016 vysla kolekcia DVD Depeche Mode: Video Singles Collection, ktoru som si hned kupil. Tesil som sa, ze mam komplet videoklipy DM. A ako pozeram a tesim sa, tak po dosledovani uvazujem, ze ved som kedysi davno videl na MTV video ku skladbe Clean a tiez k Halo a One Carres. Hladam to, hladam na tej kolekcii a nikde nic. Tak som to nechapal, az kym som si neuvedomil, ze sa jedna o kolekciu SINGLOVych skladieb a spomenute 3 skladby singlami neboli. No nemohli to tam uz dat ako bonusy, alebo to proste vydat ako kolekciu videoklipov?! No nie, a tak zase clovek nemal vsetky videa… A toto sa deje aj so skladbami: napr. neviem, ci vsetky remixy, ktore vysli na dvd singloch k albumu Playing in Angel, vysli aj na normalnom audionosici (priklad Newborn (Foster Remix by Kettel)) - vsak clovek si nebude pustat DVD kvoli jednej skladbe, ked si chce pustit jednu audionahravku!).

@Kubec, ja si ako som spomínal a aj Ty si to spomenul kupujem hudbu ako mp3, iTunes má formát m4a (myslím, že to nazývajú aj mp4) a to si ešte potom konvertujem do mp3. V iných formátoch hudbu ani nekupujem. Posledne som zistil, že z m4a do mp3 sa dá konvertovať aj cez Winamp, keďže niektoré programy nejako prestali ohľadom konvertovania fungovať. Z youtube si viem cez jeden software vytiahnúť mp3-jku z videa. Okrem toho som zistil, že jedna skladba, na ktorú si dal tip a je ratitnejšia a to remix Master and servant (an oN-USound science fiction dance hall classic) vyšla na výberovke Remixes 81-04 na CD2. Are People People?, čo bola na 12’’ maxáči tohto remixu Master and servant prvá skladba b strany vyšla na tejto remixovej výberovke na CD3. Inak Are poeple people? progresívny remix, ktorý predbehol dobu. Pripomína mi napríklad The future sound of London - We have explosive z roku 1997. Páči sa mi. Nevedel som o tom, keďže tieto remixové výberovky nemám tak napočúvané ako klasické albumy. Nejaké vinily, alebo CD sa dajú určite zohnať cez eBay, teraz to pozerám, ale ceny sú vysoké pomaly od 20$ vyššie a ktovie v akom stave sú najmä vinily.

Ešte aby som nezabudol, hudbu si kupujem ešte cez Supraphon.cz ich e-shop. Pri kúpe sa dá zvoliť, formát albumu, či už mp3, FLAC + mp3, CD, alebo vynil, závisí od albumu. Supraphon e-shop využívam najmä kvôli slovenským a českým interpetom, ale aj zahraničné tituly. Dá sa tam toho naozaj nájsť hodne. Keď som spomínal ten digitálny download, kde vždy chýba napríklad jedna skladba, tak na iTunes a aj na Supraphone bol ten album The Cure Disintegration deluxe v tej istej podobe a chýbala tam tá istá skladba na 3CD.

Ideálne si je kúpiť originál a ako píšeš, na Youtube to zas nie je v extra kvalite, ale na druhej strane prijateľnej, nie je to tá zašumená Emgetonka, ale často to musí človek orezávať, keďže skladba začína, alebo končí niekoľko sekundovým tichom. A ešte k tomu, ako píšeš môže to byť aj nejaká iná skladba.

jozefst a Kubec som vám veľmi vďačný za túto, pre mňa zaujímavú diskusiu.
(Možno sme trochu na hrane, čo sa týka súvislosti s článkom, za čo sa ospravedlňujem adminom. Ale myslím, že všetko je v kontexte toho, ako je písané o Davidovom názore na prvý singel zo SOFAD.)

Ja som sa v tejto diskusii dosť dozvedel ohľadom remixov, ktoré som doteraz nepoznal a aj vecí okolo toho. Čo sa týka témy a diskusie, ono sa to nejako častokrát rozvinie, ale vďaka tomu som o ničo múdrejší. Ja som začal písať do diskusie najmä kvôli článku, ktoré sa týka obdobia vydania albumu SOFAD, ktoré je z hľadiska hudobnej histórie DM úctyhodné a silné. DM sa nebáli prísť s niečím novým a nebolo to o trendoch, alebo o tom, aby zmenili štýl kvôli tomu, aby nezaostávali, alebo sa zviezli na módnej vlne. Takto to proste chceli. Akurát toto všetko sa rodilo v nie veľmi šťastnom období ku ktorému sa pripojilo pomaly zničujúce turné.

ad jozefst a Walking In Secret Garden: som rad, ze vsetci mame zo vzajomnej diskusie podobe pozitivne pocity
jozefst: Ty si si kupoval tie 12palcove vinylove kolekcie, ktore vychadzali od roku 2018 a zavrsili sa (zatial) vydanim Spirit v minulom roku? Podla toho, co pises, usudzujem skor, ze nie?

ad Walking In Secret Garden (40): Trochu sme sa odklonili od temy a obdobia SOFAD, ale stale sme velmi konstruktivne ostali pri DM, tak snad to nie je velky problem :-D Ale aby sme to aspon trochu napravili, tak tu je moj pribeh z tohto obdobia, ktory som sa aj chystal napisat este zo zaciatku diskusie, ale ta sa rychlo posunula niekam inam…
...takze, v roku vydania albumu SOFAD mi tiahlo na 18nast a nebol som vo financnej situacii kupit si tento album. Bolo to 3 roky po revolucii a nasom “otvoreni sa” (zapadnemu) svetu, ale stale bolo informacii pomerne malo, mnohe sa po case ukazali falosne a dostupnos nosicov bola tiez stale pomerne slaba (ich ceny boli u nas v tej dobe vysoke) - inak, pekne a realne sa k tomuto obdobiu vyjadruje Monghi v komentari 9 v tejto diskusii - plne s nim suhlasim, takto si to pamatam aj ja, takto som to vnimal. A tak som sa k albumu SOFAD, o ktorom sa vedelo, ze vysiel, dostal tak, ze som si ho kupil na trznici v Polsku: bola to taka pseudooriginalka, teda malo to profi obal, myslim, ze znacka bola TAKT alebo TACK (obe naozaj existovali) a hralo to velmi dobre. Takze album som pocuval a hned ma chytili aj niektore skladby: Walking In my Shoes, Rush, In Your Room… O anglictine som nemal poriadne ani paru, ale velmi som chcel mat texty skladieb, aby som si ich mohol vyspevovat. V nasom meste bola vtedy predajna vinylovych platni. Vedel som, ze tam tuto platnu maju. Tak som si zobral maly zeleny notes velkosti asi 6x8 cm a velmi skromne a s malou dusickou som isiel do tej predajne a poprosil pani, ci by som si z tej platne mohol prepisat nejake udaje. Tak som prepisoval texty z vnutorneho obalu platne po stojacky na obsluznom pulte. Mojou prioritou bolo ziskat texty aspon prvych dvoch pre mna najlepsich skladieb Walking In My Shoes a Rush. Islo to pomerne pomaly, kedze to bol uplne cudzi jazyk, ale pani bola trpezliva. Aj ma stipalo v zadku ju poprosit, ci by mi ten vnutorny obal nepozicala na chvilu na prefotenie vo fotosluzbe, ktora bola na vedlajsej ulici hned za rohom, ale nenabral som odvahu. Uvedomoval som si, ake je to cele drahe a som uplne cudzi clovek a aky by to bol problem, keby mi ho pozicala a ja by som ho nejako poskodil alebo tak. Kedze vsak bola trpezliva, postupne som odpisoval skladbu za skladbou, az nakoniec, mozno po 2-3 hodinach som ich odpisal vsetky. Ten slovnicek mam este stale; pozriem sa do neho, v akom poradi su skladby. Ono to poradie vyjadrovalo moju prioritu mat ich text podla toho, ako sa mi pacili.

ad jozefst (41) “Akurát toto všetko sa rodilo v nie veľmi šťastnom období ku ktorému sa pripojilo pomaly zničujúce turné.” - Viac raz tu bolo spomenute, ze SOFAD sa spaja s vrcholom drogovej zavislosti spevaka. Ja sa obavam, ze keby toho nebolo, nikdy by to nebolo dotiahnute do takej kvality, tei drogy tomu pomohli: aj albumu, aj turne. To, samozrejme, nijako nepropagujem a neschvalujem ich uzivanie. Ale myslim si, ze tie ho (ich) bicovali k takym nadludskym vykonom, ktore ich skoro znicili. To sa - nastastie - zazrakom nestalo.

@Kubec, tie 12’’ maxisingle, vinyly som nekupoval, gramofón nemám. Teda funkčný. Snáď v nejakej budúcnosti si niečo také zadovážim.

Čo sa týka SOFAD, u DM sa mi páči, že dokázali prevrátiť svoj štýl hore nohami, tak ako to robili napríklad The Beatles, keď došli s ich revolučným albumom Sgt. Pepper’s lonely hearts club band v 1967-om, alebo Bowie, ktorý to dokázal niekoľkokrát napr. na albume Low z 1977-ho, alebo na Earthlink z 1997-ho a stále to malo úroveň (pozerám, že roky albumov končia na číslo 7, ale nebol to zámer). Ohľadom obdobia SOFAD, I feel you som počul na Fun rádiu a Gahana v jeho novom dlhovlasatom image som tuším videl prvýkrát vo vtedajšom teen časopise BRAVO. No a potom som čakal samozrejme na vydanie albumu a myslím, že aj tipoval skladby, ktoré by mohli výjsť na singli. Jednou z nich bola aj Walking in my sohes. No a prekvapenie prišlo, keď koncom roka 1993 vydali celý SOFAD v live verzii aj s rovnakým poradím skladieb ako na štúdiovej verzii. Na koniec si pri čítaní tohto článku človek uvedomí, že odvtedy ubehlo 32 rokov, ako som to spomenul v úvode a s DM sa stalo už duo (koncertných hráčov Gordena a Eignera ako oficiálnych členov nepočítam), Andy zomrel (čo bol obrovský šok) a Alan už nie je takmer hudobne činný.

ad jozefst: nie len, ze od SOFAD ubehlo 32 rokov, ale presne dnes ubehlo 28 rokov od vydania albumu nasledujucom hned po SOFAD, Ultra, prveho albumu bez Alana Wildera v kapele.

Ked sme si pisali o tych raritach, tak som si spomenul na raritnu verziu skladby Dressed in Black z albumu BC, ktora vysla ako bonusove EP casopisu Record Mirror Feb 8th 1986. Uz dlhodobo ju niekto ponuka na https://hudba.bazos.cz/inzerat/199438516/depeche-mode-pet-shop-boysbeastie-boys-sp-ep.php
Ak by som ju nemal, urcite si ju kupim, cena je dobra, ak je naozaj v stave, ako uvadza predajce (i ked je vidno, ze obal nie je “ex”).
Je to velmi zaujimava verzia, sice velmi podobna albumovej, ale jasne sa lisi od albumovej zvyraznenim / doplnenim niektorych klaves. Predpokladam, ze nikdy nevysla inak a v inom formate, len na tomto 7inch vinyly. Tu je na youtube, ale nie je to pocut uplne idealne: https://www.youtube.com/watch?v=-z-CVvqqRNQ

@Kubec, špekulujem, možno ešte nemali skladbu úplne skompletizovanú pre album, ktovie. Sú tam použité rozdielne zvuky v doplňujúcich melodických motívoch oproti albumovej verzii. Na EPčku je aj napísané že sa jedná o exkluzívny track z nadchádzajúceho albumu. Ale super, Black celebration je môj osobný kultový album DM. Škoda, že tieto rôzne rarity niekde neskompletizujú a nevydajú plus skladby, ktoré hrali v začiatkoch naživo a nevyšli na prvom albume ako napr. Television set a pod, ale skôr ako bootlegy s nekvalitným zvukovým záznamom. Je divné prečo tie niektoré veci z rannej kariéry štúdiovo nenahrali, no ktovie, či sa tak nestalo a následne ak áno, nevydali. Mimochodom jedna z týchto nevydaných skladieb Reason man sa dosť zhoduje so skladbou Unmarked z albumu Yazoo You and me both, ktorú možno Vicne upravil a použil pre Yazoo.

ad jozefst (46): Nuz vies, ak by tie rarity skompletizovali a vydali, v tom okamihu to prestavaju byt rarity! Neviem, ci je prave toto ich zamer alebo im to je jedno a jednoducho na to kaslu, ale z pohladu fanusika a zberatela je to tak. Stratilo by to to svoje caro, ktore to ma a ktore je vysledkom toho, ze clovek, ktory ma zaujem, musi vynalozit nejaku namahu, aby danu vec ziskal. A cim je ta namaha a vynalozeny cas vacsi, tym je vacsia a najma dlhsia radost zo ziskanej veci. Dnesna mladez ma jednak iny hodnotovy rebricek a jednak to, co je na nom na prvych prieckach, sa da ziskat velmi lahko (a casto pomerne lacno).  Tym sa to ale stava vsedne a kratkodobe. Inak povedane, lacne a bezcenne. Skladby DM napr. z roku 1981 po 45 rokoch zneju aj dnes moderne, nie zastaralo. Neviem, ci z dnesnych kapiel sa v takom rozsahu ako je to dnes u DM (a par dalsich) bude nieco pocuvat o 50 rokov?! Aj dnesna hudba je velmi kratkodoba - skladba vyjde, rychlo sa na nu zatancuje a…, odide. Casto aj samotny interpret.
Na DM je aj to velmi uchvatne, ze mame aj po rokoch (ba desatrociach), co objavovat! Ved o tom bola tato nasa diskusia tu, ktora nas tak bavila a obohatila. Mne vo velkej miere pripomenula stare casy 80tych a 90tych rokov minuleho storocia (a tisicrocia), ked sme sa od kamaratov a kamaratov kamaratov dozvedali o nejakej kde-tu skladbe, snorili sme, kde by sa dala zohnat a nahrat na MG kazetu (preto som Ti pisal aj sukromnu spravu, neviem, ci si ju dostal?).

Kto vie, ci existuju dostatocne kvalitne zaznamy neoficialnych skladieb DM zo zaciatku ich kariery, ktore by bolo mozne vydat? Skor by som sa cudoval, ak by neexistovali. To, ze ich nevydaju ma vobec neprekvapuje, ked sa rozhodli nevydat podla mna jedno zo svojich najlepsich turne k albumu Violator s tym, ze ved len pred 2-3 rokmi vydali koncert 101. Uplne spickovy koncert Live In Hamburg vysiel v UK/Europa na VHS paske. Divna vydavatelska politika!

Pokracovanie k raritam: na zaklade nasej diskusie tu zaostril som na ponuku 7palcoveho promo singla A question of Lust US na Bazosi a zistil som, ze obe verzie na tomto nosici su opat raritne: asi mensou raritou je verzia AQOL na jednej strane, ktora je totozna so singlovou verziou UK, len konci / stisuje sa asi o 20-30 sekund skor. Na druhej strane je vsak verzia, ktora v UK nevysla a mixoval ju ten isty mixer (Margouleff) ako mixy But Not To Night pre US. V US vysla len na tomto promo singly, nie komercne. A tiez raritou je, ze tento promo single nemal specialny obal, ale oficialne obal komercneho US singla AQOL s logom SIRE, na ktorom je samozrejme uvedene, ze na B strane je skladba Christmas Island! Tak som si ten singel kupil (momentalne nan cakam a dufam, ze bude dobre hrat). Predajca mal aj 7palcovy singel But Not To Night, ale cena sa mi zdala vysoka kvoli jednej skladbe, ktora sa da stiahnut z youtube. Skoda…

Podarilo sa mi zistit, ze Dressed In Black (Record Mirror Version) je v CD boxe MODE na disku O (disk 16). Na disku D (c. 17)  tejto sady su aj skladby Death’s Door (Soundtrack Version) a Death’s Door (Jazz Mix).

@Kubec, vďaka za tip a predošlé tipy. Pozeral som to na internete a je to tak ako píšeš. Dressed in black je na 16 disku a Death’s door v oboch verziách na disku 17. Už len naškrabkať nejaké peniaze a kúpiť si to, alebo objednať. Na iTunes som to nenašiel, ale aj tak, keby tam bol ten boxet, možno by tam bolo pri nejakej skladbe album only, takže niektoré veci si musí človek zadovážiť klasicky, v kamennom obchode.

ad jozefst (49): Kedze sme zistili, ze to vyslo digitalizovane na CD v boxe MODE, nasiel som to na youtube stiahnute priamo z tohto boxu (aspon tak je tam napisane), teda v dost dobrej kvalite: https://www.youtube.com/watch?v=_58YdYts6C4
Death’s Door (Soundtrack Version) a But Not Tonight Soundtreck sa daju kupit ako downloady na stranke Supraphononine, na ktoru si mi dal typ. Urcite sa tam pohrabem a par skladieb si kupim ako FLAC.

@Kubec, pozrel som si to, But not tonight a Death’s door sa dajú cez Supraphon eshop kúpiť na sountrackoch k filmom ku ktorým vyšli. Soundtrack k filmu Modern girls som týmto vlastne videl prvý krát aj keď v digitálnej forme. But not tonight je na ňom hneď prvá skladba. A dve skladby sa k tomuto soundracku nedajú kúpiť download.

ad jozefst: Prosim Ta, dostal si moju sukromnu spravu, ktoru som Ti posielal asi pred 2 tyzdnami?

ad 51: Ano, maju to ako sucast soundtrackov. Tie ako cele ma nezaujimaju, ale tie skladby DM v tychto verziach by som si kupil.

@Kubec, čo sa týka správy, tak asi nie. Možno je na tomto webe, ale súkromné správy nikomu tuná nepíšem a nič ma na to, že by som nejakú mal neupozornilo.

edit: Teraz som si pozeral súkromné správy na tomto webe, ale mám tam iba jednu, ale nie od Teba a tá je dokonca z roku 2017.

ad jozefst: ved sa mi to nejako nezdalo. Dal som si ju ulozit, ale nemam ju ani v ulozenych spravach. Pokusim sa ju dnes vecer napisat este raz (ked ju poslem, napisem Ti sem, ze bola odoslana). Malo by Ti prist upozornenie na Tvoj e-mail, ze mas sukromnu spravu, ale je mozne, ze nieco na stranke spravne nefunguje. Inak by mala byt v sukromnych spravach na Tvojom ucte.

P.S. Pred malou chvilou som si vyzdvihol US promo 7inch A Question of Lust so specialnou verziou skladby od Margoullefa (pisal som o tom v komentare 47). Vyzera vyborne, vecer, ked deti zaspia, tak si to vypocujem

ad jozefst: Pred malou chvilkou (cca 19:20 h) som Ti odoslal sukromnu spravu. Teraz ju mam aj v odoslanej poste. Daj mi vediet, ci Ti prisla.

Správa došla. Všetko v poriadku a vďaka!

Uzasne prinosna diskusia sa tu rozbehla.
Vďaka tomu som si rozšíril svoje obzory, aj keď patrím ku starým core fans (od 1985)
Vedel by niekto poradiť,  kde sa dá zakúpiť CD nosič v slušnej kvalite so všetkými Bsides?
Tuším som niekde čítal, že takáto kompilácia existuje…
Vdaka

ad Rose bowl (57): Tesim sa, ak nasa diskusia obohatila dalsich fanusikov DM! Myslim, ze CD nosic, na ktorom su vsetky B-sides sa len tak kupit neda. Nie je celkom jasne, ktore “Bsides” mas na mysli, ale predpokladam, ze B strany 7palcovych singlov. V takom pripade sa mi zda najkompletnejsia kolekcia na 4 CDs v ramci boxu MODE (https://archives.depechemode.com/discography/boxsets/23_mode.html); konkretne sa jedna o CDs: M (disk cislo 15), O (16), D (17), E (18). Ale ani to nebude uplny komplet B-stran. Jednak tam nenajdes specialne US verzie niektorych singlov a potom Live-verzie na 7palcovych singloch, lebo sa jedna o “The definitive Depeche Mode STUDIO collection” (napr. mi hned napada skladba Black Celebration (Live) na B strane vinylu Mute 7 BONG 12).
Pokial by si mal zaujem o B-strany maxi singlov (12palcove single), potom tie najkompletnejsie vysli v ramci edicie vinylovych 12palcovych boxsetov vydavanych od roku 2018: sucastou boxsetu bola aj karticka s kodom pre digitalny download vsetkych skladieb v bezstratovom formate wav. No len to by si musel mat kazdy boxset a tych bolo 14. A zase zahrnali len single k studiovym albumom, cize single k nestudiovym albumom, ako napr. The Singles 81-85, 101, Remixes 81-04 alebo Remixes 2: 81-11 tam nenajdes.

ad Rose bowl (57): Este som zabudol zdoraznit, ze Ti neviem poradit, ci existuje moznost ziskat tie Bstrany nakupom digitalneho downloadu u nejakeho predajcu. V tom sa nevyznam, ale obavam sa, ze by to slo len skladba po skladbe, ak to vobec maju takto v predaji. Ale to asi ano na iTunes a pod. Do toho sa viac vyzna jozefst, s ktorym sme tu vela diskutovali. Mozno bude vediet poradit viac.

@RoseBowl, ak sa nemýlim, tak DM nevydali žiadnú výberovku, alebo nejakú kompiláciu na ktorej by boli iba B strany singlov po kope tak ako to napríklad urobili Pet shop Boys na ich výberovke Alternative z roku 1995 alebo Fortmat z roku 2012 ktoré pozostávajú iba z B strán ich singlov a myslím že obe tieto výberovky Pet shop boys s ich B stranami singlov sú dokonca 2 CD. DM skôr takto vydali dve výberovky remixov, ale nie B strán singlov. Ale ako spomínal Kubec, tieto depešácke B strany vyšli na rôznych DM boxetoch, ako napríklad DMBX1 až DMBX6, kde je prvých 36 singlov alebo na boxetoch 12’’ maxisinglov, ktoré su zamerané na single ku konkrétnemu albumu. Okrem boxetov sa dajú zakúpiť aj ostatné single. Dá sa to cez Supraphon ich e-shop, alebo iTunes. Na suprafoňáckom eshope sú skladby v mp3-jkách, alebo sa dá zvoliť kúpa pre formát FLAC plus mp3 a na iTunes sú skladby vo formáte m4a (mp4). Z iTunes sa skladba po zakúpení na rozdiel od Supraphonu nedá tuším kúpiť druhý krát a m4a formát si konvertujem do mp3-jok. Dá sa to dokonca aj cez Winamp. Apoň takto to poznám ja.

Inak klobúk dole pred Tvojím fanúšikovaním DM od 1985-ho. Ja som fanúšikom od 1989-ho od albumu 101. Ten ma dostal a to je pritom živák.

Dám to zvlášť. Ako som si overoval veci na internete tak som narazil na tento box z roku 2006 The Complete Depeche mode:
link 1 - http://thecomplete.depechemode.com/
link 2 - https://www.depmode.com/Depeche_Mode_The_Complete.php

Dosť bohatý výber s albumami, singlami, live verziami a raritami. Sú tam aj remixy skladieb, o ktorých sme sa tu bavili. Akurát som tam nenašiel Death door v originálnej verzii.

Medzi raritnými remixami sa na boxe nachádzajú aj:

Little 15 (Bogus brothers mix):
https://www.youtube.com/watch?v=KPa5KfIAy5I&ab_channel=RETROREMIXES1

Set me free (US 12’’ mix):
https://www.youtube.com/watch?v=xJA5UfQ9k3Y&ab_channel=DiscoDanceClassix

A o týchto remixoch som sa dozvedel dnes pri písaní mojích príspevkov. Myslím, že na YT nie sú nejaké falošné remixy, ale originály. Toto bola naozaj plodná diskusia!

Tie singlove CD boxy 1-6 som ani nespominal, jednak preto, ze koncia singlom Dream On a preto, ze obsahuju daleko viac, ako B strany, o ktore sa Rosebowl zaujimal. Ale tiez je to celkom dobry zdroj B stran aspon do aprila 2001.
O komplete, ktory jozefst spomenul som vedel, len som nevedel, kde sa to da najst a je to tiez uz akmer 20 rokov stare (ten cas, ale leti!). Pokusil som sa kliknut na Buy it!, aby som zistil cenu a moznosti kupy, ale vyhodilo mi to “error”, tak neviem, ci sa to vobec este da takto ziskat a ci sa to dalo kupit len ako celok, alebo aj jednotlivo, po skladbach v pripade zaujmu. Je zaujimave, ze je tam kopec tych vzacnych US verzii roznych skladieb. Je to dobry zdroj informacii o diskografii - dakujeme jozefst!
Mimochodom, vsimnite si, ze v tej kompletnej kolekcii su uz aj CDboxy 7 a 8, ktore vtedy v roku 2006 este nevysli, ale oni vlastne nevysli dodnes! To je skoda.

http://thecomplete.depechemode.com/ - Pozeram v rychlosti, co ani tam nie je a nachadzam zatial toto:

Flexible (Deportation Mix)

Dressed In Black (Record Mirror Version)

A Question Of Lust (Edit)
A Question Of Lust (Robert Margouleff Mix = Remix na Sire 7-28697-DJ)

Strangelove (The Fresh Ground Mix)

Behind the Wheel (DJ BONG 15) + viacero US promo verzii tejto skladby

It’s No Good (Club 69 Funk Dub)
It’s No Good (Club 69 Future Dub)
It’s No Good (Club 69 Future Mix) re-edited 12” version released by Reprise Records (Pozor! Existuju 2 verzie tohto mixu, prva povodna verzia vysla na The Remixes 81>04 Mute XLCD MUTE L8 CD 3)

+ tam chybaju mnohe radioedity

To je na tom kompletizovani diskografie DM asi to najkrajsie, ze nie je take lahke zozbierat / kupit jednym smahom to vsetko a stale sa da najst nieco nove o com clovek nemal tusenia ani po dlhych rokoch

Samozrejme, je to uctyhodna zbierak skladieb a verzii. Ale zaujimalo by ma, ako je to vyriesene v pripade skladieb, ktore prechadzaju jedna do druhej a tiez v pripade koncertnych skladieb, kde jedna do druhej prechadzaju vlastne krikom ludi (snad to v takom pripade nie je urobene tak, ze kazda “skladba / krik” stichne a potom sa opat rozozvuci? Mozno sa to da riesit az pri napalovani tak, ze sa nastavi, aby medzi skladbami neboli ziadne prestavky (cas = 0). Ale ak si to prehrava niekto z HDD, tak mu to hra asi sekano, nie?!

ad jozefst: Vsimam si, ze niektore z odkazov na DM hudbu na YOUTUBE, ktore este pred par dnami fungovali, nie su k dispozicii. To sa tyka toho odkazu na skladbu Dressed In Black (Record Mirror Version) prevzatu z boxu MODE a tiez mi nevie najst ziaden odkaz na tento oficialny megamix A Continuous Mix (A Continuous Mix By Mount Sims), ktory vysiel ako promo k The Remixes 81-04.

Dnes práve pred 32 rokmi vyšiel druhý singel zo SOFAD: Walking In My Shoes.
https://archives.depechemode.com/discography/singles/29_walkinginmyshoes.html
Moja pieseň od DM číslo 1, ktorá však o prvenstvo neustále zápasí s Enjoy the Silence a v poslednom čase aj s In Your Room.
Ten moment na albume, keď sa končila I Feel You a zrazu začnú prvé tóny Walking je dodnes pre mňa emocionálne neuveriteľne silný. A spomienky na prvé počutie, chvíľku ešte nenápadné, ale ako začalo prvé melodické sólo v strede a potom to dramaticky pokračovalo s medzirefrénom a gradovalo záverečnou melódiou, to už som začal tušiť, že toto bude niečo veľké. A tak sa aj stalo, láska na celý život.

Trochu by som sa poopravil, že číslo 1 nie iba od DM, ale celkovo v hudbe ako takej.
A možno môžu byť na mojom prvom mieste Walking a Enjoy v pohode spolu, Enjoy ako relatívne tá svetlejšia, bežnému svetu prístupnejšia stránka DM a Walking z tej temnejšej, vážnejšej a náročnejšej strany DM.

Walking in my shoes je silná skladba, no žaiľ nedosiahla úspech Enjoy the silence. Aj pre mňa bolo prvé počúvanie albumu SOFAD veľkým zážitkom tak ako spomína Walking in Secret Garden, najmä jeho úvod. Najprv I feel you, potom Walking in my shoes a potom Condemnation. Matne sa pamätám, že som aj tipoval, čo bude ďalším singlom zo SOFAD a Walking in my shoes bola mojím favoritom. Singel Walking in my shoes / My joy je silný. My joy mohla byť kľudne na albume. U My joy sa mi páči to gitarové sólo, ak sa to dá tak nazvať a tak ako napríklad u Happiest girl sa tento melodický motív objavuje v skladbe iba raz. Singlom mohla byť aj skladba Rush.

@jozefst [#67]:
Pripomenul si ešte My Joy, pre mňa jedna z naj B strán.
Pre mňa je úplne v pohode, že Walking nezískal komerčný úspech ako Enjoy. Vôbec som to nečakal a vyplýva to aj z toho, čo som písal. Enjoy je tá svetlejšia stránka DM, Walking temnejšia – nie celkom pre uznanie širokými masami mimo fanúšikov DM. Enjoy je taká pekná pesnička, Walking je taká melodráma.

ad Walking in Secret Garden (65+66): Super, ze si to pripomenul a upozornil nas na to! Tato skladba je pre mna c. 2 u DM a pokial ide o cislo 1 (nie len u DM, ale celkovo v hudbe), tak pre mna je to Never Let Me Down Again (idealne vo verzii Split Mix). Videoklip k Walking In My Shoes je podla mna jednoznacne najlepsi videoklip! Velmi sa mi pacia tie “ludske vtaky” a v klipe tiez to ludske panoptikum.
Ked sme tu tak detailne rozvinuli debatu o diskografii DM, tak si dovolim poznamku k spominanemu singlu Walking In My Shoes: Vsimli ste si, ze to bol prvy singel, ktory v UK nevysiel ako komercny 7 palcovy singlel? Vyslo len 7palcove promo a potom komercne v niektorych statoch (ako Belgicko, Nemecko, Francuzsko a tiez US a dalsie). Tieto kusky sa predavaju za pomerne vysoke ceny (od 50-60,- EUR vyssie). Takto sa teda zacalo vytesnovanie 7palcoveho formatu z diskografie DM. Od singla In Your Room uz ani promo 7palcovy format nevysiel, pri Condemnation este ano. K 7palcovemu formatu sa vratili uz len pri albume Playing the Angel + singly Martyr, kedy vysli vsetky 7palcove single ako “obrazkove” a single Wrong a Peace k SOTU, ktore vysli ako “mramorovane” cervene, resp. biele 7palcove single.

ad jozefst (67): Tiez som si prial, aby vysiel singel Rush, ta skladba sa mi nesmierne paci!

ad Kubec, tak u Never let me down (Split mix) je brutálny ten predel asi po cca piatej minúte a nejakej sekunde, kde sú zvýraznené bicie po tom ako skončí skladba a prechádza dalo by sa povedať do verzie, na ktorej je postavený Never let me down again (Aggro mix). Bicie k Never let me down boli vysamplovane od Led Zeppelin z ich skladby When the levee breaks. Led zeppelin som prišiel na chuť myslím že to bolo minulý rok. Tak teraz si Never let me down again a aj split mix vychutnávam o to viac. Bohnam bol pán bubeník. Mimochodom Never let me down je názov skladby a rovnomenného albumu Davida Bowieho z roku 1987. Ok, nie je tam to “again”, ale je to taká menšia podobnosť. Ale pri DM albume Music for the masses a bowieho Never let me down rok vydania sedí.

@Kubec [#69]:
Pritom vychádzali také podivné veci, ako napr. Kazetový singel

Mute C BONG 24
UK cassette single, released 1994
this is a commercial release.

Side 1
In Your Room (Zephyr Mix)

Side 2
Higher Love (Adrenaline Mix)

Video Walking aj pre mňa nádhera.

A ešte, už sme si o tom písali, že ako dávajú na vydaných maxi poradie, tak Walking je pre mňa typický príklad, že prečo to je tak blbo usporiadané
Napr.:
Walking In My Shoes (Seven Inch Mix)
Walking In My Shoes (Grungy Gonads Mix)
My Joy (Seven Inch Mix)
My Joy (Slow Slide Mix)

Prečo to nemôže byť za radom pekne ako napr. Its Called a Heart/Fly on the Wind.., ktoré sa striedajú, čiže
Walking In My Shoes (Seven Inch Mix)
My Joy (Seven Inch Mix)
Walking In My Shoes (Grungy Gonads Mix)
My Joy (Slow Slide Mix)

Ja viem, možno taká blbosť. Ale ja som aj tie maxi bral tak trochu ako také mini albumy. No oni to už asi začali brať tak, že veď si to každý môže pri počúvaní rozhádzať, ako chce.

ad Walking in Secret Garden (71): Ano, divne, ako pises. Podobne kazetovy singel It´s No Good alebo Home. Tych 7palcovych singlov je skoda, malo to velke caro a pri prihravani a stale ma, ked si to clovek vyberie, polozi na gramofon a pusti si po jednej skladbe na kazdej strane, verzie, ktore tak casto nepocuje.
Inak, asi jediny singel, ktory vysiel na vinyle a nemal format 12palcov, je uplne prvy singel Dreaming Of Me / Ice Machine (na 12palcovy vinyl to bolo remastrovane az v suvislosti s vydanim prveho vinyloveho boxu Speak and Spell v roku 2018).

ad Walking in Secret Garden (72): Uplne s Tebou suhlasim s tym radenim skladieb. Presna ako si napisal to poradie, tiez sa mi zda najlepsie. Mimochodom, vsimni si usporiadanie tychto 4 skladieb na CD BONG 22X z CD boxu c. 5 (disk 28)!!!
https://archives.depechemode.com/discography/singles/29_walkinginmyshoes.html

Ešte k singlovej a albumovej verzii Walking in my shoes. Na singlovej verzii v skladbe v 45 sekunde zaznie scratching na albumovej tento detail nie je. Možno detail, ale vtedy keď som videl prvýkrát videoklip, kde bola použitá singlová verzia skladby, tak som si to všimol. No a samotný videoklip je majstrovksé dielo Antona Corbijna inšpirované Hieronymom Boshom taktiež zhodou okolností holanďanom a fotografom Irvingom Pennom jeho fotografiami portrétov v rohu.

@Kubec [#74]:
áno, tam to pekne prestriedali. Tie ďalšie 4 verzie už, žiaľ, nemali s čím.

@jozefst [#75]:
Tak ono celá verzia je máličko iná, trochu inak zmixovaná a aj zvuky. Napr. už zhruba v 3. sekunde je taký pazvuk, čo na albumovej nie je.
Mne sa viac páči albumová (je tam ten rytmus - podklad taký priamejší, ostrejší, nehovoriac o dlhšom nádhernom závere) ale to vôbec neznamená, že by sa mi nepáčila singlová. Záver by som dokázal počúvať aj 5 min, ale je mi jasné, že na singli je potrebné skracovať. A komerčné rádia (česť výnimkám), pre tie je aj 5.17 min dlhých. Ale nech si…

@Walking in Secret Garden, áno, singlová verzia a aj úvod je iný čo si takpovediac ani človek moc nevšimne, ale ten scratch je na tej singlovej proste pridaný. Taká mikro zmena. Niečo podobné som si posledne všimol u The Cure a ich Close to me. Myslím, že na singlovú verziu sú pridané dychy a na začiatku skladby vrznutie skrine, alebo dverí. Počúval som výberovku Staring at the sea a vtedy som si uvedomil, že čosi mi tu “nehraje”, že sa tam objavili zrazu tie dychy. Ale zas DM mám v porovnaní s The Cure napočúvaných 100 krát viacej a pre kjúristu u Close to me nič nové. Condemnation a In your room, tak tieto skladby boli na singloch prepracované, In your room úplne od základu. In your room ma na albume brutálny úvod a skladba postupne graduje. Priznám sa, že so SOFAD v hitparáde skladieb tohto albumu je In oyur room a Higher love na spodku rebríčka. Čo sa týka ešte prípadov, keď bola skladba na DM singloch nanovo prepracovaná, tak sa mi vybavia skladby Strangelove Behind the wheel, Useless, Freelove. U mnohých nastali nejaké zmeny, ale pri zachovaní aranžmánov skladby. Tiež som bol prekvapený napríklad u Stripped, kde na singli už spev začne do toho nádherného melodického motívu, kdežto na albume odznie bez spevu. No a keď ste už spomínali vaše top skladby celej hudby, tak pre mňa by to bola asi Stripped, alebo But not tonight.

Pozerám, že tento článok má po určitom období toľko príspevkov, ako keby DM oznámili pomaly nečakaný nový album. Ale na druhej strane, o dobrej hudbe sa vedú dlhé diskusie a rozoberá sa do detailov.

Samozrejme medzi mojich naj 5 alebo 10 patria aj obidve vami spomínané Never… a Stripped.
A tiež, pre mnohých asi nečakane, Condemnation, teda ale hlavne vďaka live a Paris mix verziám. Jednoducho je pre mňa obzvlášť spojená s určitým obdobím, krásnymi emóciami, spomienkami. A, no nechcem tu zase trieskať nejaké oplzlosti, ale live z 1993 to je ako sex a vyvrcholenie na záver. Ako to graduje, vrcholí a potom ukončí. Všimnite si ešte aj tie “varhany” s nízkym tónom (asi od 3:23), ktoré to tesne pred koncom ešte vygradujú. Alebo nádherné vďaka speváčkam pompézne “High”. Jednoducho pre mňa Condemnation je napriek často rozšírenej neobľube medzi fanúšikmi, jedna DM nádhera. V tom mám asi s Davidom rovnaký vkus.

Inak tie skladby s gospelovým nádychom Condemnation a Get right with me zo SOFAD mám veľmi rád.

ad jozefst (70): Niekde som cital, ze tie bicie boli samplovane, ale nevedelo som kde, takze Ti dakujem za informaciu a uz som si to konecne vypocul. Povedal by som, ze DM a producent David Bascombe to o nieco zrychlili. Pride mi to mimoriadne univerzalny motiv, ktory som zaregistroval vo viacerych skladbach DM. Pokusim sa spomenut, v ktorych… No, ak myslime na ten podmazovy motiv, ktory sa stale dookola opakuje, tak to je podla mna aj motiv v spominanej Walking in My Shoes! A povedal by som, ze aj In Your Room sa to da pocut - mimochodom, z toho, ako Alan Wilder odbubnovat tuto skladbu na Devotional Tour, som uplne hotovi (na videozazname od 1:53 to naplno rozbalil). Vydrzal by som sa a to, ako budbnuje, pozerat cele hodiny. Je neuveritelne, ake ma uvolnene ruky a ako mu ta rychla sekvencia niekolkych uderov prechadza takmer do jedneho suvisleho zvuku.

Predpokladam, ze tie bicie v skladbe Never Let Me Down Again na Music for the Masses boli automatickym budenikom. Ale nadherne je vidiet, “ako je to bubnovane” v pamatnej Nemeckej (dnes uz retro-) relacii, kde to v roku 1987 “odbubmnoval” na playback Alan Wilder
https://www.youtube.com/watch?v=-1kWaywqPXU
alebo aj v tejto
https://www.youtube.com/watch?v=hXGpJUVM_8Y

ad jozefst (75) a Walking in Secret Garden (77): Mate pravdu Vypocul som si to, ako pisete. Nikdy som tomu nevenoval prilisnu pozornost, ale ako ste tie rozdiely opisali, javia sa mi vyraznejsie ako doteraz.

ad jozefst (78) a Walking in Secret Garden (80): Pripajam sa, ze Stripped patri tiez urcite medzi moje najoblubenejsie skladby DM.

Fenomén Depeche mode je zaujímavý. Táto skupina si vytvorila okolo seba naozaj nekajý kult. Hraje skôr nie najľahší pop. Nebála sa vkročiť do nových hudobných vôd, proste experimentovať s hudbou, tak ako napríklad The Beatles, alebo David Bowie. Album SOFAD o ktorom je tento článok je fenomenálnym dôkazom o hudobných kvalitách nejakej skupiny modernej populárnej hudby na prelome dvoch storočí. Ja som bol pubertiak, páčili sa mi skladby od Madonny, Pet shop boys, Sandry, ale prišla skladba Strangelove. Ja som ju počúval na schodisku, keď si ju púšťal sused nahlas a bolo to počuť a potom prišiel album 101, moje sesternice z druhého kolena si ho púšťali, bol august 1989. Dm je obrazom technologického pokroku v hudbe. Jedna z tých skupín, ktorá písala dejiny hudby. Dokázali pretransformovať v sampligu inú britskú legendu Led zeppelin v skladbe Never let me down, kde nasamlovali Bohnanové bicie do ich hudby.