David pre MTV News (1997) - 1/2

Rozhovor moderátora MTV, Johna Norrisa, s Davidom Gahanom, ktorý sa uskutočnil v londýnskom klube Brown´s Nightclub, na konci januára 1997, kedy sa naplno rozbehla kampaň k očakávanému albumu "Ultra".

Ako sa máš? A baví Ťa ešte odpovedať na túto otázku?
Dave: V poho, je to príjemná otázka a moja odpoveď: cítim sa dnes oveľa lepšie. Mení sa to každým dňom, zo dňa na deň je to lepšie. Rozhodne sa dnes cítim lepšie, než pred ôsmymi mesiacmi.

Ako teda vyzerá dnes Tvoj bežný deň? Dá to zabrať? Chodíš denne na sedenia?
Áno, pretože musím. Ak chcem zostať čistý a triezvy, tak na tom musím pracovať. To je to isté, ako keď som chcel denne užívať drogy, musel som na tom takisto pracovať. Ale tie ingrediencie na udržanie triezvosti sú omnoho jednoduchšie. Ono, ako závislák si to dokážem aj skomplikovať, ak chcem. Ja myslím, že s takouto "návykovou" povahou sa človek už rodí. A tak práve v sebe objavujem pocit znovuzrodenia. Všetko je teraz pre mňa nové. Učím sa žiť podľa nových životných podmienok. A bez akýchkoľvek barličiek, čo bolo niečo ako Váš malý pomocník, čo ste mali vždy uložené niekde v pamäti. A ono sa to časom ukáže ako omnoho pohodlnejšie. Len teraz je to pre mňa niečo nové a musím na tom pracovať každý deň.

Takže, musím zostávať v kontakte s "čistými" priateľmi a ľuďmi, ktorí mi dopomohli k tomuto stavu a v tomto stave ma udržiavajú. Mám v tomto smere akéhosi sponzora, chodím na pravidelné stretnutia a tak podobne. Ono, ak ste si takýmto niečím neprešli, tak je trochu zložité to vysvetľovať, ale pre mňa je dobré mať takýchto ľudí nablízku. Ak ste v miestnosti s partiou ľudí, ktorí majú rovnaký problém, tak je to samo o sebe útecha. Zistil som, že keď som hodinu a pol v miestnosti s inými ľuďmi, môžem len sedieť a počúvať to, ako sa cíti, že ten, či onen je závislý alebo s čím sa boril počas dňa, tak mi to veľmi pomáha. Všetci si takto navzájom pomáhajú, naozaj to funguje.

Čo som pochopil z rozhovorov s ľuďmi, ktorí sú už dlhší čas triezvi, tak je omnoho ľahšie udržať si tento stav. Máš aj ty takúto skúsenosť?
Čo som sa zatiaľ naučil, tak je to skôr každodenná záležitosť. Samozrejme, v počiatočných štádiách ste náchylnejší k recidíve. Postupom času však, a to môžem potvrdiť osobne, sa 75% všetkého môjho času cítim omnoho lepšie. Vo svojej koži sa jednoducho cítim spokojnejšie. Ak však poľavíte, prípadne sa vyslovene rozhodnete poľaviť, tak sa môžete vrátiť ku starým zlozvykom, čiže sa môžete strániť ľudí, rozhodnete sa tráviť čas sám a nevyviniete úsilie, aby ste zdvihli telefón a rozprávali sa s ľuďmi o tom, ako sa cítite ...

Jednoducho, ak si nedám takúto námahu, tak dlho triezvy nezostanem. Nehovorím o tom, že vstanem, ale hovorím o chorobe v hlave, kedy máte pocit, že ste zaseknutý, uviaznutý. Pre každého je to hrozný pocit a myslím, že takýmto niečím si prechádza veľa ľudí v stave depresie, dokonca aj pri takej obyčajnej, kedy všetko, čo Vám vôjde do cesty vnímate ako niečo, čo si vyžiada strašne veľa úsilia. A tam môžete skončiť v stave, kedy pol dňa sledujete televízny kanál venujúci sa počasiu a k tomu sa už rozhodne vrátiť nechcem.

Toto všetko je niečo, o čom by si radšej vôbec nehovoril alebo je to v pohode? Ono by k tomu aj tak došlo, nie?
Je toho toľko, čo sa udialo na verejnosti, myslím v súvislosti s inými kapelami, či ľuďmi ... myslím tým The Smashing Pumpkins, Kurt Cobain ...

Alebo ten chlapík zo Sublime ... Brand Nowell
... alebo Sublime. V skutočnosti sa to stalo v tú istú noc ako mne, asi viete, že ten chlapík to nezvládol. Viete, myslím, že v mojom prípade je pre ľudí dôležitejšie, aby počuli náš nový album, videli ma opäť aktívneho, aby tak vedeli, že to nie je len samá skaza. Že je tu jednoducho aj druhá strana, možnosť voľby, že má človek jednoducho na výber. Nemusíte kráčať stále po tej istej ceste. Viete, jeden môj kamoš, Jon, s ktorým spoločne teraz prekonávame tieto veci, sa otočil ku mne a povedal mi, "Tvoje dno je len tak hlboké, koľko si ochotný kopať." A potom dodal, "Dave, už dlho kopeš do betónu, vieš?" A je to pravda, je to otázka ochoty pokúsiť sa o zmenu a hlavne to musíte chcieť. A ako som už povedal, musíte na tom pracovať.

Vyznieva to tak, akoby si sa príliš často vyjadroval o tom, že sa chceš toho zbaviť, očistiť sa, ale v skutočnosti si po tom vôbec netúžil.
Presne. Zopár krát som zašiel na liečenie a aj ho krátko po tom ukončil. A samotné drogy prestali účinkovať už dávno. Bol som závislák, doslova ma odpisovali ako beznádejného feťaka, ktorý dúfa, že zomrie a ono, často sa to liečenie, či obroda nezvládne kvôli ... kvôli strachu. Strach z priznania si, že nemáte žiadnu moc nad tým, čo robíte a že veci v skutočnosti vôbec nefungujú. A to, že tie drogy prestali účinkovať mi urobili tak trochu láskavosť. Heroín prestal účinkovať veľmi dávno a vždy sa naháňate za tým prvým opojením, aj keď viete, že ten účinok vyprchá veľmi rýchlo. A potom sa musíte vyrovnávať s tou neustálou depresiou a hľadaním spôsobov, ako sa do toho raušu dostávať a užívať si ho.

Spomínal si snahu neprepadnúť starým zlozvykom a akúsi izoláciu od ľudí. To si bol vždy tak trochu samotár?
Takým som sa stal vlastným pričinením. Rozhodol som sa sám izolovať od ľudí a istých miest, všetko len kvôli tomu, že každý sa chcel stať mojim priateľom iba preto, že som z Depeche Mode a podobne. A túto výhovorku som použil aj v časoch, kedy som začal s heroínom, že jednoducho nejaký čas nikoho nepotrebujem. A nebudem zapierať, že istý čas to bol skvelý pocit. Ale viete ako to býva vždy, keď veci preženiete, každá novinka raz zostarne a každý pocit raz vyprchá. Takže dnes mám pocit, že som dostal vo svojom živote šancu učiť sa byť súčasťou ľudskej rasy ... byť súčasťou života. A hlavne žiť život za istých podmienok, čo ma dosť desí. Každodenné veci ma vždy znepokojovali, všetko, čo sa týka dôvery, vkladania dôvery do ľudí, lásky, manželstva ... to som sa takmer dostal do štádia, keby som si už vyberal ľudí okolo seba podľa toho, či mi dokážu zvýšiť účinok vecí, z ktorých som očakával pôžitok. Aby som sa cítil, však vieš ... ale bola to všetko moja voľba. Nikto zo mňa neurobil to, čo som, len ja. A ani to nebolo tým, ako som bol vychovaný ...

Myslíš mamou alebo ...
Nie. Na také ja neverím. Viete, každý deň máte na výber, či vstanete a ako budete viesť svoj život alebo ako sa schováte ... smutné je, že mnoho ľudí sa rozhodne pred životom schovať.

Chcel som sa Ťa opýtať na jednu vec ohľadom článku v magazíne NME a potom sa posunieme ďalej. Možno to bolo štýlom, či štrukturovaním toho textu, ale boli tam veci, ktoré vyvolali dojem, že si k celej veci pristupoval trochu ľahkovážne. Je mi jasné, že je dôležité ukázať aj istý zmysel pre humor v súvislosti s tým všetkým, čím si prešiel, no nemal som z toho veľký pocit úzkosti, hoci som si myslel, že v tom texte nechýbal.
Vďakabohu! Ono je to všetko aj vďaka tomu, že som už istý čas triezvy a mohol som sa na to všetko pozrieť aj v inom svetle. Keď si priamo v tom, tak je to nemožné a musíš vidieť aj tú šialenosť toho všetkého. A vyznelo to možno tak aj preto, že v tom konkrétnom období som to so snahou o vyliečenie nemyslel dostatočne vážne. Bolo to akoby v štýle, "ok, na nejaký čas sa dám dohromady a keď budem dostatočne zdravý, tak vyjdem von a urobím to znova". A tak som sa snažil, aby som sa hlavne očistil. Lenže, ono to bolo postupne horšie a horšie. A viete, aká je skutočná pravda ... ak sa na nejaký čas dáte dohromady a potom sa k tomu vrátite, tak v deviatich z desiatich prípadov pokračujete presne tam, kde ste skončili. A ja musím dnes brať do úvahy, že v skutočnosti to môže znamenať smrť. A tá teraz v mojom živote neprichádza do úvahy ...

Je toho veľa, čo by som mohol stratiť. Mám úžasného syna a nechcem, aby vyrastal v takomto živote. Ak už nedokážem zostať čistý kvôli sebe, musím myslieť na ľudí okolo seba ... mám priateľku, ktorú veľmi milujem, veľmi mi na nej záleží a ona ma neuveriteľne podporuje. Aj k nej som sa posledných 8 mesiacov správal veľmi sebecky, takže aj toto musím zmeniť. Veľa toho musím na sebe zmeniť a to sa z dňa na deň nestane. Ale ak to pôjde postupne, deň po dni ... viete, neznášam všetky tie klišé a podobne, ktoré sa tejto veci týkajú, ale oni fakt fungujú a preto tu sú. Radšej budem súkať z rukáva všetky tie klišé, než byť sám mŕtvym klišé :)

... na pokračovanie