Rozhovor moderátora MTV, Johna Norrisa, s Davidom Gahanom, ktorý sa uskutočnil v londýnskom klube Brown´s Nightclub, na konci januára 1997, kedy sa naplno rozbehla kampaň k očakávanému albumu "Ultra".
cely tento “cirkus” s Davidom je vlastne zrodom Depeche Mode, ktorych pozname dnes ... a teda, hlavne bez Alana. Ale viete co? Nieco Vam poviem. Vdaka svojmu 10-rocnemu synovcovi, depešákovi, ktory ide k holicovi s fotkou Davida z obdobia “Black Celebration” a vetou “takyto uces poprosim” :D ... tak vdaka nemu nanovo objavujem celu hudobnu historiu kapely a musel som si poopravit nazor na obdobie “2000 - 2012” ... teda… na kvalitnych sluchatkach zneju tie skladby nenormalne dobre a vzdy ma ohromia tie krasne skryte bassove linky ... napr. dnes som zostal uplne mimo zo skladby “I Am You”, nenormalne bassove podklady ... a toto sa da objavovat pri kazdej jednej skladbe, ktore na bezne pocutie zneju vcelku priemerne Dobru kapelu sme si pustili do DNA struktury nasich tiel
a aktualne TOP 3 albumy nasho maleho depešáka? heh ... to nevymyslis ... tak uplne naj je “Speak & Spell”, potom samozrejme “Some Great Reward”, no a podrzte sa ... “Sounds Of The Universe”!!, lebo “Wrong” je uplna pecka a potom “Come Back” ... no a ked zacne hrat “In Sympathy” (mimochodom, naj-nedocenena skladba albumu), tak to uz musi tancovat ... hold, čo depešák, to iný vkus
Kubec
2
17. apríl 2025 o 13:29
Je to otrasna vypoved. Nieco take by clovek urcite nemal zazit. To drogove peklo sa tahalo takmer 10 rokov a je zazrak, ako z neho David Gahan a cely DM vysiel vitazne. Zvycajne to ma ine konce, lahko je do tej spiraly vpadnut, ale tazko sa z nej ide von. Vsak aj David sa o to pokusil niekokokrat neuspesne (zjavne to nemyslel vazne), az kym neprisiel zlomovy okamih. A tiez je obdivuhodne, ze bol po takom kratkom case abstinencie o tychto veciach tak otvorene hovorit. Pasaz z tohto obdobia DM je pre mna jedna z najzaujimavejsich v skvelej knihe “Vira a oddanost”.
ad Monghi: “...musel som si poopravit nazor na obdobie “2000 - 2012” ... teda… na kvalitnych sluchatkach zneju tie skladby nenormalne dobre…” - Podobne pozorovanie mam aj ja, i ked nie na sluchatkach, ale na kvalitnych reprakoch. Ono naozaj tie skladby zneju ovela lepsie a zaujimavejsie na kvalitnej prehravacej sustave, ako na niecom priemernom. Je tam vela tichych a skrytych zvukov a hudba je akasi plnsia, zaujimavejsia. Podla mna to tak na albumoch a skladbach pred rokom 1997 nebolo, tam to znelo skvelo na (takmer) hocicom (nemyslim, ze to suvisi s tym, ze sme to mali napocuvane z radia a sumiacich MG kaziet). Neviem, preco? Mozno, ze to bola cista elektronika a v novsich albumoch, kde su aj ine instrumenty, je kvalitnejsia reprodukcia dolezitejsia?
Osobne pocuvam asi v pomere 20:1 veci medzi 1980-1993 : 1997-doteraz. Pokial ide o remixy, tak tie po roku 1997 nezneju zvycajne nijako zaujimavo a su slabe; po tejto stranke u mna jednoznacne dominuju remixy starsie (po SOFAD, resp. ULTRA), ktore som na prekvapenie mnohych casto pokladal za lepsie ako radove albumove verzie.
ad Monghi: Zo synovca mozes mat radost Vsak si to pred nedavnom spominal - super! (Inspiroval si ma, tak som si prave ako podmaz pustil Sounds Of The Universe). Z tohto obdobia sa mi velmi paci skladba Ghost a priamo z albumu Miles Away / The Truth Is a In Chains.
jozefst
3
17. apríl 2025 o 21:57
Ultra, album rodiaci sa v pôrodných bolestiach a symbol znovuzrodenia DM, ktorí v tom čase, keď sa nahrával už nemuseli existovať, keby Gahan neprežil osudné predávkovanie a klinickú smrť 28. 5. 1996 v hoteli Sunset Marquis v Los Angeles. Na druhej fotografii má ešte viac menej zahojenú jazvu pod pravým okom, ktorú je možné uvidieť v jednej z reportážii s ním z tohto obdobia. Ale klobúk dole, že sa z toho dostal. Inak keď už spomínate tie novšie albumy DM, tak pre mňa sú vydarené všetky, ktoré doposiaľ vydali. A aj remixy. No a na záver, vďaka nielen za tento článok, vďaka ktorému je na tomto webe stále živo. Jeden z webov môjho takmer každodenného monitoringu.
Pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.
Názory Devotees (3)
Monghi
1 17. apríl 2025 o 11:29
cely tento “cirkus” s Davidom je vlastne zrodom Depeche Mode, ktorych pozname dnes ... a teda, hlavne bez Alana. Ale viete co? Nieco Vam poviem. Vdaka svojmu 10-rocnemu synovcovi, depešákovi, ktory ide k holicovi s fotkou Davida z obdobia “Black Celebration” a vetou “takyto uces poprosim” :D ... tak vdaka nemu nanovo objavujem celu hudobnu historiu kapely a musel som si poopravit nazor na obdobie “2000 - 2012” ... teda… na kvalitnych sluchatkach zneju tie skladby nenormalne dobre a vzdy ma ohromia tie krasne skryte bassove linky ... napr. dnes som zostal uplne mimo zo skladby “I Am You”, nenormalne bassove podklady ... a toto sa da objavovat pri kazdej jednej skladbe, ktore na bezne pocutie zneju vcelku priemerne
Dobru kapelu sme si pustili do DNA struktury nasich tiel 
a aktualne TOP 3 albumy nasho maleho depešáka? heh ... to nevymyslis ... tak uplne naj je “Speak & Spell”, potom samozrejme “Some Great Reward”, no a podrzte sa ... “Sounds Of The Universe”!!, lebo “Wrong” je uplna pecka a potom “Come Back” ... no a ked zacne hrat “In Sympathy” (mimochodom, naj-nedocenena skladba albumu), tak to uz musi tancovat
... hold, čo depešák, to iný vkus 
Kubec
2 17. apríl 2025 o 13:29
Je to otrasna vypoved. Nieco take by clovek urcite nemal zazit. To drogove peklo sa tahalo takmer 10 rokov a je zazrak, ako z neho David Gahan a cely DM vysiel vitazne. Zvycajne to ma ine konce, lahko je do tej spiraly vpadnut, ale tazko sa z nej ide von. Vsak aj David sa o to pokusil niekokokrat neuspesne (zjavne to nemyslel vazne), az kym neprisiel zlomovy okamih. A tiez je obdivuhodne, ze bol po takom kratkom case abstinencie o tychto veciach tak otvorene hovorit. Pasaz z tohto obdobia DM je pre mna jedna z najzaujimavejsich v skvelej knihe “Vira a oddanost”.
ad Monghi: “...musel som si poopravit nazor na obdobie “2000 - 2012” ... teda… na kvalitnych sluchatkach zneju tie skladby nenormalne dobre…” - Podobne pozorovanie mam aj ja, i ked nie na sluchatkach, ale na kvalitnych reprakoch. Ono naozaj tie skladby zneju ovela lepsie a zaujimavejsie na kvalitnej prehravacej sustave, ako na niecom priemernom. Je tam vela tichych a skrytych zvukov a hudba je akasi plnsia, zaujimavejsia. Podla mna to tak na albumoch a skladbach pred rokom 1997 nebolo, tam to znelo skvelo na (takmer) hocicom (nemyslim, ze to suvisi s tym, ze sme to mali napocuvane z radia a sumiacich MG kaziet). Neviem, preco? Mozno, ze to bola cista elektronika a v novsich albumoch, kde su aj ine instrumenty, je kvalitnejsia reprodukcia dolezitejsia?
Osobne pocuvam asi v pomere 20:1 veci medzi 1980-1993 : 1997-doteraz. Pokial ide o remixy, tak tie po roku 1997 nezneju zvycajne nijako zaujimavo a su slabe; po tejto stranke u mna jednoznacne dominuju remixy starsie (po SOFAD, resp. ULTRA), ktore som na prekvapenie mnohych casto pokladal za lepsie ako radove albumove verzie.
ad Monghi: Zo synovca mozes mat radost
Vsak si to pred nedavnom spominal - super! (Inspiroval si ma, tak som si prave ako podmaz pustil Sounds Of The Universe). Z tohto obdobia sa mi velmi paci skladba Ghost a priamo z albumu Miles Away / The Truth Is a In Chains.
jozefst
3 17. apríl 2025 o 21:57
Ultra, album rodiaci sa v pôrodných bolestiach a symbol znovuzrodenia DM, ktorí v tom čase, keď sa nahrával už nemuseli existovať, keby Gahan neprežil osudné predávkovanie a klinickú smrť 28. 5. 1996 v hoteli Sunset Marquis v Los Angeles. Na druhej fotografii má ešte viac menej zahojenú jazvu pod pravým okom, ktorú je možné uvidieť v jednej z reportážii s ním z tohto obdobia. Ale klobúk dole, že sa z toho dostal. Inak keď už spomínate tie novšie albumy DM, tak pre mňa sú vydarené všetky, ktoré doposiaľ vydali. A aj remixy. No a na záver, vďaka nielen za tento článok, vďaka ktorému je na tomto webe stále živo. Jeden z webov môjho takmer každodenného monitoringu.