Temná stránka techna (1990)

Dalsi velmi pekny clanok, Monghi - dakujeme!

Opat sa tu vynara tvrdenie clenov kapely, ze album A Broken Frame je ich najslabsi (uvedomujem si, ze za roky 1981-1990).  Vobec si to nemyslim. Je to sice zmes veselych skladieb, ktore by mohli kludne byt na ich debutovom albume, so skladbami daleko vaznejsimi. Ale javi sa mi to ako mix velmi dobry. No a potom je tu viacero skvostov: otvaracia monumentalna vazna skladba Leave in Silence (verzia Longer je fantasticka), hned nato nadvazujuca My Secret Garden (s velmi zaujimavou singlovou verziou Excerpt From: My Secret Garden, ktoru je mozne pocuvat pri rychlosti 45, ale aj 33 otacok za minutu - na gramci, samozrejme). Instrumentalnu skladbu Nothing To Fear povazujem vobec za ich najlepsiu instrumentalku, aku zlozili. See You - vynikajuca. No a na druhej strane LP uplne nedoceneny skvost po hudobej, ale aj textovej stranke Shouldn’t Have Done That (uplne nadcasova skladba, aktualna aj dnes), ktory plynule prechadza do zaverecneho vyvrcholenia albumu The Sun & The Rainfall. Tato pesnicka je nadhernym uzavretim albumu a o tejto skladbe sa Andy Fletcher niekde vyjadril, ze je to skladba velmi podcenovana a ze je to viac, nez len obycajna skladba. Pride mi to teda ako jeden velmi silny album. Clenovia DM ho asi skor vnimaju v kontexte toho, ze vznikal “narychlo” po odchode Vince Clarka a hrozba konca bola velmi realna. Preto si k nemu asi neurobili hlbsi vztah a nikdy nenasli cestu. Je pre mna velmi prekvapive, az zarazajuce, ze je to album, na ktorom sa nepodielal Alan Wilder, ale obsahuje - podla mna - mnozstvo zvukovych prvkov, ktore by som ocakaval prave od neho a dali by sa mu pripisat. Inak povedane, je to podla mna najlepsi album DM, ktory vznikol bez ucastni Alana Wildera (dokonca mozno o kusok lepsi ako Ultra, co je album, ktory pokladam, za najlepsi z obdobia post-Wilderovskej ery).

pre mna ma “A Broken Frame” vynimocny vyznam, no skor z akehosi “spomienkoveho optimizmu”. Ma okolo seba akusi carovnu auru, ktora vzdy zafunguje, hoc s jemnym uskrnom na tvari. Ale, co je pre mna trochu nepochopitelne ... See You ... ta skladba mi vzdy trochu drala usi, no moj 10-rocny synovec totalne sam, bez mojej spoluucasti, prepadol caru Depeche Mode (mozno to bude tym, ze nasa rodina ma DM akoby skryte v DNA ) ... no a popri tych naj skladbach, ktore sa v jeho rebricku neustale menia, cez vikend “Wrong”, vcera pre zmenu “Shout!”, si “See You” drzi stabilnu poziciu a vzdy si rad k nej pozrie videoklip ... dokonca aj ten “nestastny” zaznam z nemeckej televizie, kde ju chalani na playback odspievali a odohrali so zivymi sliepkami, v improvizovanom kurniku

No a “Violator”, ten ma u nasho Adama velmi vysoku poziciu, ale aj SOFAD, no a samozrejme ... “101”, to je povinna jazda Cierna kozenna bunda (v satniku ma uz 3!! ), frajerske slnecne okuliare, bledomodre rifle, kratky zostrih a niet vacsieho frajera v okrese :D Vsetci spoluziaci su totalne trapni, lebo pocuvaju uplne hluposti, z ktorych ho boli vzdy hlava a zo skoly uteka domov, aby si dobil baterky s DM Nepripomina Vam to mnohym nieco? Nikdy by som neveril, ani som to nemal v plane, ze raz budem so svojim synovcom rozoberat, so vsetkou vaznostou, vsetko okolo Depeche Mode

ad Monghi: “...zo skoly uteka domov, aby si dobil baterky s DM…” - presne toto som prezival v druhej polovici 80-tych a v 90-tych rokoch Takze ano, odpoved na Tvoju otazku, pripomina mi to nieco! Tak to je dnes uz vzacne, vaz si to. Ja som este aj rano pred odchodom do skoly, ked som bol uz doma sam, dral nejake kazety, napr. so Split verziou Never Let Me Down Again alebo som otocil aspon jednu stranu LP Music For The Masses, ktora vysla v 1989 v Supraphone vo vtedajsom Ceskoslovensku.

@Kubec: jasne, toto sme robili svojho casu asi vsetci ... len chalan ma dnes tu “vyhodu”, ze ma vsetko dostupne cez youtube Kdezto v nasich casoch to boli zasumene audio kazety, ked sa mi dostala do ruk nahravka z vinylu, ci nebodaj z prvych cd, tak to uz bolo nieco!!!

inak, pred vydanim albumu “Memento Mori” som zacal pracovat na takom “serialy” s nazvom “Places In Your Memory”, kde som skusal takym “stĺpčekovým” sposobom popisat svoje spomienky na prve zoznamovania s jednotlivymi albumami DM ... pustil som to po druhej casti k vode, zostalo to v supliku, ale nedavno som sa, pod vplyvom synovcovho nadsenia z DM, k tomu vratil a celkom fajn citanie to bolo ... kto vie, mozno raz naberiem odvahu a zverejnim to

Kubec, súhlasím s tebou. (Teda až na to Ultra, to radím ja veľmi vysoko, až tak, že ho mám ako súčasť svojej zlatej päťky BC, MFTM, V, SOFAD a U, ale ABF tam nie je.)
ABF ma baví napr. viac, ako SaS. Má už pre mňa takú tú ucelenosť, komplexnosť. A už viac prevažuje nádherná nostalgická temnota. Hoci napr. The Meaning of Love je jasný SaS a dokonca pre mňa jedna z najnudnejších piesni. Ale zase je s ňou sranda.
A tiež si myslím, že negatívny postoj DM voči ABF nemusí vyslovene súvisieť iba s hudobnou časťou… Aj my to do určitej miery máme tak, že obľúbené albumy máme spojené aj s niečím iným a to tiež trochu ovplyvňuje ich hodnotenie. Ja mám napr. dosť negatívne v tomto zmysle zaradený Violator (alebo možno iba singel World in My Eyes s B stranou?), ale veľmi pozitívne SOFAD (hoci SOFAD samozrejme je aj hudobne u mňa číslo 1.)

Ja tiež objavujem staršiu hudbu ako mongiho synovec, ktorú sme na základnej moc nepočúvali. Každá generácia najviac preferuje to, čo je v jej období v hudbe aktuálne. Napríklad Led Zeppelin som dávno pradávno nemusel a až na “staré kolená” som im prišiel na chuť. Napríklad ich When the leeve breaks, z ktorej boli samplované bicie na Never let me down again je úžasná. No a až minulý rok som docenil význam Davida Bowieho s jeho inovatívnym prístupe k hudbe. Z mojích hudobných hrdinov sa momentálne podrobnejšie predieram diskografiou The Cure. Digitálne som si dokúpil niektoré albumy a dokonca Disintegration deluxe verziu som si bol kúpiť ako fyzické CD, keďže skladba na 3. cd, ktoré je live albumom Entreat s pridanými skladbami oproti klasickej verzii Entreat, ktorá vyšla samostatne, The same deep water as you nebola k dispozícii ako digitálny download na iTunes. Neviem, nechápem túto vydavateľskú politiku. Našťastie som zázrakom to cd kúpil. Ale k DM. A Broken frame je akým si vzďaľovaním sa od ľahkého elektronického popu. V pomímaní diskografie taký medzičlánok medzi predošlým SaS a nasledujúcim albumom CTA. Na prvých DM albumoch sú ale aj temnejšie skladby. Violator je zas niečo v štýle bowieho hudobných zmien, ktoré boli v diskografii niečím novým. Veď Bowie je idol samotných DM a svoje albumy nahrávali aj v tom istom berlínskom Hansa štúdiu. No a na záver vďaka za články. Depechemode.sk je takto udržiavané pri živote. Naši hudobní hrdinovia Dave a Martin si momentálne užívajú voľno, veď sú pomaly v dôchodkovom veku.

Kubec, súhlas čo píšeš k albumu A Broken Frame. Nothing to Fear je tiež pre mňa jedna z top inštrumentálok. Samozrejme, sú tu skvosty ako Painkiller alebo Uselink, atď atď., ale takmer na úplnom začiatku kariéry je to skutočne brutálna skladba.

Osobne by som už moc neriešil, ktorý je najslabší album. Každý album niečo priniesol, na každom je nejaká srdcovka, každý album bol významný z nejakého dôvodu. Áno, museli prísť aj tie slabšie kúsky, ale aj to malo svoj význam. DM je jeden impozantný hudobný príbeh a ja verím, že nám ešte prinesie fantastické okamihy.

PS: ešte k tým inštrumentálkam…ja mám rád aj napr. takú Easy Tiger. Možno na prvý posluch nevýrazná, ale postupne si človek uvedomí jej krásu a hĺbku.

Nothing to Fear sa mi tiež veľmi páči.
Ale čo sa týka instr. celkovo, tak asi medzi naj radím také tie pomalé, smutné... absolútna nádhera pre mňa je asi Stjarna.

ad DM-80 a Walking in Secret Garden: Ked som vo svojom prispevku pisal o tom, ze Nothing to Fear povazujem za ich najlepsiu instrumentalku, fakt som zavahal so skladbou Painkiller. Najma jej verzia Plastikman, ktory mi tu uz z reprakov reve, je pri prehravani na gramci a kvalitnej reprosustave neuveritelna.
Ultra je tiez skvely album. Ked som uvazoval o napisani, ze ABF je mozno o kusok lepsi ako Ultra z albumov, na ktorych sa nepodielal Alan Wilder, vopred som sa zamyslel, ako casto si ktory prehravam. A vyslo mi, ze jednoznacne ovela viac prehravam A Broken Frame, ako Ultra. Preto to moje konstatovanie.
Tak tolko len na male doplnenie k nasmu (asi) inak velmi podobnemu DM vkusu. A teraz si idem este pustit inst. Stjarna…
Mimochodom, pozeram, ze zatial si ani na dm.cz a ani na dm.sk nikto nevsimol a nepripomenul, ze dnes je (uz) 2. vyrocie vydania Memento Mori. Ani ja by som si to nevsimol, ak by som nehladal nieco v diskografii DM na ich oficialnej stranke Tak si ho po dlhsej dobe dnes asi pustim.

@Kubec [#9]: Dobrá poznámka, MM má 2 roky. Album, ktorý si podľa mňa naďalej zaslúži mimoriadnu pozornosť. Ani neviem ako ubehli tie dva roky. MM je pre mňa čistá muzikoterapia, famózny celok, ktorý už keď človek začal počúvať od začiatku, tak sa ťažko vypína. Skladba, od ktorej sa ale vôbec neviem odlepiť a prakticky mi hrá pravidelne, je Before We Drown, už som to tu spomínal. Zo začiatku, asi tak zopár mesiacov po vydaní, som mal ako favorita Ghosts Again, potom som vyššie spomínanej veci totálne prepadol a ostala mojou dlhohrajkou. Samozrejme musím spomenúť ešte People Are Good (rozhodne mala mať svoje miesto v setliste tour). Ako to máš ty s MM?

ja musim skonstatovat, ze ak by som svoju recenziu MM napisal dnes, asi by sla v rovnakych intenciach ako pred dvoma rokmi. prave vcera som si opat, po pripomienke, ze uz su to 2 roky, tento album pustil a opat ma ovladla neskutocna spokojnost. hlavne tie kraftwerkovske momenty ma vzdy tlacia do kolien

ad DM-80: Po uplynuti tych dvoch rokov od vydania ho uz tak casto nepocuvam. Vacsinou mi idu albumy a single od zaciatku ich kariery az po SOFAD. Ale obcas ma chut aj na MM prepadne a pustim si ho (vcera pri prilezitosti druheho vyrocia). Rovnako ako pre Teba, aj pre mna je z toho albumu uplna jednotka Before We Drown. Ta ma chytila po prvom pocuti a radim ju medzi jednu z vobec najlepsich skladieb DM. Kraftwerovske momenty, ako to pise Monghi, vnimam najsilnejsie v skladbe Carolines Monkey. To je moja skladba cislo 2 z tohto albumu. Mozno si pamatate, ze som sa k albumu vyjadroval pomerne kriticky, a to aj ostava: vacsina skladieb mi zial pride ako nedotiahnutych a velmi mi chyba to, co na albumoch DM byvalo bezne, a to prelinanie jednej skladby do druhej. Tu by si to niektore skladby vyslovene pytali, napr. mohol byt krasny prechod z My Cosmos in Mine do Wagging Tongue. Predstavte si, ze by to bolo poprepajane podobne ako skladby v druhej casti albumu Violator od Enjoy the Silence az po Clean (na Violatore to myslim dotiahli do dokonalosti). Citim, ze v tych skladbach MM ostal este nevyuzity potencial. Ale napriek tomu, paradoxne naozaj tento album ako celok posobi ako jeden velky celistvy opus.
Remixy su velmi slabe, snad s vynimkou niektorych skladby People are Good, a velka skoda, ze oficialne vysiel ziaden (dobry) remix Before We Drown a Carolines Monkey v style “extended”.

ci su skladby dotiahnute alebo nie, to je vzdy vec nasho vkusu a hlavne, nevidime do hlavy autora. A to je vecna dilema / polemika v comkolvek, v umeni obzvlast. Martin s Davidom by tak, ako Alan kedysi a pred dekadou, nevydali nikdy nic, s cim by neboli spokojni a len preto, ze nieco vydat museli. Oni spokojni su a ci su a budu spokojni aj posluchaci, co uz s tym oni spravia? Mozu len dufat a to je tak vsetko. Ak by zistili, ci mali pocit, ze to fanusikovia neberu, tak by to s uctou zabalili a isli si navzdy svojou cestou, k comu uz maju viac ako dve dekady absolutne pravo. Brazdu do hudobnej historie vyorali, na prelome 1980 - 1990 tych rokov taku hlboku, ze ak by odvtedy uz vobec nic nevydali, v hudobnom panteone by uz mali sochu navzdy ...

DM si išli svojou cestou, nebáli sa skúsiť niečo nové a stali sa legendami, ktoré stále dokážu zaplniť štadióny, alebo haly. Violator bol v ich tvorbe jeden z míľnikov, ktorí ich posunul inam. Je už viacej farebnejší, tak ako aj corbijnovské videoklipy z tej éry narozdiel od obdobia MFTM. Ktovie, či s niečím prídu a ak, akým smerom sa to bude uberať. Hudobne budú aspoň čo sa týka sólovo určite činní, aspoň predpokladám, narozdiel od bývalého člena skupiny Alana, ktorý akokeby hudbu “zavesil na kliniec”.

Kubec a Before We Drown (SiGNL Remix) sa ti nepáči? Ja ho mám celkom rád. Trochu to pripomína klasickú predĺženú verziu.
Veľmi sa mi páči, že je v tom mixe na začiatku tá nádherná melódia, čo je v origináli na konci.

Before We Drown je tiež moja naj z MM. A takmer by som ju zaradil medzi zlaté hity zlatých rokov. Žiaľ, iba takmer. Stále je tam, aj na celom albume brnenie, šumenie, prskanie, vrčanie… Je to už lepšie a menej, ako na albumoch predtým, ale stále tam také nepríjemné zvuky sú, čo mi aj Before We Drown kazí, aj MM.

ad Walking in Secret Garden: Uz som remixy Before We Drown nepocul, ani si nepamatam. Dnes to napravim, skusim si ich pustit a zamysliet sa nad tym…

ad Walking in Secret Garden: SiGNL Remix je z tych styroch urcite najlepsi, ale ze by som z neho padol z noh sa povedat neda; viac raz som si dnes tie remixy prehral a na nejaky cas mi to asi bude stacit.

Tiež ho pokladám za najlepší, alebo povedané tvrdšie, jediný dobrý?
Osobne (ne)kvalitu mixov vnímam tak, že ono aj súčasne originály sú, čo sa týka zvukov, niekde inde, ako kedysi a aj mixy nie je až tak z čoho “variť”.  Teda nie je to jediná príčina, ale z časti podľa mňa áno.

Pri diskusii o tých inštrumentálkach som si uvedomil, že k SOFAD vlastne nevyšla ani jediná inštrumentálka, zaujímavé. MFTM ich bolo napr. 3 (Pimpf počítam napriek krátkemu textu tiež medzi ne a cover od Beethovena nepočítam). Violator ich tiež mal 3 (ak nepočítam prechody na albume). Teraz na rýchlo neviem, či ešte nejaké obdobie bolo bez instr. Ale tuším áno, od Speak and Spell po Ultra ešte obdobie Some Great Reward je bez inštrumentálky. (Nepočítam pritom mixy, ale normálne skladby.)

Čo sa týka Beethovena a jeho sonáty mesačného svitu vydanej na singli Little 15, skôr je to interpretácia než coververzia. Alan ju zahral tak ako sa má hrať a to bez zmeny aranžmánov a v tom je práve to čaro, že bola takto vydaná.

jozefst jasné, rozumiem, tiež som nad tým rozmýšľal, že slovo cover nebude v tomto prípade celkom vystihujúce. A je to, ako aj píšeš, zaujímavé, že to tak vydali.
A ešte som tu niekde na stránke, neviem, či v článku, alebo v komentári, čítal, že ju zahral aj s nejakou chybou, ktorú tam ponechali. Ja som sa aj snažil prísť na to, kde tá chyba je, ale márne…

@Walking in Secret Garden, často som nad tým, že Moon light sonátu takto vydali uvažoval a je to zaujímavé. Neviem o nejakom podobnom príklade v pop music, kde by sa tak stalo. Ak aj áno, tak je to skôr ojedinelé. U sonáty mesačného svitu je veľmi dobrá aj tretia záverečná veta, ktorá je svojou dynamikou v protiklade s jej kľudnou prvou úvodnou vetou, taký heavy metal vážnej hudby. Beethoven bol hudobný génius a nemal to v živote jednoduché. Nebol to len technicky zdatný umelec, kde mnohí končia ale jeho diela majú ducha. Týmto počinom, že DM zaradili jeho skladbu a to skôr ako interpretáciu, tak ako sa má predviesť majú u mňa významné plus.

@jozefst [#22]: Čo k tvojim slovám dodať? Snáď len jeden veľký “lajk”.

Možno ešte príhoda s týmto maxisinglom, kde je uvedená skladba. Kúpil som na burze vinyl ešte ako stredoškolák za obrovských 150 Kčs. No chcel som mať vtedy všetko, čo ešte nemám (samozrejme v tej dobe iba nahraté na kazetách) za každú cenu. Bol by som schopný sa aj predať do otroctva.
Potom na internáte mi vychovávateľka ponúkla možnosť pustiť si to a dala to aj do reprákov na chodby celého internátu. Zo všetkého najviac ma zaujala Stjarna (tu sme dali dvakrát) pochopiteľne, (Little 15 som už poznal z albumu). Ale uznala, že také čosi počúvam, spolu aj s Moonlight sonátou, predsa len všetky tri skladby boli v určitom takom vážnom móde. Trochu to bolo možno pre ňu až netypické pri všetkých tých metalistoch okolo a pod.
Mohlo to byť niekedy v druhej polovici roka 1988.

@Walking in Secret Garden, v roku 1988 som o DM nemal ani poriadnú “šajnu”, tak s tým sinlglom Little 15 si musel mať pekný zážitok. Moja láska k ich hudbe začala až v auguste 1989 vďaka albumu 101 a pred tým skladbe Strangelove, ale pri Strangelove som si myslel, že tam to pre mňa s DM skončí, ale nastalo sa tak (našťastie). Little 15 je vydarený singel. Stjarna je dobrá skladba. Ževraj ho DM ani nemali v úmysle vydať a vyšiel iba pre francúzsky trh, teda takto sa mi to marí z knihy o DM. Skladbu Stajrna som myslím prvýkrát počul na internáte na VŠ dopravnej v Žiline, kde mi ju na požiadanie prehral z kazety jeden depešák. Rád som objavoval skladby, ktoré vyšli iba na singloch a nie na albumoch. Malo to pre mňa obrovské čaro objavovania nepoznaného a preto mám najradšej klasický 7’’ formát singla, kde je na b strane nejaká veľmi dobrá nealbumová skladba. No a potom prišlo to slávne obdobie DM s albumom Violator a vtedy som si neuvedomil, že to bol pre DM obrovský prerod a míľnik v ich kariére. Bolo to obdobie kaziet. Dnes som už moderný a Memento mori som si kúpil v deň vydania digitálne cez iTunes a fyzický nosič v podobe CD v deluxe verzii až v decembri minulého roka. Doba sa mení a menia ju aj technológie.

ad Walking in Secret Garden (19): Myslim, ze si to dobre spocital. Ja som sa zase pozrel na obdobie po Utra az doteraz a zistil som, ze bez instrumentalok boli posledne 3 albumy (vratane singlov): Delta Machine, Spirit, Memento Mori.

ad jozefst (20, 22) a Walking in Secret Garden (21): Oba single Little 15 (7 a 12 palcovy) su velmi pekna a prijemna kolekcia. Vsetky 3 skladby tvoria uzasny celok. Ja som sa k obom instrumentalkam dostal az v roku 2006 (skladbu Little 15 som uz samozrejme davno poznal z LP), kedy som uz pracoval a mohol som si v tom obdobi dovolit kupit singlove CD box sety. Bolo to v box sete 3 ako posledne, sieste, CD.
O chybe v Sonate mesacneho svitu v interpretacii A. Wildera to tu ktori napisal, ako upozornuje Walking in Secret Garden, ale tiez neviem, kde konkretne je ta chyba.

ad Walking in Secret Garden (23): Uzasny zazitok! Krasne a zavideniahodne casy. Uplne Ta chapem a viem, kolko znamenalo v tej dobe 150,- KCs.

ad jozefst (24): “Malo to pre mňa obrovské čaro objavovania nepoznaného a preto mám najradšej klasický 7’’ formát singla, kde je na b strane nejaká veľmi dobrá nealbumová skladba. ” - presne tak, plne suhlasim a 7 palcovy format zboznujem: zahra jedna skladba a musi sa otocit na druhu stranu, takze clovek ani nestaci zaspat, je v strehu a plne si to moze vychutnat. A na strane b pride nieco, co mnohi ani nepoculi alebo nepocuvaju

Teraz som si spomenul, ze sonatu Mesacneho svitu som isto pocul v prevedeni AW uz skor. Bolo to niekedy v 90-tych rokoch, ked mal na radiu Rock FM relaciu Juraj Curny specialne o Depeche Mode; bola avizovana pod nazvom Vsetko o depeche Mode, ale nakoniec ju nazval Nieco o Depeche Mode, lebo mnozstvo materialu, ktory bol k dispozicii na kecanie o kapele, bolo take velke, ze by sa ani zdaleka do relacie nevpratal. Myslim, ze to bola nejaka mimoriadna trojhodinovka (alebo tak nejako). Bolo to ohlasene dopredu a tak som si ju komplet nahral na kazety (a myslim, ze ich este aj mam odlozene). Curny tam hral viacero skladieb a ich remixov, o ktorych ziskani som dovtedy mohol len snivat. Pamatam si, ze zvycajne pustal 3 skladby naraz a medzi tym bol rozhovor s Alanom Wilderom (preberali aj jeho projekt Recoil). No a tam zaznela aj tato sonata a pamatam si na to, ako som tam po prvykrat pocul 15 a pol minutovy Quad Final Mix skladby Enjoy The Silencie.

A na doplnenie: napadla mi este jedna instrumentalka, ktora je podla mna mimoriadne silna, aj ked ju casto nepocuvam: Christmas Island z b- strany singla A Question of Lust. To je to caro 7- (prip. 12) palcoveho singla, o ktorom pise jozefst.

Kubec, super myšlienky a spomienky.

Maxi singel Little 15 je zaujímavý aj tým, že všetky 3 skladby sú tak trochu v jednom móde. Často bývali single A strana/B strana v určitom kontraste. Napr. Everything Counts/Work Hard, Personal Jesus/Dangerous, Strangelove/Pimpf a pod. Dá sa tiež povedať, že v rovnakom móde je zase celý singel World in My Eyes, i keď v inom, ako Little 15.

A tie dobré inštrumentálky, tých by sa dalo spomenúť ešte veľa. Veď napr. sme ešte nespomenuli Agent Orange, čo je u mňa tiež na prvých priečkach so Stjarna. Alebo staršie Oberkorn (It’s A Small Town) (inak tiež veľký kontrast s A stranou The Meaning of Love), či takmer zabudnutá a obzvlášť zaujímavá The Great Outdoors.

A pozerám, že The Great Outdoors je tiež dokonca čiastočne autor aj Alan:
Songwriter: Martin L. Gore / Alan Wilder

ad Walking in Secret Garden (28): presne ako pises, preto som to nazval “kolekcia skladieb”; vyborny postreh s tym beznejsim kontrastom.

@Kubec(26) Na reláciu s Jurajom Čurným, ktorá bola venovaná DM si pamätám a myslím, že som si ju aj nahral na kazety. Novinkou vtedy pre mňa v tejto relácii bola skladba But not tonight (extended mix). Nechápal som z nej. Ak sa nemýlim, dovtedy som ju nepočul. B strana jedného z mojích najobľúbenejších singlov DM - Stripped / But not tonight. Samotná But not tonight však do koncepcie a potemnelej nálady albumu Black celebration nezapadá. A o tom, že singel v USA prehodili, kde But not tonight skončila na A strane a Stripped na B strane som sa dozvedel neskôr a aj to, že But not tonight bola použitá vo filme no a že bol k nej natočený videoklip. A áno, tuším v tej čurného relácii o DM zaznela aj sonáta mesačného svitu a aj napríklad Something to do (metal mix) plus Personal Jesus v akustickej verzii ak ma pamäť neklame. Juraj Čurný mal na nakéto veci čuch.

ad jozefst (31): To je skvele, ze si na nu spominas Pokusim sa najst tu moju nahravku a ak sa mi to podari, opat si ju pustit. Ako si napisal tych par skladieb, osviezuje sa mi pamat a myslim, ze dobre pises, ze tam zahral Something To Do Metal mix a Personal Jesus Accoustic. Na extended But Not Tonight si teraz nespominam. A k tejto skladbe este tolko, ze v USA z nej nielen ze urobili A stranu singla, ako pises, ale dokonca ju zaradili na album Black Celebration ako poslednu, regulernu, 12. skladbu, po New Dress.

Tá relácia má inak pomaly vyše dvadsať rokov. Myslím, že áno. Okrem toho Juraj Čurný urobil podobnú reláciu s raritami ohľadom skupiny, ktorej člen bol členom DM a to dokonca zakladajúcim, Erasure. Tam tiež púšťal rôzne chuťovky.

Spomínate BC a práve dnes je 39. výročie vydania albumu v USA. Aj s But Not Tonight na konci.
https://archives.depechemode.com/discography/albums/08_blackcelebration.html

Kubec mal pravdu, záverečná skladba na US verzii albumu je But not tonight o čom som do dnešného dňa nevedel.

https://www.discogs.com/release/35100-Depeche-Mode-Black-Celebration

ad Walking in Secret Garden (34): Ano, spomenul som to vcera v diskusii k clanku “BPM s Andym”.

ad jozefst (35): Toto pridanie skladby je asi jeden z najvyznamnejsich rozdielov vo vydavatelskej politike pre UK (Europa) vs. pre US v pripade studiovych albumov DM, ktore ako “dvojicky” vychadzali v UK a US. Nieco podobne je este v pripade albumu A Broken Frame, kde je na US platni medzi skladby The Meaning Of Love a A Photograph Of You zaradena My Secret Garden (Further Excerpts From); to je vsak len instrumentalna cast skladby, takze to az za taky zasadny rozdiel nepokladam, ako je pripad But Not Tonight pri BC.
Daju sa najst aj ine rozdiely medzi UK a US vydaniami, ale tie sa uz netykaju studiovych albumov: 1. v US vysiel album “People are People”, ktory nikdy nevysiel v UK a do velkej casti pozostaval zo skladieb, ktore v UK vysli ako single k albumu Construction Time Again; 2. Zbierka singlov z roku 1985, ktora vysla v US pod nazvom Catching Up With Depeche Mode, ma trochu ine zlozenie skladieb, ako UK vydanie s nazvom “The singles 81-85”; 3. rozdiely medzi UK a US vydaniami niektorych singlov spominat nejdem, tam je toho viac.
Alan Wilder sa k vydavaniu ich hudby v US vyjadril v tom zmysle, ze v US chceli vzdy vsetko trochu inak ako to bolo pripravene pre UK a ze vlastne nikdy nepochopil preco, hoci sa o to snazil.

ad jozefst (33): Zatial som nasiel len nahravku z Rock FM radia relacie Rock FM - Live, kde raz hrali skladby z koncertu DM Live in Hamburg. Mam pocit, ze tato relacia s koncertami byvala v nedelu vecer od 20:00 do 21:00 h. Rad som ju pocuval, a tusil som, ze raz tam musia zahrat aj Depeche Mode. Tak som mal vzdy v kazetaku pripravenu cistu kazetu a striehol som, co idu hrat. No a raz to bol uzasny sok, ked zahlasili, ze ide DM Live in Hamburg. Hned som priskocil k magnetofonu, stlacil REC a uz to islo. Je to fantasticky koncert, s neuveritelnou silou a ten mierne falosne spievany refren v Leave In Silence je uplne brutalny! Vela som sa tuto kazetu napocuval. Vcera, ked som ju nasiel, pustil som si aspon zaciatok a potesilo ma, aka pomerne dobra kvalita zvuku na tej nahravke je. Na tu dobu to bolo fantasticke.
Kazety s relaciou Jura Curneho este pozriem na inych miestach a dam vediet, ci som to nasiel. Podla mna by som to mal stale mat…

@kubec. Myslím, že albumy anglických interpretov sa v UK a USA vydávali častokrát s vymenenými skladbami. Ja som dlhé roky nevedel, že Dreaming of me je nealbumový singel, ale vyšiel na americkej verzii slbumu Speak and spell, kde zas nie je skladba Somethimes I wish I was dead. V originálnom UK vydaní je na albume Somethimes I wish I was dead a nie je tam Dreaming of me. V naších končinách bolo rozšírené americké vydanie. Ja za originál považujem album krajiny, z ktorej daný interpret pochádza a kde svoj album vydal. U DM sú to albumy vydané v UK. Mimochodom Sometimes I wish I was dead som ak sa nemýlim prvý krát počul v inkriminovanej relácii jaraja Čurného ktorú spomíname, myslím, že to bolo
hneď v jej úvode. No a keď sme už pri tom, pre japonský trh sa zas vydávali albumy s nejakou pridanou skladbou na záver. Napríklad album Playing the angel má v japonskej edícii pridanú na záver skladbu Free, b stranu singla Precious.

ad jozefst (38): Tak to s tym albumom Speak and Spell som nevedel, dakujem za obohatenie o dalsie nove informacie. Vobec som si to nevsimol a neuvedomil, a pritom mam aj povodnu LP z roku 1981. V ostatnych neskorsich vydaniach, resp. reediciach tejto platne, bola skladba Dreaming of Me pridana ako posledna, 12sta skladba (z nich mam vydanie BMG z roku 2014). Toto novsie vydanie pocuvam ovela castejsie, takze Dreaming of Me pokladam v zozname skladieb za samozrejmost - resp. som doteraz pokladal. Ako som si to na zaklade Tvojej informacie porovnal, tak vidim, ze aj v samotnych verziach skladieb je rozdiel medzi UK a US vyliskom: na US je New Life (Remix) a Just Can’t Get Enough (Schizo Mix) + pozeram na oficialnej stranke DM (https://archives.depechemode.com/discography/albums/01_speakandspell.html), ze poradie skladieb Puppets, Dreaming Of Me a Boys Say Go! na vydani Sire SRK 3642 je nespravne uvedene.

@kubec. Pozrel som si link, ktorý si dal z oficiálnej DM stránky a tam je US verzia LP Speak and spell, kde je Dreaming of me druhá v poradí, pritom a pamätám si to tak ja, že Dreaming of me bola tretia v poradí a toto americké vydanie, kde je dreaming of me tretia v poradí je uvedené na wikipedii a aj na discogs a takto som to mal zafixované roky až kým som nezistil podrobnejšie informácie o albume. Ten link na archive DM môže byť zas nejaké iné vydanie. Bonusy v podobe Dreaming of me, Ice machine, Shout!, Any second now a Just can’t get enough (Schizo mix) vyšli na CD reedíci albumu pre UK v 1988-ôm. Na discogs je uvedených pomaly 360 verzii vydaní albumu od 1981 do teraz.