Tichá zóna Davida Gahana (2002)

S Davidom, v období jeho 40tky, o jeho pohľade na Depeche Mode a chystaných plánoch, ktoré vyústili vydaním debutového sólového albumu "Paper Monsters".

Dave oslavuje 40tku. Jeho manželka zorganizovala veľkú párty a Dave si sám sebe doprial darček v podobe rozhodnutia nahrať vlastný album bez Depeche Mode. K tomu je o pár dní pripravené vydanie 2DVD "One Night In Paris", koncert nafilmovaný v Palais Omnisports de Bercy holandským fotografom / režisérom Antonom Corbijnom, ktoré by sa mohlo zároveň stať duchovným testamentom kapely. Ide teda o koniec éry Davida Gahana a Martina Goreho? Aj o tomto sa s Davidom pozhováral Joseph Videtti.

Už žiaden vzhľad vychudnutého na kosť, ani vyblednutá tvár z temných rokov. Účes pôsobí trochu absurdne, zrejme výsledok nejakého šampónu, no Dave Gahan pribral, fyzicky sa vypracoval a po tetovania na ramenách zostali len jemné jazvy. Spevák z Depeche Mode, ktorý sa narodil 9.mája 1962 v anglickom Eppingu, však už dávno v Anglicku nežije. Oženil sa s Američankou, s ktorou má trojročnú dcéru a spolu v New Yorku vychovávajú ešte dvoch synov (14 a 9). Nejeden by kedysi odprisahal, že Amerika sa stane jeho hrobom, nakoľko si tam svojho času užíval "veľkú jazdu" s whiskey, barbiturátmi a heroínom, no dnes je z neho vyzretý umelec, presvedčený o svojom zdraví a plný dobrých zámerov, ktorý má blízko k Bowiemu, Scottovi Walkerovi a Nickovi Caveovi. Samozrejme, všetko to dobrodružstco začali s Depeche Mode, kedy plne oddaný mejkapu začal spájať svoj život s históriou rock´n´rollu.

"Viete, s vydaním albumu "Speak & Spell", v roku 1981, sme sa stali idolmi electropopovej scény," potvrdzuje Gahan. "Primárne sme však boli štúdiovou kapelou. Trvalo roky kým sme na pódiu získali istotu. Viete, naše prvé koncerty mali ďaleko od tých skutočných koncertov, skôr by som to priprovnal k tridsiatim minútam strachu. Ale turné k albumu "Exciter" bolo akýmsi naším návratom. Konečne som na pódiu zo seba vydal to nejlepšie, spieval som presne tak, ako som vždy chcel, z hĺbky môjho srdca."

Takže toto ste chceli zachytiť na dvd zázname parížskeho koncertu?
"Rozhodnutie padlo asi v polovici turné. Nadobudol som pocit, že na pódiu tie skladby dostali nový rozmer. Zrazu to už nebola šou Davida Gahana, fungovali sme ako ozajstná kapela. V minulosti som bol vlastne na pódiu akoby osamelý, izolovaný, celá váha koncertu spočívala na mojich pleciach. Tentoraz to však bolo iné, takže aj preto som chcel, aby sme to nafilmovali. A čo som počul, tak aj Martin bol schopný zo seba dostať na pódiu to najlepšie, teda aspoň tak to trvdia stále nadšení fanúšikovia. Viete, v minulosti nás "obviňovali", že sme boli príliš chladní a "robotickí". Osobne si myslím, že v začiatkoch to bolo iba preto, že sme nemali žiadne skúsenosti, no postupne sme pódium naozaj ovládli. A stále sa zlepšujeme."

Po 15tich rokoch spolupráce však museli Antona Corbijna k réžii takmer prinútiť.
"Viete, on bol vlastne prvý, kto predstavil imidž Depeche Mode verejnosti. Ako kapela sme si vždy zakladali na dokonalosti a on bol jediný, kto mohol dať každej skladbe jedinečnosť aj po vizuálnej stránke. Dokonca aj pokiaľ ide o moje pohyby, či gestikuláciu, je jednoducho schopný zachytiť presne to, čo v danom momente, keď spievam a strácam sa v skladbách, cítim. Snaží sa nájsť vo mne tú "tichú zónu" a izolovať obrazy môjho tela pri interpretácii takých skladieb ako "Wainting For The Night", "Condemnation" alebo "Black Celebration". Nič z toho by nebolo možné, pokiaľ by nemal prístup k tomu ohromnému repertoáru, ktorý sme za tých 20 rokov nahromadili."

No zdá sa, že po toľkých rokoch sa Dave v kapele necíti pohodlne. Je vyčerpaný, bez entuziazmu.
"Ako vraví moja manželka, doslova som na svojich pleciach niesol váhu sveta, až už toho bolo príliš. Čím som však starší, cítim sa akosi ľahšie, som schopný zdieľať veci s inými, som viac otvorenejší, ako k susedom, tak aj ku kapele. Mojou najväčšou chybou v Depeche Mode bol dojem, že si všetko musím urobiť sám. Ale s tým už je koniec. Počas posledných dvoch rokov práce s kapelou som začal písať vlastné skladby, spolu s mojim kamarátom z New Yorku. No a teraz v júli plánujem nahrávanie v štúdiu."

Chceš v súvislosti so sólovým albumom naznačiť, že s Depeche Mode si nemohol plne vyjadriť svoju osobnosť?
"Áno a album plánujem vydať v marci 2003. Aj Martin, v Kalifornii, dokonca pracuje na vlastnom projekte. A pravdou je, že v Martinových skladbách, napísaných pre Depeche Mode, sa nedokážem naplno prejaviť. No napriek tomu som sa vďaka nemu priučil autorským zručnostiam. Dnes sa chcem sám spievať o vlastných pocitoch, chcem rozprávať o veciach, ktoré som zažil, to všetko cez texty a hudbu. Už teraz mám pripravených 15 skladieb, ktoré chcem nahrať."

A ako hodnotíš svoj "presun" do Ameriky? Cítiš sa tu kreatívnejšie?
"V posledných piatich rokoch určite. So spojenými štátmi ma spája množstvo skúseností. Chvíľu som tu bol pod kontrolu ľudí, ktorí sa starali, aby som bol stále sám sebou, no dnes som už späť v hre a som pripravený sa posunúť ďalej. Okolo tridsiatky som prepadol skľúčeným pocitom a pesimizmu, mal som pocit, akoby sa život zrazu zastavil. No a tento znovuobjavený zmysel pre vieru a nádej sa premietol do nových skladieb."

So Spojenými štátmi sa však spája najtemnejšie obdobie tvojej kariéry.
"Zasa to nebola až taká značná časť môjho života. Skôr išlo o obdobie 1991 - 1996, kedy som žil v Los Angeles, vďaka ktorému som takmer vyhorel. Prestal som tam veriť v Depeche Mode a v silu hudby. Nevedel som nájsť nič nové v umeleckom smere a tak som začal experimentovať s nebezpečnými vecami, čo ma nevyhnutne voviedlo do temných zákutí mojej existencie. Dnes, keď premýšľam o tom pekle, o bolesti a pocite straty, mám pocit, že som nový človek, ktorý si užíva najšťastnejšie obdobie života." A zároveň dodal, že sa zlé návyky je často zodpovedná sláva."

A nebolo to skôr tak, že ťa šoubiznis svojimi lákadlami rozmaznal?
"Myslím, že moja depresia v tomto nepramenila. Skôr šlo o osobný problém, súvisiaci s rodinou. Šlo o vnútorné boje, ktoré som zvádzal po mojom rozvode, ako aj pocit viny voči môjmu synovi, ku ktorému som mal, aj vďaka svojej závislosti na heroíne, obmedzený prístup."

A podarilo sa ti s ním nakoniec obnoviť vzťah?
"Dnes je to lepšie. Chodí do školy v Anglicku, je fanúšikom U2, učí sa hrať na saxofóne, nedávno som mu poslal nahrávky Johna Coltranea a Miles Davis. Dokonca okúsil aj niečo od Janis Joplin. Ale ako väčšina chalanov v jeho veku takisto miluje Supergrass a Linkin Park."

A a čo nakoniec robí radosť tebe?
"V poslednej dobe obľubujem Nicka Cavea, Sigur Ros a Jon Spencer Blues Explosion. Samozrejme, stále som fanúšikom The Rolling Stones a Davida Bowieho. A samozrejme Billie Holiday. Mimochodom, môj album bude produkovať Ken Thomas, ktorý produkoval aj nahrávky Sigur Ros."

zdroj: dmtvarchives.com