The Great Bleep Forward (2004)
Takýto názov mal krátky rozhlasový dokument odvysielaný stanicou BBC Radio 6, ktorý sa venoval evolúcií elektronickej hudby. Objavili sa v ňom aj komentáre Alana Wildera, Andyho Fletcher a Vince Clarkea, pôvodne z roku 2001.
Alan Wilder: "Nebolo žiadne vedomé rozhodnutie použiť syntezátory. To bolo skôr o tom, že ste syntezátor jednoducho mohli zbaliť, strčiť ho pod pazuchu a nasadnúť na vlak. Nemuseli ste so sebou vláčiť zosilňovač."
Andy Fletcher: "Začali sme ako konvenčná kapela. Ja som hral na bassgitare, Vince na gitare a Martin vlastnil syntezátor. Neskôr si ho zaobstaral aj Vince a mňa krátko na to prinútil k rovnakému kroku. Éra punku v podstate skončila a otvárala sa tu nová scéna s kapelami ako Human League, Kraftwerk, Visage a k tomu vznikali tie novoromantické záležitosti. Kúpiť si však syntezátor ešte predtým, myslím taký v štýle Ricka Wakemana, to bola naozaj šialená investícia. Okolo roku 1980 však došlo k zmene a monofonický syntezátor ste si dokázali zaobstarať za 150 libier. A to bol hlavný dôvod vtedajšej explózie elektronickej hudby. Čiže sa o to postarala cenová dostupnosť."
Vince Clarke: "Keď zakladáte kapelu, je to všetko o vybavení alebo aj o tom, kto vlastní dodávku. No a my sme si uvedomili, že aj s tými malými monofonickými syntezátormi dokážeme vytvoriť celkom atraktívne zvuky, takže sme sa rozhodli do nich investovať. A následne sme si uvedomili, že potrebujeme speváka, frontmana. Niekoho viac okázalého. V našom prípade to bol Dave Gahan, novoromantik z Basildonu so skvelým prehľadom v móde. Spomínam si na jedno vystúpenie v Londýne. Jednoducho sme mali možnosť na dané miesto prísť, vystúpiť tam, dokonca sme si so sebou mohli priviesť vlastné publikum. Zmluva však obsahovala jednu vec, museli sme hrať hodinu a dvadsať minúť. No a keďže sme nemali dostatok vlastného materiálu, jednoducho sme náš set odohrali dvakrát."
Andy Fletcher: "Vystupovali sme v Nemecku a v tých časoch sme používali syntezátor s názvom PPG. Vedelo sa o ňom, že nebol dizajnovaný na prenos, no aj tak sme ho na turné vzali. A to vystúpenie v Nemecku patrí dodnes k našim najkatastrofickejším. Totiž všetky syntezátory sa nám porúčali, ale že na komplet. Bohužiaľ, neskôr sme zistili, že na ten koncert sa prišli pozrieť páni z Kraftwerk. Viete si predstaviť ten pocit trápnosti?? Krstní otcovia elektronickej scény sa na Vás pozerajú a napadne im, "tak toto určite nebude naša konkurencia" :) "
Andy Fletcher: "A potom prišlo obdobie, kedy opäť rapídne poklesli ceny samplovacích zariadení. Predtým sme disponovali iba veľmi drahým zariadením Synclavier. No zrazu boli na trhu nové veci ako Emulator a podobne. A skutočne dostupné. V našom prípade sa tak zvuku otvorili úplne nové obzory. Prechádzali sme sa po Brick Lane, trieskali takmer do všetkého, nahrávali to a vznikali z toho tie skvelé zvuky. Zvuky v "Pipeline" pochádzajú zo železničnej trate. Ak sa do tej skladby započúvate, budete počuť prechádzajúce vlaky a podobne. Je to naozaj skvelé."
Vince Clarke: "Na mňa osobne pôsobí "Personal Jesus" ako typická rocková záležitosť. Ale rozhodne nie v štýle toho typického amerického rocku. Tá skladba je omnoho šikovnejšia a nápaditejšia. Ak by ste mi pred 20 rokmi povedali, že vznikne takáto nahrávka, či to, že chalani raz napíšu taký album ako "Violator", neveril by som Vám. Dnes, po tých 20-tich rokoch, je z nich kapela s obrovským vplyvom na hudobnej scéne".
Pozn. A ak si niekto myslí, že skladba "Personal Jesus" je len taká jednoduchá záležitosť, bez poriadnych samplov a elektroniky, tak nech sa páči ... celá skladba rozobratá do poslednej súčiastky a opäť postupne pospájaná. Pochybuje vôbec niekto o genialite toho tímu, ktorého mozgom bol Alan Wilder??? (preskočte rovno na čas 2:59, vtedy začína tá skutočná extáza :) )
Názory Devotees (2)
tommy
1 20. apríl 2022 o 18:04
Asi som zažil svoj prvý elektronický orgazmus, t.j. vytiekli mi baterky zo starého, ale stále funkčného rádia…

A kto má po tejto lahôdke chuť pustiť si napr. EXCITER a môj (ne)obľúbený singel I FEEL LOVED… Osobne si myslím, že v týchto časoch, kedy je súmrak civilizácií (dnes doslova), je načase, aby tento link poslali Martinovi a ten následne zdvihne telefón (nespieva sa o tom náhodou v PJ?) a na druhej strane sa ozve: “Mart, to ti teda trvalo! Dvadsaťsedem rokov…!!! To myslíš vážne?! A Mart len sucho odpovie: “Vieš Al, mám rád symboliku a v čísle “27” je ukrytá poriadna dávka “rockovej mystiky , poverčivosti a irónie”...
Michaela 146
2 21. apríl 2022 o 22:48
Stále je to jako včera, nikdy nezapomenu na ten blažený pocit, kdy jsem na burze sehnala právě tento singl a poprvé si to doma přehrála Personal Jesus skvělá, ale vícekrát jsem si přehrála Dangerous, ale nejhorší bylo, že jsem se tohoto singlu nemohla nabažit, poslouchala jsem ve vlaku v metru, či po pražských ulicích nebo i jen tak s partou depešáků v té době bez walkmanu, ani ránu.
V detailu je ta skladba úžasně propracovaná, Alan byl hračička…Nádhera, lahodná mým sluchovým buňkám ♫♫♫