S Jamesom Fordom o “Memento Mori” (1/3)

V marci tohto roka poskytol producent James Ellis Ford rozsiahle interview pre magazín Kaput, v ktorom sa autor zameral ako na nový album DM, tak aj na Jamesov prvý sólový počin. My sa ale vrhneme na "Memento Mori" ...

James, spomenieš si ešte na svoj úplne prvý kontakt s Depeche Mode?
JF: Ani veľmi nie. Vždy boli akosi v pozadí všetkého. Vyrastal som v podstate v hudobnom prostredí, keďže u nás hrala hudba neustále. Spomínam si, že moja mama často doma púšťala nahrávky od Depeche Mode, Eurythmics, Yazoo, Alison Moyet a podobne. Depeche Mode boli vždy súčasťou nášho domáceho establišmentu a ako pubertiak som sa proti tomu logicky búril.

To ja som sa k Depeche Mode dostal už na začiatku ich kariéry, cez svojho staršieho synovca, dokonca som ich, ako malý chalan, zažil na ich druhom nemeckom turné. V tom čase však boli spájaný s "undergroundom", nepatrili k hlavnému prúdu a na škole ich počúvali viacmenej "čudáci". Úspech získali až s vecami ako "People Are People" a podobne.
Presne tak. Ja ich poznám hlavne vďaka tým komerčnejším veciam, keďže moja mama bola v tejto oblasti "doma".

Moji rodičia sa o hudbu veľmi nezaujímali, teda, mali možno všetky nahrávky od The Beatles, ale väčšinou ich ani nepočúvali.
Ja, ako som spomenul, som k hudbe pričuchol cez rodičov. Dodnes sa o hudbe s otcom veľmi často bavím ... bol veľkým prog rockerom a podobne, o nových kapelách toho vedel viac, než ja.

Popri vlastných projektoch si sa od roku 2005 postupne prepracoval k veľkým umelcom a ich tvorbe, od Test Icicles k Arctic Monkey, či od Klaxons k Florence And The Machine, Foals, či Mumford & Sons, to je len zopár mien samozrejme, no a potom, v roku 2017, si po prvýkrát pracoval s Depeche Mode, na ich albume "Spirit". Aj vieš, ktoré z Tvojich predošlých prác ich zaujali natoľko, že Ťa oslovili k spolupráci?
To naozaj neviem. Myslím, že to bolo skôr vďaka techno záležitostiam, či podobne, ktoré som robil so Simian Mobil Disco, ale v katalógu som už mal aj rockové záležitosti. Je zrejmé, že David by v ideálnom svete fungoval v kapele Neila Younga, pohodička a brnkanie na gitare, to Martin je zasa veľký fanúšik techna. Predpokladám, že som jeden z mála producentov, ktorí sa zaoberajú oboma hudobnými smermi. Ale inak neviem, nikdy som sa ich na to nepýtal.

Aj ste mali nejaké spoločné testovacie sedenia, kým ste definitívne súhlasili so spoluprácou?
Vždy je to iné. S niektorými ľuďmi takého niečo absolvujem, hlavne s novými kapelami, ale s Depeche Mode to bolo o tom, že každý z nich žije v inej časti sveta, takže sme mali iba zopár konferenčných hovorov cez Zoom, myslím. Vlastne sme sa hneď vrhli na album "Spirit". Zvláštne, žiadne testovacie sedenia. Len povedal, "Jasné, poďme na to."

Ako vyzerá taká časová os nahrávania s Depeche Mode? Mali ste k dispozícií neobmedzený čas, žiadne tlaky alebo to bolo v štýle, "na toto máme naplánované štyri týždne a potom už potrebujeme prvé výsledky"?
Ja rád pracujem tak rýchlo, ako to projekt umožňuje. Mám totiž pocit, že sa tak udržuje dynamika a potom, ak máte k dispozícií príliš veľa času a následne sa vraciate k predošlým krokom, tak to väčšinou veľmi nepomáha. Hlavne ak pracujete s technológiami, pretože tam hrozí, že to prepracujete, či "prepečiete". Oni sú zvyknutí na nahrávania z 1980-tych rokov, kedy všetko trvalo celé veky, takže boli naozaj prekvapení, ako rýchlo pracujem. Mali veci rozplánované na 3 - 4 mesiace, zvládli sme to za dva. To isté platilo aj pre album "Spirit", kde sme mali k dispozícií niekoľko mesiacov. Tam som hneď povedal, "toľko času nepotrebujeme!".

Pre "Spirit" alebo pre oba albumy?
Pre oba. V oboch prípadoch sme pracovali asi dva mesiace.

Po celý ten čas sú všetci v štúdiu alebo niekedy pracuješ len s jedným z nich? Alebo dokonca úplne sám?
"Spirit" bol úplne iný prípad, než tento posledný album ("Memento Mori"). Proces jeho vzniku bol zložitejší a menej radostnejší. Bola to naše prvá spolupráca a z predchádzajúcich nahrávok si so sebou niesli veľký kolos, ktorého súčastou bolo asi 10 - 15 ľudí v štúdiu. Trochu šialené! Bol som tam ja, inžinier, traja ľudia z kapely, dosť často sa tam motali ľudia z manažmentu, štúdiový asistent, programátor, David si pritiahol svojho inžiniera, jednoducho tam bolo až príliš veľa ľudí. A úprimne, celková atmosféra bola veľmi zlá. Nebola to žiadna zábava. Napätie v rámci samotnej kapely bolo veľmi veľké. Ten album sa rodil veľmi ťažko. Bolo tam veľmi veľa pasívne agresívnej nevraživosti. A dospelo to postupne do bodu, kedy sa takmer rozpadli!

Páni!
Martin bol pripravený to zabaliť. Vlastne som musel zorganizovať stretnutie medzi ním a Davidom. Bolo to veľmi intenzívne. Pracovali sme v rôznych štúdiách, museli sme premiestňovať vybavenie. Tentokrát to bolo úplne inak, doslova šlo o protipól. Lenže, tri týždne pred samotným nahrávaním náhle skonal Andy Fletcher. Mal som pocit, že s albumom končíme.

To by napadlo aj mňa.
Ale napriek tomu šoku, v ktorom sa ocitli, a podľa mňa sú z toho v šoku dodnes, povedali, že chcú pokračovať. To ma dosť prekvapilo. Takže celý ten proces sa stenšil, vlastne som to bol len ja, Martin, David a Marta (Salogni). Nik iný tam okrem nás nebol. A namiesto toho, aby sme pracovali vo veľkom štúdiu, tak sme celý čas strávili v štúdiu u Martina doma. Je to nádherné miesto, plno syntezátorov, každý by si tam našiel ten svoj, je ich tam naozaj strašne veľa.

To je v Los Angeles?
V Santa Barbare, miesto zvané Montecito. Taká pokojná, chladná lokalita, človek sa tam úplne uvoľní. A úprimne, keďže vo svetle Andyho nečakaného úmrtia bola atmosféra úplne iná, veľmi nežná, tak aj Dave s Martinom si úžasne rozumeli, stali sa z nich takí dávno stratení bratia, ktorí sa našli. Väčšinou to bolo tak, že sme pracovali, následne si dopriali dlhý obed, kde sme debatili, spomínali, rozprávali sa o Andym, o veciach, ktoré sa udiali ... bolo to naozaj nádherné.

Takže smrť ich priateľa zresetovala ich predošlé hlúpe hádky.
Presne! Vraveli, "nestretuj sa drobnosťami". Keď čelíš vlastnej smrteľnosti a smrti Tvojho blízkeho priateľa, získaš úplne inú perspektívu a zrazu sa netrápiš vecami, ktoré Ti predtým prišli veľmi dôležité.

>> pokračovanie