Private lives - The Depeche Mode Story - IV.

Tak sme sa postupne dopracovali k poslednej časti miniseriálu profilov chalanov z Depeche Mode, tak, ako ich pred 20-timi rokmi zverejnil britský magazín No1. A ako to vždy býva, nakoniec to najlepšie. Dámy a páni, Mr. Alan Charles Wilder...

[b]Chlapec z kapely[/b] Alan Wilder je v Depeche Mode "hudobníkom". Je až ironické, že keď ostatní chceli nahradiť post Vinca Clarka rovnako "starým" hudobníkom, zatajil svoj skutočný vek a priznal menej. V našom poslednom rozhovore s Depeche Mode sa s Alanom porozprávame o jeho "zápase" o začlenenie do skupiny, ako aj o udržovaní rovnováhy medzi popovou slávou a anonymitou. "Na rozdiel od ostatných, ktorí sú z Basildonu, alebo z Bas, ako mu zvyknú hovoriť, ja som z Actonu, zo Západného Londýn a vyrastal som v normálnom prostredí strednej triedy. V Hammersmithe som navštevoval školu St Clement Dane s Grammar, dobrá škola, ale vôbec ma to tam nebavilo. V umeleckých predmetoch som dosiahol tri O-levely. Mal som rád hudbu a cudzie jazyky, a tak som sa s úspechom zdokonaľoval v hre na piáne. V určitom smere to bolo pre mňa prospešné, pretože som si myslel, že by ste o mne mohli povedať, že som v skupine hudobníkom - aj keď hudobné skúšky nie sú v Depeche Mode tá najdôležitejšia vec. Jednoducho len prispievajú k zdokonaľovaniu. Mám dvoch starších bratov, obaja majú klasické hudobné vzdelanie. Jeden sprevádza spevákov hrou na klavír, je úžasný. Ten druhý učí vo Fínsku. Školu som nechal v šiestom ročníku a poberal podporu v nezamestnanosti do chvíle, kým ma rodičia nedonútili prihlásiť sa na miesto do nahrávacích štúdií, bola to asi jediná z ponúk, ktorá ma zaujala. Po tom, čo som bol asi 40 krát odmietnutý, som dostal džob v štúdiách DJM na New Oxford Street. V skutočnosti som bol len chlapec pre všetko, poskok, ale raz som stretol The Rubetts. Wow! Jediná dobrá vec na práci v DJM bolo, že keď skupiny skončili svoje nahrávanie, často nechávali na mieste svoje nástroje, takže som si mohol siahnuť na klávesy alebo si zahrať na bicích. Stať sa hudobníkom bola ambícia, ale nemyslel som si, že sa stane skutočnosťou, kým neprišla skupina The Dragons. Pôsobili priateľsky, nechal som prácu, pripojil sa k nim a presťahoval sa do Bristolu. Bola to pre-punková, soft rocková skupina, nič špeciálne, ale hrali sme koncerty a nahrali dokonca aj singel. No neviem si spomenúť na jeho názov. Po dvoch rokoch strávených v Bristole ma prepadla akási životná apatia, takže som bol rád, keď ma kamoš zlákal domov, do skupiny s názvom Daphne And The Tenderspots. Bože môj, Bolo to hodné zápisu do histórie. Bol to typ skupiny, čo hrala po reštauráciách, hrali jazz, teda až do chvíle, keď nenastúpila Nová vlna. Nahádzali sme na seba všetky tie hrozné šaty a kožené kravaty. Boli sme príšerní, ale získali sme zmluvu a nahrali singel, "Disco Hell". Toto som vám asi ani nemal hovoriť." [b]Dokázal to[/b] "Po ďalších skupinách ako The Hit Men, som sa dostal do tradičného stavu - na mizine, znudený a sledujúci inzeráty v magazíne Melody Maker. Našiel som jeden so znením, "Známa skupina hľadá hráča na klávesy. Musí mať menej ako 21." Šiel som sa konkurz, no musel som zaklamať, pretože som mal 22. Zúčastnil som sa dvoch výberových kôl, kým som dostal ten džob. Väčšina ľudí, ktorých tam mali, boli buď nešťastníci alebo fanúšikovia, ktorí sa ich piesne naučili naspamäť, lenže oni nič také nepotrebovali. Popravde, mal som z Depeche Mode zmiešané pocity. Nedali sa nepovšimnúť dva hity skomponované pred odchodom Clarka, "Just Can´t Get Enough" a "New Life", ale pre mňa to bol slabý odvar - aj na to obdobie. No na druhej strane boli milí a priateľskí, a ich hudba bola jednoduchá. To som si veľmi cenil. Mal som pocit, že ich hudba by mala mať "väčšie gule", ale dával som si pozor, aby som im nič ani nenaznačil. Len som povedal, "Myslím, že ste v pohode." Vzali ma do skupiny na skúšobnú dobu. Boli mierne v šoku z náhleho odchodu Vinca Clarka, nakoniec bol to ich hlavný skladateľ. Mojou úlohou bola výpomoc na koncertoch a TV vystúpeniach, ale počas celých 6 mesiacov som sa nezúčastnil ani jedného nahrávania. To bolo v roku 1982. Keď bol nahrávaný druhý album skupiny. Mal som toho už plné zuby, a mal som pocit, že by som si zaslúžil právo zasahovať do nahrávacieho procesu. Mal som niečo, s čím som mohol prispieť. Lenže ich odpoveď bola stále nie. Problém bol v tom, že chceli dokázať, že to zvládnu sami. Tí traja jednoducho nechceli, aby o nich tlač písala, že len jednoducho ťahajú za povraz, ktorý uplietol Vince. Vyviedlo ma to pekne z miery, a viac menej ma to všetko znechutilo. Len ma to od nich vzďaľovalo." [b]Nový život[/b] "Náš život je pekne nabitý a všetko sa točí prevažne okolo skupiny. Mojou záľubou je fotografovanie, vlastním videokameru a na turné dokumentujem všetko, čo robíme. Je zábavné vidieť seba samého v inom svetle. Necítim sa ako popová hviezda, hoci si uvedomujem ten tlak, ktorí je na nás vyvíjaný na cestách. Sme popové hviezdy len podľa určitej definície, ale Boh vie, čo to vlastne znamená. Viac ako živé hranie ma zaujíma práca v štúdiu. Živé hranie je vlastne len hlasnejšia reprodukcia nahrávania. Nie sme skupina improvizácie. David je sám spätý s publikom, naučil sa sám, ako zlepšiť svoje vystúpenie. Ide mu to skvele, zvlášť, keď sa večer skutočne vydarí. Takisto je veľmi výrečný. Údajne svojim vystupovaním paroduje správanie rockovej hviezdy. V začiatkoch sme len stáli v rade a hrali." [b]Technopop[/b] "Keď som počúval skladby Viceho Clarka, mal som pocit, že ich postavil na bluesových a klasických heavy metalových základoch. My sme si čo to prepožičali zo štýlov klasického popu, z dievčenských skupín a surfovali tak na vlnách hudby. Vôbec to nie je o politike, tak ako si niektorí ľudia myslia, my sa totiž výlučne zaujímame o elektronickú hudbu. Páčia sa mi nemecké skupiny ako D.A.F, Kraftwerk, Tangerine Dream, ale vôbec nebažím za vecami podobným produkcií Howarda Jonesa, kde všetko znie veľmi pekne, ale príliš jednoducho a povedome. Prvá vec, o ktorej pri skladbách Depeche Mode rozhodujeme, je atmosféra. Až potom pridávame zvuky a sample. Tiež už sa dajú pridať kdekoľvek. Minca v plechovke, či industriálne zvuky ako búchanie do olejových nádrží, kontajnerov, betónu... Všetky technológie, ktoré používame, sú postavené na počítačovom základe, ale nás zaujíma, čo sa s tým dá všetko urobiť, a ako to celé funguje. Nie je žiaden dôvod pre nedôveru k hudobným technológiám a zachovávať si akúsi hudobnú sterilitu, ešte len vtedy by to bol len čistý odpad. Jednoducho to patrí k našim nápadom. Nahrávame v Západnom Berlíne, v štúdiách Hansa, pretože pre naše potreby sú priam ideálne. Odkedy tam nahrávame, stali sa populárnejšími. Dovtedy to boli len 4 poloprázdne štúdiové bloky, teraz ich využívajú aj Killing Joke a David Sylvian. Všetko je tam zautomatizované, a to je to, na čo sa spoliehame. A v tom meste vládne veľmi dobrá pracovná atmosféra. Martin žije kúsok odtiaľ, na Heerstrasse. V Berlíne sa toho dá robiť pomerne veľa. Aj keď skončíte o štvrtej ráno, nemáte pocit, že by ste mali ísť do postele a tak skončíte v nejakom bare, či klube. DNC je náš najobľúbenejší, ale je tam aj kopec dobrých gay klubov, taký Corelles je úplne skvelý alebo The Jungle... Keď si v Berlíne povyrazíme, či niekde inde, všetko je bezstarostné. No stále sme taká tichá, anonymná, skupina. Myslím, že je to pre nás viac menej prospešné." zdroj: No1 Magazine, 25/05/1985 autor: John Stoddart

Názory Devotees (28)

Shine

 1    3. august 2005 o 12:20

Paráda, díky.

tomy

 2    3. august 2005 o 12:42

spomen gay club a hned ta zaradia, ze Alan. Ale hudbu tam hrajú fakt skvelú. Skoda, ze to vzdalovanie od skupiny sa rokmi len prehlbovalo, i ked si mnohí mysleli opak. Ostatní v DM sa proste nikdy nevedeli zbavit predsudkov voci Alanovi, ako aj toho, ze sú len Vinceho tienom. Proste si v tom case vytvorili blok, ktorého sa v podstate nikdy nezbavili. Smutné,ale na druhej strane v napätí sa robia najlepsie veci az pokial ta prejde chut byt len do poctu, i ked na papieri si oficiálny clen kapely. Neva vsetko je prebolené a ako cas najblizsie ukáze, vsetko je v najlepsom poriadku, nikdy sme nemali lepsiu pohodu ako predtým a blá blá blá, proste vydávame nové lp…

Dangerous

 3    3. august 2005 o 13:10

Tomy, nezapomeň, že je o z roku 85 grin))

recoil

 4    3. august 2005 o 13:15

K alanovi, už nemám čo povedať, zradil skupinu i seba angry

Shine

 5    3. august 2005 o 13:33

recoil - mr. si mohol vybrať -
podstatný dôvod - kľud v rodine vs. nervy v kapele
nepodstatný dôvod - rodina vs. fanúšikovia

Ty by si si koho vybral?

Keď som to dokázal BEZ PROBLÉMOV prekúsnuť ja, dokáže to hocikto, temeraf. Treba sa pozerať dopredu, takže otočka o 360° a ideme ďalej.

Beladona

 6    3. august 2005 o 14:04

“podstatný dôvod - kľud v rodine vs. nervy v kapele”

Jasne ze nervy v kapele. Vzdyt je hudebnik a je to jeho zivot!
Klid = smrt

Shine

 7    3. august 2005 o 14:07

beladona - všetkého moc škodí. Mal toho prostě plné zuby, rozhodol sa venovať výchove detí. Je to také ťažké pochopiť a zmieriť sa s tým?
Keď som to dokázal ja, dokáže to každý. (opakujem sa)

tomy

 8    3. august 2005 o 14:26

shine viacerí to dokázali. Len to musíme niektorým fans stále opakovať. Stále a stále. Tá nostalgia za ním mi už lezie na nervy a ako hovorí klasik - neskôr aj na túto sku.venú dobu budú spomínať ako na starédobré časy. Aj o tom je DM a Alan.
to Dangerous - aký rozdiel medzi rokom 1985 a 1995? V r. 1985 to chceli zabaliť a kríza bola veľká a v r. 1995 boli natom rovnako, len Alan bol rozumnejší a prestal veriť, že to bude lepšie.

yamaha

 9    3. august 2005 o 14:28

Uputalo ma na tom clanku to, ze Alanov zivot prechadzal fazami nudy, apatie a znechutenia a fazami tvorivej cinnosti. Jeho typicka crta je, ze ked ho nieco prestane bavit, tak ide od toho prec a nic ho neprinuti premoct sam seba. Myslim, ze aj ostatni clenovia DM boli uz niekedy na pokraji rozhodnutia DM opustit, no krizu prekonali. Zda sa, ze Alanov odchod odchod od DM bol motivovany aj tymito jeho povahovymi vlastnostami (samozrejme okrem inych dalsich pricin). Aj teraz Alana opat nachadzame vo faze znechutenia z hudobneho biznisu a v stave apatie…

dangerous

 10    3. august 2005 o 14:49

No, každý rok co ta skupina existuje mají krizi!
to v první řadě, a v druhé taky bych po Alanovi tolik nesmutnil, byl neskutečně platný, když chtěl být platný, ale on už prostě nechtěl. Sedí doma na záchodě a ukládá si známky do albumu, to jsou mi konce….

Goodbye Alan!

Beladona

 11    3. august 2005 o 14:50

shine: nejde o to, kdo osobne se s tim smiril. Proste si jen myslim, ze neni spravne prestat bojovat a uplne rezignovat na svoji praci a na zivot.

Shine

 12    3. august 2005 o 15:11

Ale on predsa na život nezanevrel. On ho práve začal žiť.

Monghi

 13    3. august 2005 o 15:17

to everybody… precitajte si zopar poslednych biografii skupiny, hlavne tu poslednu Stripped, a zistite, ze Alan do poslednej chvile z DM odist nechcel, ale dopomohol k tomu vsetkemu clovek, ktoremu Alan teraz chyba najviac… ano… Alan odisiel hlavne kvoli Davidovi… a filozofujte o tom kolko chcete. Proste do Dave pos*al a on to velmi dobre vie. V knihe je jedna pasaz s Alanom, kde to krasne medzi riadkami povedal… nechcite odomna presnu stranu, knihu uz doma nemam, ale je to tam… spomenul som to aj v recenzii knihy, ktora je kdesi na tychto strankach:) To, ze Alan uz kasle na hudbu, no a co? a to, co tu niekto spomenul, ze zradil seba a aj DM… hmmm… kazdy to vidi inak, ale ked clovek zradi sam seba, tak trpi a dlho zit nevydrzi… bohuzial, Alan si zije stastne na svojej farme a som presvedceny, ze je max. spokojny:)

Beladona

 14    3. august 2005 o 15:27

No to mas samozrejme pravdu a nechapu, proc to dodneska vsichni popiraji. Je jasne, ze neni prijemne se divat, jak ti pred ocima pomalu umira kamarad.

cvengo

 15    3. august 2005 o 15:57

tie alanove kazetky co natocil by som rad videl

cvengo

 16    3. august 2005 o 15:58

monghi, nemozes tvrdit nieco tak jednoznacne, pokial si s alanom nehovoril, ba ho ani nepoznas. Co ty vies co sa deje v jeho hlave?

yamaha

 17    3. august 2005 o 16:03

Monghi: S tym Davidom mas pravdu, ale nebol to len Dave, co ho prinutilo opustit kapelu. V nejakych rozhovoroch predsa hovoril, ze to zvazoval uz dlho a pricinou bola aj jeho nespokojnost s pracovnymi postupmi kapely (vid. nahravanie SOFAD v Madride), zle medziludske vztahy a jeho pocity, ze nie je dostatocne doceneni najma od Goreho. A plus ta jeho povaha, ze ostal znechuteny a otraveny. A obcas si myslim, ze ani sam Alan by dnes uz nevedel povedat, preco vlastne odisiel. My sa tu o tom dohadujeme a ktovie, kde je vobec pravda. Alan by sa mozno dobre pobavil, keby cital tie moje a ostatnych vyjadrenia o pricinach jeho odchodu:-)

Monghi

 18    3. august 2005 o 16:11

cvengo: to beriem…
yamaha: yep, mozno by sa po prvom komentari vzdal dalsieho citania.

... ale aj tak si myslim, ze keby Alan chcel, tak by este mal co povedat… pripadne by jeho stranka aspon zila..

DevotoM

 19    3. august 2005 o 20:20

Monghi - vdaka za serial smile.

aries

 20    3. august 2005 o 23:09

monghi diky za serial wink

btw ked sa to uz rieši tak aj ja sa pridam k tomu čo už bolo X krát povedane - odišiel hl. koli davovim drogovym excesom, vztahy v skupine boli vtedy na ho*no to sa neda popriet…mozno ze ho sralo aj to ze zatiaľ čo sa ostatní rozbíjali po baroch a parties on sedel v študiu a vylepšoval SOFAD

btw aj to je pravda že s gorem sa nemali privelmi v láske, najlepši vzťah mal s davidom a kedze on bol bud mimo alebo na ARE či ako to volaju v USA tak sa zdekoval…

to či je teraz šťastný na farme alebo nešťastný z toho že netvori a nehra sa s hudbou ktoru tak miloval asi ťažko odtialto posudim..

dangerous

 21    4. august 2005 o 08:30

monghi, díky za seriál!
Alan už někdy v roce 1990 řekl: “Nedovedu si představit, že bych ještě v roce 2000 byl členem DEPECHE MODE” ´

Asi se na to cítil už starý,
DM dobře věděli proč hledali člověka do 21 let grin))

somebody

 22    4. august 2005 o 08:33

Podla mna je Alan zatrpknuty clovek - myslim ze v duchu obvinuje vsetkych naokolo ze nedosiahol taky uspech ako si zelal. A nie len v duche ved z neuspechu jeho solovych projektov obvinuje MUTE ze nedokaze predat taku hudbu aku vytvoril. Lenze taku hudbu nedokaze predat nikto na svete.
Nakoniec uplne rezignoval - vsak na strankach recoil kym este boli zive sa spominali take eventy ako napr. na ktorej modnej prehliadke hrala jeho hudba ako podmaz…

bob

 23    4. august 2005 o 08:56

To dangerous:

Tu vetu vypustil pred vydanim SOFAD.Myslim,ze uz v dobe nahravani byl “nakraply”,ale sel do turne..vydelal slusne prachy zpusobem,ktery mel rad..vztahy sly k sipku tak proc by mel travit cas s lidmi kteri nemeli zajem delat veci poradne a misto toho si hrali na rockove bohy,cimz se u me dost odbouchly,protoze ja zil vzdy v domeni podle jejich nazoru ze klasicky rockovy klisovity zivot ignoruji.

dangerous

 24    4. august 2005 o 09:46

bobe, souhlasím s těmi rockovými bohy, Ale připomeňme kdo všechno si na ně taky hrál, třeba zrovna náš elektronický mág Alan (podle mě skutečně mág) si dřepí za klasickým rockovým nástrojem - bicími a na fotkách dříve pohodový Alan se tváří drsněji než Dave. To, že se Dave zbláznil a chtěl vypadat jako z metalové kapely ze 70tých let (nebo grungeové 90.let, já v tom nevidím rozdíl) se dá pochopit, měl bábenku (krásné slovo - díky Monghi), která si to tak přála, ale náš distingovaný Alan??????

bob

 25    4. august 2005 o 11:04

to dang:

Nevim presne kdo rozhodl o tom,ze se pouziji zive bici na koncertech,jinak podle me pouzivali pri nahravani stejny postup jako na Violatoru treba v Sweetest Perfection tzn..nahrala se zive podle metronomu nekolika sekundova smycka a mezirytmy a pak editovali v sequenceru,ale je mozne ze se mylim a Alan nahraval cele tracky v kuse,to se mi zas ale u neho zda,ze by ho to nebavilo,on je takovy puntickar a hracicka,ze si podle me radsi pohral s temi smyckami.

dangerous

 26    4. august 2005 o 11:14

to bob: já myslím, že toho právě nejvíc bavilo, pohrávat si se smyčkama, viz rozhovory na dm.sk, ale to není to o čem jsm mluvil, sám Alan nevěděl co chce…Alanovi jsem vždycky fandil,  v 98 jsem si chtěl vzít na koncert do Prahy transparent WHERE IS ALAN?, ale dneska si myslím, že jediným viníkem jeho odchodu z DM je on sám…..

bob

 27    4. august 2005 o 12:12

To dang:

Nehledal bych vinika,podle me doslo k rozkolu v nazorech ohledne pristupu,mozna se trochu Alan citil nedoceneny,ale v tom si nejsem jisty,on byl velmi stastny ze je clenem skupiny a obetoval jim kus zivota,vzdy makal vice nez ostatni a presto to dlouho nikdo nevedel,tady mozna udelal chybu,mel trvat na tom aby byl uvaden jako producent ci spoluproducent na projektech..mel se ozvat,mozna mel tehdy obavy z rozepre,nechtel drazdit hada bosou nohou..Odvedl perfektni praci a ja myslim ze to zbytek DM vi,stacilo by sklonit hlavu na obou stranach..vyjasneni,rozhovor,komunikace…asi tohle bych oznacil jako chybu..neochota resit problem.

dangerous

 28    4. august 2005 o 14:42

bob: souhlas, v některých oblastech makal více než ostatní, nešel mu sice tolik sólový zpěv, ani texty písní, dokonce nedokázal ani koukat blbě jako fletch, ale zvukové vyjadření DM bylo na něm. Ale krásné české přísloví praví “každý svého štěstí strůjce”