Priatelia, pivko, pohoda (2016)

Ďalší z množstva rozhovorov, ktoré kapela poskytla na jeseň 2016 v Miláne, a ktorý sa na naše stránky zatiaľ nedostal. Andy Fletcher pre maďarský denník Blikk o veciach bežných, všedných, ale aj o snoch a alternatívnej realite.

Tvoja prvá spomienka ma Maďarsko?
Obed pri umelom osvetlení. Odvtedy som zažil podobnú skúsenosť viackrát. Ešte aj dnes pri návšteve Budapešti vídavam niekoľko čiernoodetých fanúšikov, ktorí hľadia cez hrubé tmavé okná, tak ako v roku 1985, v hoteli Intercontinental. Sotva mohli niečo vidieť, ešte k tomu svietilo aj ostré slnko, tak sme na stole v hotelovej reštaurácii zapli umelú lampu.

A spomienky na Budapešť?
Je to nádherné mesto. Na hrad nad Dunajom som vyšlapal už niekoľkokrát, raz som sa dokonca plavil po Dunaji, no najviac na mňa zapôsobila návšteva ešte za starej éry. Prvýkrát sme totiž v Budapešti boli v časoch Železnej opony, všade bolo cítiť tú typickú východoeurópsku atmosféru, hlavne v niektorých obchodoch.

Máš v Londýne nejakých priateľov, ktorí pochádzajú z Maďarska?
Bol som v Londýne v jednej krčme a tam ma prekvapil barman, ktorý bol z Maďarska. Čo som začul jeho akcept, tak som k nemu podišiel a spýtal sa na jeho pôvod. Nedávno som sa dokonca rozprával s jednou čašníčkou, ktorá pochádza z Budapešti a priznal sa jej, že to mesto sa mi veľmi páči.

Mimochodom, tvoj názor na Brexit?
Som veľmi sklamaný. Ja som volil ako väčšina obyvateľov Londýna, ale rozhodli voliči mimo neho. Inak, je to úžasné rozhodnutie, no veľmi malé víťazstvo. Rozdiel bol totiž veľmi malý a stále nevieme, ako sa to celé skončí.

Keď ste v roku 1985 prišli po prvýkrát do Budapešti, to si ešte žil v Basildone?
Nie, vtedy už v Londýne. A žijem tam dodnes, dokonca na hudobne jedinečnom mieste, na St. Johns Wood Street, len dva bloky od legendárnych štúdii Abbey Road. Skutočne vzrušujúce miesto. Smerujú tam tisíce pútnikov /fanúšikov The Beatles a ja sám som im vďačný za veľa. Priniesli do hudby veľa nového.

A čo tvoj dom, či byt. Je plný platinových platní a syntezátorov?
Len na niektorých stenách, ale syntezátory rozhodne nie. To Martin, ten ich má doma snáď stovky. Ja by som tiež nejaké rád mal, ale nemám na to miesto. Mám doma iba mini-Moog. Keby ste ku mne prišli, tak by ste sa museli dlho rozhliadať, aby Vám došlo, že ste u zakladajúceho člena Depeche Mode.

Takže svoj úplne prvý syntezátor doma nemáš?
Ten už mám iba v mojich spomienkach. Moog Prodigy znamenal vtedy pre mňa celý svet, jeho záchrana by ma stála veľa, no ja sa na veci neviažem a odvtedy sa vyrobilo množstvo úžasných syntezátorov.

Z aktuálnych členov Depeche Mode si jediný, kto zostal žiť v Anglicku. Zájdeš niekedy do Basildonu?
Tak raz ročne, pretože tam mám stále priateľov, príbuzných, ale ... kým tam žila moja mama, chodil som tam častejšie. Ale mám na Basildon veľa spomienok, často sa pri nich musím smiať, obzvlášť keď si spomeniem, ako mi kedysi prišla tá 50km vzdialenosť z Basildonu do centra Londýna ako extrémne veľká.

Je pravda, že si sa v Basildone spoznal aj so svojou manželkou?
No áno, v pube. Bolo to v období vydania nášho prvého singla, ale nebola si istá, či som to skutočne ja, ten chalan z kapely. Nikdy nezabudnem, ako za mnou príšla a otvorene sa ma na to spýtala. Mimochodom, sprevádza ma aj tu v Miláne a práve som sa s ňou bol rozlúčiť, pretože dnes odlieta späť do Londýna.

V hudobnom biznise funguješ takmer 40 rokov, z toho 25 rokov si ženatý. Podel sa s nami o tajomstvo, ako sa dá tak dlho udržať manželstvo vo svete šoubiznisu?
Naučil som sa vážiť to, čo mám. V hudobnom biznise je skutočne vzácnosť zotrvať v manželstve viac ako 10 rokov, no mne prišlo vždy strašne zvláštne stretávať tie dievčatá, ktoré sa samé ponúkali, ale s Grainne sme mali skutočné šťastie. Inak, mimochodom, Charlie Watts, bubeník Rolling Stone, s ktorým ma často porovnávajú, je so svojou manželkou už 50 rokov.

Mohol by si nám niečo povedať o Tvojich deťoch?
No, niektoré jablká skutočne nepadajú ďaleko od stromu. Meghan, moja dcéra, pracuje pre spoločnosť, ktorá organizuje koncerty a dokonca minulý týždeň úspešne zvládla svoju prvú akciu. V nejakom klube organizovala večer pre spevákov - skladateľov. Stále mi príde čudné, že sa vídame buď len po práci alebo počas voľných dní, nuž ale, tak by to malo aj byť. Joe, môj syn, je úplne pobláznený piánom, no stále neviem, či z toho nakoniec aj niečo bude.

Keď koncertujete v Londýne, tak sa všetkým vašim priateľom újdu lístky?
No áno, a vždy je to čosi príšerné. Zvyknem vždy tvrdiť, že londýnsky koncert Depeche Mode je niečo ako svadba: "pozývajú" sa aj bratranci. Znie to smiešne, ale má to takú atmosféru, hlavne v zákulisí, a to sa len obzerám, či niekto z nich znenazdajky nevbehne na pódium.

V Londýne Ťa asi spoznáva veľa ľudí, rovnako aj v zahraničí, nie?
Áno, no nestáva sa to tak často. Okrem toho, zvyknú sa mi prihovoriť skutočne milí ľudia. Je to síce o mne známe, ale skutočne žijem obyčajný život, čo považujem za určité privilégium. Paparazzi sa u mňa, pred domom, objavili iba raz. Aj to z dôvodu, že Liam Galagher z Oasis poriadal doma veľkú párty. Sme inak susedia.

Takže, ako potom vyzerá Tvoj typický deň?
Vstával ráno relatívne skoro a doprajem si vždy poriadnu rannú prechádzku. Cez deň to býva rôzne, ale večer zvyknem zájsť do najbližšieho pubu. Vždy je tam kopec priateľov, tak sa k nim tu a tam pridám a doprajem si pár pív. Toto je pre mňa pohoda.

Sníval si vôbec niekedy o tom, že raz budeš hrať pred tak veľkým a vášnivým publikom?
Nuž, je zaujímavé, že realita môže niekedy vyzerať ako sen. Keď niekedy vstupujem na pódium, tak si spomeniem, ako som, ako slušný chalan, spieval v kostolnom zbore a sníval o tom, že raz zo mňa bude veľká rocková hviezda. Samozrejme, každý vie, kto je v Depeche Mode najlepší spevák, ale ten sen vo mne ešte stále dokáže vyvolať zimomriavky. Dnes ráno som mal inak opäť pocit, akoby som sa objavil vo sne. Prebudil som sa v nádhernej izbe hotela Four Season, priamo v srdci Milána. K tomu je tu kopec medzinárodných médi a moja duša je na tento deň absolútne pripravená.

Ty si v kapele akýsi záchranný bod, keďže tu a tam skĺznu Dave s Martinom do vášnivých diskusii.
Je to trochu obtiažne, už len pre to, čím si tí dvaja prešli. Dave zvládol veľmi ťažkú drogovú závislosť a Martin zasa tvrdo zápasil s alkoholom, čím som aj ja získal isté skúsenosti. Dnes sú však obaja čistí a tešia sa dobrému zdraviu.

Aj si niekedy spolu niekam vyrazia?
Také tie spoločné chvíle bývajú skôr v štúdiu, pri nahrávaní, kedy sa po večeri nájde čas na spoločné debaty a spomínanie. Často zvykneme vravieť, že si už rozprávame tie isté vtipy dookola. Práve sme v takom období, pretože aktuálne stále pracujeme na albume "Spirit", ktorý vydáme na budúci rok.

Videl si niekedy nejaké miesta, ktoré sa volali rovnako, ako Vaša kapela, Depeche Mode?
Dokonca dvakrát! Pred rokmi sme s rodinou dovolenkovali na Mauriciu, kde som objavil obchod s indickým oblečením, s názvom Depeche Mode. Keď som sa tam o šesť rokov vrátil, ten obchod ešte stále fungoval. Zdá sa, že sa tomu obchodu darí, hoci nepredávajú iba tričká Depeche Mode indickej výroby.

Máš v živote ešte nejaké túžby, plány, ktoré by si chcel uskutočniť?
Mal som kedysi reštauráciu s barom, ktorú som neskôr predal. Ale chystám sa do toho vhupnúť znovu, to by mal bavilo.

Pôsobíš vždy tak pokojne. Je to tak skutočne vždy?
No, povedzme si to takto. Ak sa hovorí, že "červenovlasí" majú tendenciu často vybuchnúť, tak je to pravda. V náruživých debatách sa dokážem pekne vytočiť, ale hneď potom sa ukľudním a potom som už taký, ako teraz.

Myslíš, že niektoré zmluvy poistnej spoločnosti Sun Life Insurance, ktoré si kedysi podpísal, stále platia?
Tak takto, ja som nebol ich agentom, pracoval som v kancelárii a hlavne som sa venoval penzijným kalkuláciám. Mali sme tam rozpracovaný veľký projekt s jedným športovým klubom, ale ako to dopadlo, to už neviem, to sme už totiž rozbehli kariéru s Depeche Mode.

Premýšľaš niekedy o alternatívnej realite?
Na prekvapenie až často, hlavne keď sa prechádzam po Londýme a uvedomujem si svoj vek. Často si kladiem otázku, kde by som bol dnes, keby som zostal pracovať v Sun Life. Pracoval by som dnes vo vlastnej kancelárii, či z domu na pc? Samozrejme, že na to odpoveď nemám, ale je dosť možné, že by som s tým sekol a šiel do Budapešti :)