Pár slov a dosť ... (11/2005)

Bleskový rozhovor s chalanmi z Depeche Mode, ktorý poskytli počas turné k albumu "Playing The Angel" francúzskemu magazínu EntRevue. Martin mal evidentne svoj deň.

Po štyroch rokoch mlčania a rôznych sólových projekoch ste späť opäť spolu. Šťastní?
David: Vždy je to radosť. Viete, my vždy rýchlo zabudneme na všetky tie spory. Takže dnes si opäť užívame príjemné chvíle spolupráce! :)

Andy: Otravné na sólovom projekte práve to, že musím rozhodovať o všetkom. Je to čistá diktatúra. Ono to ale potom chvíľu trvá, než si zvyknete opäť na demokraciu!) :)

Sú tie vaše hádky sprevádzané niekedy aj násilím?
Martin: Väčšinou ide o úplné absurdity! My sme sa dokonca hádali aj o tom, či v klipe "Precious" použíjeme syntetizátor alebo klasické piáno. Bolo to vážne ostré! :)

David, trvalo to 25 rokov, než si autorsky prispel skladbami na album Depeche Mode!
David: Nuž vidíte, taký som pomalý! :) Ja som však už aj v minulosti mal guráž v tomto smere, ale na predošlých albumoch Martin moje skladby odmietal. Bastard! :)

Ale nebránilo Ti to v tom, aby si sa o to pokúsil aj na aktuálnom albume "Playing The Angel" ...
David: Tu som sa už svojich skladieb dožadoval. Bol tým podmienený môj návrat ku kapele a do štúdia.

A nakoniec si si presadil až tri skladby ...
David: A ani neviem, či sa chalanom nakoniec páčia. Som si istý, že ich akceptovali iba z dôvodu môjho návratu.

Poviete si medzi sebou všetko?
Andy: A ak áno, tak potom čo? Je to ako vo vzťahu, tam by ste si s partnerom nemali hovoriť všetkom, inak si koledujete o rozvod.

Mnohí považujú Vašu hudbu za temnú. Ako ju vnímate vy sami?
Martin: Mali by ste prijať fakt, že naša hudba teší a priťahuje trochu narušených ľudí. V skutočnosti sme všetci obyčajné mŕtvoly, ktorým bol dopriaty čas na to, aby si užili trochu tanca a smiechu. :)

Keď už sme spomenuli dočasne pozastavený proces umierania, David, ty si v 1990-tych rokoch prežil predávkovanie drogami, dokonca máš za sebou aj pokus o samovraždu.
Dave: No áno, klopal som na dvere smrti. Bol som hnaný tým známym syndrómom rockovej hviezdy. Od narodenia som pesimista a tak som všetku svoju energiu míňal na ničenie samého seba, než na zdokonaľovanie.

To ti ako feťakovi nik z Tvojich blízkych nepomohol?
David: Nik o mojich problémoch nevedel! Úplne som sa od ľudí izoloval a ešte sa mi to aj páčilo. Vtipné na tom bolo, že pred tými desiatimi rokmi mi všetci vraveli, aký som skvelý, dokonca aj keď som na heroíne ulietaval asi najviac.

Ako dnes dokážeš odolávať vábeniu alkoholu a drog?
David: Ja poznám pachuť smrti, nie je to nič príjemné ... ak by som tomu podľahol opäť, prídem úplne o všetko. Možno to vyznie hlúpo, ale je skutočne úžasné, keď si dokážete spomenúť, čo všetko ste robili a zažili včera.

Nie sú z Vás dnes už milionári?
Andy: Je fakt, že máme vcelku dosť peňazí. A povedal by som, že chvalabohu, pretože nás už čoskoro kopec iných, mladších kapiel vytlačí do dôchodku!

Po tých 25 rokoch kariéry a jedenástich albumov, čo ste sa o sebe naučili?
Martin: Že sme tí, ktorým sa podarilo prežiť, napriek všetkému!
David: A máme dosť dobrú pozíciu na to, aby sme si to takto mohli povedať!

zdroj: Entreuve, Francúzsko, 11/2005