Na premýšľanie nie je čas (1982) - 1/2

Mike Stand, z britského magazínu New Sounds New Styles, sa krátko po vydaní singla “See You” stretol s mladíkmi z Depeche Mode, aby podebatili o Vinceovi, sláve, komponovaní, peniazoch a zvládaní stresových situácií.

"Ahoj Martin," pozdravil som chlapíka s hrdzavými vlasmi, ktorý vykúkal spoza dverí.
"Andy," odpovedal Andy s úsmevom.

Odložil som šálku dobre uvareného čaju, ktorý som si chcel vychutnať počas čakania na návrat Depeche Mode z nejakého fotenia, a šli sme spolu za roh, do štúdia Iaina McKella, aby sme rýchlo podebatili, než stihnú vlak o 17:30, z Fenchurch Street do Basildonu, kde sa o 18:30 budú pozerať na svoje vystúpenie v Southern TV (v Londýne sa nedá naladiť). Presný harmonogram je dnes pevnou súčasťou ich života.

Andy niečo zamumlal o tom, aké ťažké bolo nevyzerať pochmúrne a industriálne, čo je nenávidený protiklad Depeche Mode, počas pózovania v ošuntelej štvrti Shoreditch - a zároveň o tom, aké ťažké bolo prirodzene sa usmievať. Následne sa spýtal s londýnskym prízvukom, "Budeš hovoriť aj s Vincem?" a rozhovor sa začal. Títo depešáci sú inak veľmi priami ľudia, hoc svojsky miernym spôsobom. Dajú Vám pocítiť, na čo myslia.

Vince bol ten blonďák, ktorého tvár na fotkách pôsobila kompletne biela, bez čiar, tieňov, ako prízrak - akoby pre objektív fotoaparátu úplne zmizol. Vcelku príťažlivý symbol. Poznamenal som pred ostatnými, že ich, dnes už bývalý, kolega, by sa mohol stať ďalším Sydom Barretom.

"Kým?" spýtali sa. A keďže som si v momente uvedomil ten generačný rozdiel medzi nami, nebudem ani Vás zaťažovať dlhou históriou kapely Pink Floyd. Ale aby som to zhrnul, myslíte, že by nesúhlasili z názorom, že Vince je zaujímavo záhadný?
"Nie, až taký zaujímavý nie je," poznamenal Andy, ale nezdalo sa, že by to vnímal ako urážku. Martin Gore sa to pokúsil rozvinúť. "Rozprával akoby v hádankách, išlo o veci, ktoré sa ani nedajú vysvetliť."

Andy: "On totiž rád vytvára dojem, že ho vlastne nikto nepozná."
Dave: "A to sme si mysleli, že my ho poznáme. No zistili sme, že to tak nie je."

Ako vidíte, Vince až takou záhadou nie je, ide skôr len o to, že mu nikto nerozumie. Vezmite jednu z jeho vyblednutých fotografií, premaľujte ju na šedo a zobrazí sa farebná pravda (teda hádanka). Správy uvádzali, že Vince odišiel preto, že nebol spokojný s kolobehom vydanie singla / albumu / turné, no vraj aj naďalej bude pre kapelu komponovať. Určite aj vy predpokladáte, že z pohľadu kapely to nie je úplná pravda.

Andy: "Vince chcel vždy v štúdiu robiť čo najviac vecí, takže my ostatní sme sa v tomto smere cítili obmedzovaní. Čiže, aj keď sme mali nejaký nápad, báli sme sa ho vysloviť."
"Nie, rozhodne sme sa nebáli," oponuje Dave. "Len sme sa cítili nepríjemne."

Predpokladám, že aj Vince sa cítil nepríjemne, keď na neho doľahla zodpovednosť za komponovanie troch eskalujúcich hitov Depeche Mode - a neskôr celého albumu "Speak And Spell", teda okrem skladieb "Tora! Tora! Tora!" a "Big Muff". Podľa ostatných sa v kapele stal samotárom. Predpokladali, že časom odíde a rátali s tým už takmer šesť týždňov predtým, než to kapele oznámil. Čiže účinok nakoniec až taký devastujúci nebol, akoby si nezainteresovaní ľudia mohli myslieť. Poznamenal som, že sa vlastne zachoval čestne, keď s nimi zotrval až do konca turné, no oni boli pripravení na ďalší odtieň šedej: Vince na albume propagoval vlastné autorské honoráre.

Dave, Andy a Martin si uvedomujú, že v neprítomnosti Vincea budú mať "čo dokazovať" a aby to dokázali, pustili sa do nových vecí. Dôkazom č. 1 sú štyri nové skladby z pera Martina, na čele s nových singlom "See You", ktorý by sa už v tých chvíľach mal šíriť éterom.

Martin - chalan s tak príjemnou tvárou, že v chumelici uviaznutí farmári by ho mohli zamestnať, aby roztápal sneh a zachránil ich stáda - si najskôr myslel, že zmena na poste autora nebude tak citeľná vo zvuku, než v textoch. "Vince sa viac zaujímal o plynulosť slov a rýmov, než o ich význam. Mne veľmi záleží na tom, o čom píšem a hovorím. Ak som mal dobrú melódiu, ale text sa mi nepáčil, tak som pieseň vyradil."

Povedal to potichu, ale pre popovú hviezdu je to až prekvapivý postoj. Aby som zistil, o čom to vlastne hovorí, požiadal som ho o jeden, či dva príklady. "Napr. "middle eight" v štýle "Well I know that five years is a long time and that times change / But I think you’ll find people are basically the same."" Pôsobil som zmätene, no ostatní ho nabádali, aby ponúkol viac, hoci im bolo jasné, že mi to nedáva zmysel, ani nikomu inému. Martin však odmietol.

Martin: "Príde mi to vážne dobré, dokonca vtipné. Mne sa to páči, nakoľko takéto slová sa v piesňach moc nepoužívajú, ľudia to len zvyknú hovoriť. Aký príbeh sa za tým skrýva, to už Vám neprezradím, je to osobné. Napísal som to, keď som mal 18."

Takže sme sa v tomto smere nikam nedostali. Bolo však jasné, že Martin získal dostatočnú dôveru na to, aby Vinceho, napriek vyššie spomenutému, nahradil. "Žiadne kontakty s ním momentálne nemáme, vieme o ňom len od iných ľudí. Možno pre nás aj niečo píše, to nevieme. Dnes ho však ešte stále musíme brať ako "ďalšieho skladateľa"."

Vince sa však pripomenul priateľskou správou, v ktorej skonštatoval, že "See You" je najlepší singel, aký kedy Depeche Mode nahrali. Predpokladá sa, že pre Mute pripravuje vlastný debut, na ktorom spolupracuje so speváčkou Alf z Basildonu. Je teda veľmi pravdepodobné, že jeho spolupráca s kapelou skončila. Novým členom na pódiu je aktuálne Alan Wilder z Hampsteadu. Tvrdia o ňom, že je zdatný hudobník, hoci si nie sú úplne istí, čo je to presne to, čo potrebovali. Svoje koncertný debut odohral v januári tohto roka, v klube Rayleigh Crocs a bol značne vyvedený z miery choasom, ktorý okolo Depeche Mode vládol. Hlavne v momente, kedy z prvých radov museli doslova vyťahovať decká von, aby ich dav svojim tlakom nezranil.

Samozrejme, Alan bude mať skúsenosť len s tou druhou fázou slávy. Pre ostatných je nepredvídateľná sila zmien nepriehľadnuteľná a väčšinou sa im nepáči, čo vidia. Je možné, že už nikdy nebudú šťastnejší, než boli minulé leto, kedy cestovali vlakom, so syntetizátormi pod pazuchou a zarobili si slušné peniaze. 250 libier za noc vrátane všetkých nákladov. Dnes sú už súčasťou veľkého biznisu.

Po tom, čo prijali ponuku Daniela Millera, 50/50, čiže náklady a zisky na polovicu, namiesto veľkých záloh a nízkych autorských honorárov, čo preferujú veľké nahrávacie spoločnosti, si domov odnášajú šeky na tisíce libier zarobených svojimi hitmi. Výdavky sa však znásobili, takže hotovosť v peňaženkách dlho nevydrží. Napr. za 10-dňové februárové turné po Británií im garantovali 22 000 libier (teraz ešte viac, keďže v Hammersmith Odeon im za každý vypredaný koncert vyplatili 5000 libier), no oni každý cent minuli na vybavenie, osvetlenie, cestovanie a hotely ešte skôr, než na turné vôbec vyrazili. Je to veľký rozdiel oproti začiatkom, ale neľutujú.

... na pokračovanie