Môj “Memento Mori” vesmír (recenzia albumu)
Recenzia albumu Memento Mori depechemode.sk: Ladies and gentlemen ... na tento album som ja osobne čakal celých 25 rokov!!! A každé ďalšie počúvanie "Memento Mori" ma v tomto len utvrdzuje.
Nie je to bazénová pohoda pri zapadajúcom kalifornskom slnku ("Exciter"), nie je to drsná, halicinogénna hlučná ozvena ("Playing The Angel"), ani vzdialený vesmírny hudobný chlad ("Sounds Of The Universe"), elektronické ("Delta Machine") blues, či nebodaj ostrý politický manifest ("Spirit"). "Memento Mori" je totiž epické hudobné dielo nielen hodné svojho názvu, ale hlavne hodné mena DEPECHE MODE.
Keď som po prvom vypočutí skonštatoval to, čo je napísané v úvode, bál som sa, že to nadšenie zo mňa veľmi rýchlo vyprchá, no opak sa stal pravdou. Odvtedy sa ešte nestalo, že by som album z akéhokoľvek dôvodu prerušil, či niektorú skladbu vynechal. Nemám na to silu, ani chuť. Je to tak silný emočný a zvukový prúd, aký mi v post-wilderovskom období kapely veľmi chýbal. Je smutné, že som sa ho opätovne dočkal v post-fletcherovskom období, ale osud to tak chcel a ja to s pokorou prijímam.
Zrelí muži nielen prekročili pomyslenú hranicu života, kedy sa odovzdáva žezlo mladším, ale na Olympe, na ktorom si užívajú slávu už piatu dekádu, sa postavili na jeho úplne najvyšší bod, z ktorého sa dá už len odísť na večnosť. Ak by toto malo byť ich definitívne finále (jeden nikdy nevie), tak je dokonalé. Kruh sa uzavrel a ak by malo prísť ešte niečo ďalšie, už to bude niečo diametrálne odlišné. Ale späť na vrchol...
Tak vyvážený album, zvukovo, melodicky a lyricky, to sa len tak nepočuje. Všetky tie vyjadrenia, ktoré Martin a Dave doručili fanúšikom cez poskytnuté rozhovory, to neboli žiadne klišé, hovorili otvorene a povedali pravdu. Áno, tie skladby sú o smrti (aj), ale nie tak, ako si možno mnohí v mysli predstavovali. Sú o absolútnom zmierení sa so životom, láskou, svetom, na konci ktorého je už len jediné... áno, sú o ceste k poslednému dňu, ktorý však nemusí prísť hneď zajtra, ani o niekoľko rokov.
Jednoducho Martin s Davidom (a Richardom Butlerom) otvorene, no pritom skryte, v metaforách, nádherne opísali vnútorné pochody človeka, ktorý sa dostal na hranicu životnej zrelosti. Už žiadne zbytočné rozruchy, žiadne nepochopenia, žiadne bezcielne vysvetľovania, iba túžba byť sám so sebou, v kľude, rozjímaní, spojiť sa s vesmírom a vychutnať si plnými dúškami duševnú rovnováhu, ktorú človek vlastne hľadá celý život. Veď už úvodnou "My Cosmos Is Mine" dáva Martin svetu jasne najavo, že vlastne nemá chuť sa s niekým o svoj vnútorný svet deliť, a hlavne ho vysvetľovať.
Koniec koncov, aj tak jeho svet chápe každý po svojom a úplne inak, ako ho chápe on sám. Vo "Wagging Tongue" má dokonca ešte snahu o tom viesť polemiku, spolu s Davidom, no v "Don´t Say You Love Me" jasne hovorí, že ďalší vzťah s niekým v podstate nemá žiaden zmysel, čoho vyvrcholením je "My Soul With Me", ktorá je akousi rozlúčkou s týmto svetom, no cítiť z nej pritom neuveriteľnú spokojnosť, doslova dráždivú. Lyrický svet Depeche Mode sa tak opäť posunul na inú úroveň, kam sa opatrne presúva aj David, obzvlášť v záverečnej "Speak To Me".
Ďaleko lepšie a zaujímavejšie je to na samotnej hudobnej úrovni. Sú to klasickí Depeche Mode? Je to cover/revival kapela? Sú to vlastne ešte Depeche Mode? To sú otázky, ktoré vo mne pri tomto albume rezonujú neustále, no v pozitívnom duchu. Tak vrstvené skladby som z ich produkcie nepočul už veľmi dávno, hoci som presvedčený, že sa medzi poslucháčmi nájdu takí, ktorí po prvom vypočutí albumu so mnou nebudú súhlasiť.
Jedinečnosť tohto diela tkvie však aj v tom, že jednotlivé vrstvy si začnete všímať až pri každom ďalšom počúvaní a možno pri desiatom, päťnástom počúvaní si zrazu uvedomíte tú zvukovú majestátnosť, hoc parádne ukrytú. Je to ako hra na schovávačku, ktorú neviete prestať hrať. A čarovné na tých vrstvách je, že majú často úplne inú rytmiku, ako tá nosná, na ktorú sa zameriate pri počúvaní prvom. Mnohých isto poteší fakt, že skutočne hlavné slovo má elektronika a gitary sú potlačené do sotva rozpoznateľnej polohy. Väčšinou si ich prítomnosť človek ani neuvedomí.
Áno, elektronickí Depeche Mode sú späť v plnej nádhere. Ba čo viac, stavba niektorých piesní veľmi pripomína recoilovské melodické štruktúry (hlavne z období "bloodline" a "unsound methods"), napr. "Don't Say You Love Me". Z tej skladby inak až príliš "smrdí" Alan Wilder, dokonca aj ten z Depeche Mode :) Recoilovským pachom sa vyznačuje aj "My Favourite Stranger", ale v nej sa už zráža s Bowieho "earthling"-ovským obdobím a to celé prevarené electroclashovou drsnosťou, rovnako ako v "Never Let Me Go".
No a po zvukovej stánke je "Memento Mori" akoby absolútnou poklonou legendárnym Kraftwerk, večnou to inšpiráciou všetkých minulých, či pozostalých členov Depeche Mode. Snáď okrem úvodnej "My Cosmos Is Mine" kričia Kraftwerk z každej skladby tak výrazne a úderne, že pri "People Are Good" mám veľké pochybnosti, či to už nehraničí s porušovaním autorských práv. No neuveriteľne to k Depeche Mode pasuje a ak niekto v minulosti tvrdil, že Depeche Mode v ranných časoch priniesli Kraftwerk na tanečný parket, tak rozprával do vetra. Stalo sa tak až po 42 rokoch na albume "Memento Mori".
Jednoducho, Depeche Mode opäť raz vdýchli albumu dušu a asi najviac to cítiť v atypickej, no pre Martina tak typickej "Soul With Me". Martin Vás zoberie so sebou do nočného klubu 1970-tych rokov, kde tanečnice z pódia už odišli, štamgasti melú z posledného a na pódiu sedí akýsi podivný týpek za Moog syntezátorom a hrá svoje vesmírne melódie, ktoré vlastne ani nik nepočúva. Viem si predstaviť, že mnohí budú pri tejto skladbe krútiť nosom, ale toto je skutočný Martin, tak ako to ukázal na "Sounds Of The Universe" v "My Little Soul" a takisto mu nik neveril :)
Melodickej stránke albumu nedokážem nič vytknúť, pretože je to jedna veľká jazda na horskej dráhe. V momente, keď Vás na mikrosekundu prepadne pocit, že už stačilo alebo začína byť pieseň nudná, pride nečakaný zvrat a skladba naberie úplne iný smer. A povedať sa to dá o úplne každej z tých 12 skladieb. Martin, David, James a Marta totiž album starostlivo vyskladali do najmenšieho detailu. Nič nenechali na náhodu, nevytvorili na ňom jediné prázdne miesto a čo je najdôležitejšie, album od prvej sekundy, až do tej poslednej, graduje. A tak, ako začína uzatvorením sa vo vnútornom vesmíre, tak v závere akoby do vesmíru vonkajšieho odlietal.
Je málo hviezdičiek, ktoré by som albumu priradil. Dokonca nedokážem vybrať ani jeho najlepšiu skladbu. "Ghosts Again" na ňom vyrástla do krásy, neruší, zapadá nádherne do línie, "Caroline´s Monkey", napriek podivnému názvu, patrí k tým najsilnejším miestam albumu, spolu s nebeskou "Before We Drown", a takto by som dokázal písať o každej jednej piesni. Ešte aj v takej electroclashovej, či dokonca electropunkovej "Never Let Me Go" sa skrýva omnoho viac, než sa na prvý pohľad zdá. O žiadnej z tých skladieb sa nedá povedať, že nemá "live" potenciál, o čom už mnohých presvedčila "My Favourite Strange", ktorá ale na albume istotne prekvapí :) Depeche Mode sú znovuzrodení, zrelí, zmierení sami so sebou a životom, ale hlavne pripravení a rozhodnutí si užiť zostávajúci čas naplno. Cítiť to z albumu, cítiť to z nich samotných ...
"Memento Mori" patrí k tomu najlepšiemu, čo kedy vydali ... nebojím sa takéhoto silného tvrdenia. Možno aj preto, že som sám dosiahol vek, kedy sa začínam viac obzerať za seba, ako pred seba ...
Ďakujem chlapci, Andy by bol neuveriteľne hrdý...
Zoznam skladieb albumu Memento Mori
01. My Cosmos Is Mine
02. Wagging Tongue
03. Ghosts Again
04. Don't Say You Love Me
05. My Favourite Stranger
06. Soul With Me
07. Caroline's Monkey
08. Before We Drown
09. People Are Good
10. Always You
11. Never Let Me Go
12. Speak To Me
Tip: Recenzia depechemode.cz: Memento Mode!
Názory Devotees (57)
mojevinyloteka
1 8. marec 2023 o 05:39
Tohle je velmi pěkně napsaná recenze. Líbí se mi i styl, místo detailního představení skladeb je zde cítit spíše osobní pocity a prožitek. Stejně tak i já se velmi těším až budu zkoumat jednotlivé linky a vrstvy se svými sluchátky a budu si říkat tak a nyní my cosmos is mine.
vocal
2 8. marec 2023 o 06:35
už aby som to mal doma ...
Kubec
3 8. marec 2023 o 08:27
Velmi pekne napisana recenzia, a to bez ohladu na to, ci s nou po vypocuti budem alebo nebudem suhlasit (moje naroky na kvalitu albumu bsu vysoke, vzhladom na to, ze ich dotraz posledny Spirit bol podla mna vynikajuci a v myslienke, ktoru niesol, si neviem predstavit, ako ho prekonaju - vsak dobaj by, zatial ma samotny single nepresvedcil). Monghi krasne opisal svoje pocity a je radost pocut, ze jeho dojem z albumu je velkolepy. Paci sa mi, ze recenzent do toho netahal detailne analyzy toho, co tym autori (urcite! sic) chceli povedat - v pripade DM viem, ze Martin, ako hlavny skladatel, sa vzdycky vyjadroval velmi zdrzanlivo k svojim textom a malokedy konkretnejsie naznacil, co ma text znamenat. Kazdy si ho moze vylozit svojim sposobom podla seba. A to je podla mna dobre…
ad Monghi: Mozem jednu prakticku otazku? Album este nie je oficialne vonku. Ako to prakticky funguje, ze uz su nan recenzie? Je z DM, resp. vydavatelom nejaka dohoda, ze Ti ho poskytol za tymto ucelom, s tym, ze ho vopred nezverejnis alebo ako? - Vdaka za odpoved!
Monghi
4 8. marec 2023 o 08:52
@Kubec: nebudem na to odpovedat. Ber za fakt takuto obycajnu vec: Mojich 20 rokov aktivneho fungovania na tomto webe, ktory si citelne vo fanusikovskom svete vybudoval silne postavenie a reputaciu, prinasa aj taketo ovocie
Nechvalim sa tym, nepovysujem sa nad ostatnych, su medzi Vami daleko vacsi fanusikovia, znalejsi problematiky kapely a su aj omnoho oddanejsi. A kazdy z nich ma moj velky obdiv a uznanie ... vydrzte, verim, ze 24.marca padnete z toho albumu vsetci na zadok tak ako ja
A od tej chvile som sa nedokazal postavit 
Dano-101
5 8. marec 2023 o 08:59
Dik za recenziu Monghi. Vyzera to lakavo uz sa neviem dockat ked si ho vypocujem prvy krat. Inak, cakal som viac piesni spievanych Martinom.
Kubec
6 8. marec 2023 o 08:59
OK
Dufam, ze moju otazku neberies v zlom, tak urcite myslena nebola.
Monghi
7 8. marec 2023 o 09:08
@Kubec: aaale co si
Takisto by ma to zaujimalo na Tvojom mieste
Zvedavost je predsa jedna z tych prijemnejsich ludskych vlastnosti 
Kubec
8 8. marec 2023 o 09:09
g0ne
9 8. marec 2023 o 10:08
Tesim sa a som velmi zvedavy, len tu som sa trosku zlakol - “Ghosts Again” na ňom vyrástla do krásy”. Mna ta piesen neskutocne nebavi.
samueldm
10 8. marec 2023 o 10:58
Fuuu teším sa velmi už. Inak mám pocit, že pred týmto albumom som od nich nepočul tu klasickú vetu, že si myslia, že je to najlepší alebo jeden z najlepších albumoch aký kedy urobili, skôr ho tak vyrovnane triezvo prezentovali, tak paradoxne to teraz možno fakt bude jeden z naj albumov
isolator again
11 8. marec 2023 o 11:18
veľmi dobrá fanúšikovská recenzia, navyše navodzuje pozitívne očakávania, čo je skvelé. ďakujem!
DM-80
12 8. marec 2023 o 13:03
Monghi, ja s tebou súhlasím už teraz, aj keď som album nepočul.
Od prvej skladby Ghosts Again, mám od albumu veľmi veľké očakávania. Dlho nenapísali tak chytľavú skladbu a už sa teším ako ma “rozsekajú” aj tie ďalšie. Dúfam, že väčšina skladieb zazneje live. My Favourite Stranger si pýta za sebou A Question of Time, ale tak uvidíme. Už sa neviem dočkať. Pekný deň prajem každému!
mojevinyloteka
13 8. marec 2023 o 13:24
Vím, že je to pořád stejná písnička, ale i nyní ta očekávání jsou obrovská. Troufám si říct, že asi největší za poslední roky. Moc bych si přál opravdu dobrou desku, kterou bude radost objevovat s každým poslechem. Pokud je dobrá produkce a samotný mix, tak je pak radost tuhle práci zkoumat - poslouchat.
Abych zůstal ještě na zemi a neodletěl, tak si říkám, že bude hodně těžké z toho co jsem četl - navnímal to album převést do živého vystoupení a kor na stadionech. Není tajemstvím, že další dvě nové skladby, co jsme mohli slyšet mě upřímně skoro vůbec neoslovily, ale věřím, že jejich albumová verze bude úplně někde jinde. Je svým způsobem zvláštní, že album jsme ještě neslyšeli a hned nás čeká start turné.
Milan
14 8. marec 2023 o 17:02
Po tejto recenzii nám album vyrazí dych. Verím tomu a ďakujem za ňu.
jozefst
15 8. marec 2023 o 18:18
Monghi, len taká otázka. Je tento album opäť od DM niečo iné? Lebo ak to bude znieť po aranžérskej stránke ako Ghosts again, ktorá znie ako z ich posledných trich albumov, tak neviem, neviem. Aj keď tá skladba po melodickej stránke je veľmi dobrá. Na druhej strane Wagging tongue a My favourite stranger čo sa týka aranžmánov sú nádejné, ale to som počul len v “záchodovej” kvalite. No ale poďme k tomu hlavnému a tým je hudba, melódie a harmónie, tak z tohto hľadiska všetky tri skladby sú veľmi dobré a aj by zachraňovali stagnáciu kapely. No a nedá mi spomenúť to intro, ktoré znie v tej upútavke z tlačovej konferencie, také to inľtrumentálne. To mi príde naozaj docela veľmi dobré, no ale Ty už vieš aká je to skladba. Čo satýka mojích obáv o stagnáciu DM, tejto mimochodom veľmi progresívnej elektronickej kapely, tak tam som mal obavy usingla Precious z PTA, kde zneli ako tie synthpopové kapely, ktoré kopírujú DM. Nakoniec PTA vypálil veľmi dobre. Tak snáď Memento mori nebude prvý album od DM, ktorý budem kritizovať, pretože s ich všetkými doposiaľ vydanými som veľmi spokojný. Keď som si zakúpil Spirit a začal som ho počúvať, tak ten alternatívnoklavírnoelektronický akord v úvaode Going Backwardsma dostal. Hovorím si, že to čo je. Ako keby človek dostal tou handrou na uvývanie podláh jednu po tvári, ale tentokrát v pozítívnom zmysle.
Monghi
16 8. marec 2023 o 19:14
@jozefst: neviem, co mam k tomu napisat viac, ako som napisal. Ja som absolutne nadseny, ale viem si predstavit, ze kopec ludi mozno nebude
Kazdy z albumov zreje ako vino a clovek nan musi byt naladeny. Ak sa Ti pacil Spirit, tak MM je na daleko lepsej urovni 
jozefst
17 8. marec 2023 o 19:53
Mongi, mnoho DM fanúikov nadáva napríklad na Exciter, ale keď si to zoberieš, tak po Ultre tam radikálne zmenili zvuk. Ja Exciter nazývam digitálny album nového milénia. Ja ho mám rád. Na druhej strane to nje je o trendoch, že v štýle máme nejaké slabé meĺódie. Nie. DM sú pre mňa kapela s veľmi dobbrými skladbami a to je základ celej hudby, ale pre mňa sú na druhej strane ako The Beatles, ale ich idol Bowie. Napísali vynikajúce melódie, ale hrali sa s aranžmánmi. Keď som počul tie DM skladby, teda martinové v akustickej podobe, tak to je fakt “mäso”. No ale ja už si do to 24 marca počkám. Pri tomExciteri, keď DM uverejňovali z každej skladby 30 sekundové ukážky a zakúpil som si ho v deň vydania, tak to už nemalo čaro a od vtedy som si povedal, že DM album pred jehovydaním vypočujem nejakú úvodnúskladbu a ptom zo zvedavosti nejaké dve tri, čo sa odprezentujú, asi tak.
jozefst
18 8. marec 2023 o 20:18
Dám to tu zvlášť, ale také perličky čo sa týka DM a starej generácie. Spoznal som sa s jedným človekom, ktorý nahral jeden s najlepších albumov slovenskej pop music a to Prúdy Zvoňte zvonky, volal sa Peter Saller, ich gitarista už nebohý. Ja som mu samozrejme začal ospevovať DM. Aj som mu na myslím, že dve kazety nahral nejaké skladby od DM klasiky plus B-strany, on to chcel, že si to vypočuje a on, to presne vystihol, že ten spevák spieva ako Davi Bowie. No a David spieval presne od bowieho skladbu Heroes, keď ho DM objavili podľa ich histórie. Priniesol som mu CD Excitera po vydaní. Ale myslím, že bral to v pohode. Nepämatám si, žeby DM nejako “hejjtoval”. Druhý príbeh sa mi stal nedávno, keď som minulý rok cestoval z Prahy a sedím si v jednom vozni a tam Ľubo Belák. Ja som len tipoval, že či to nie je on, nechcel som ho vyrušovať. Ja tam sedím kŕčovito, čakajúc na nejaký nápoj, nedalo mi to a užsom nerv´pzny na to že sa tu nič nedej oslovil toho pána vedľa mňa, ale už somvyužil príležitosť.Najprv som sa ho opýtal, že či tu chodí nejaký čašník. Moja prvá otázka, no potom mi to nedalo. Opýtal som sa toho človeka. Vy nie ste ten Ľubo Belák, čo uvádzal Rhytmick, relácaia na TV, kde úvádzali pesničky (mzslím, že niečo také uvádyal), pamätníci pred 50-tkou pamätajú. A on sa k tomu priznal a ja mu na to, poznal som toho Sallera a ja som nemohol pridať to, že som veľký fanúšik DM a tento človek mi na to odpovedal: “Ste na našej vlne”. A o to ide. A na záver dodám, to čo predvádza pani Marta Salogni, s
tými páskovými magnetofónmi, a v tom videu, čo prezentovali DM na tlačovej konferencii, k ich novému albumu sa nejaký ten páskový magnetofón objaví, tak toto už robili The Beatles myslím na albume Revolver. Hej, tam si vypočujte Tomorrow newer knows. A s tým Petrom Sallerom som sa zoznámil aj tak, že načítaný o vzniku skaldieb The Beatles, kde používali pásy a som vedel, že Prúdy spetný chod pásku použili na skladbe Zaklínač hadov, kde dodal vinikajúci text Lasica a na tejto skladbe je Saller uvedný v kreditoch spoluator s Hammelom, tak pointa toho celého je, že DM sa teraz vracajúc k starým technológiam a využívajú ich, aby vytvorili zvuk 21 storočia. Aj to sa dá.Takte dadúfam.
Monghi
19 8. marec 2023 o 21:24
@jozefst: len na okraj, v tom albumovom teaseri znie ‘my cosmos is mine’, ale viacmenej v smere od zaveru skladby do jej centra ... carodejnicky namixovane
ViolateYou
20 8. marec 2023 o 21:24
Uz sa mam definitivne chut nechat zmrazit a rozmrazit az 24.3.2023, ale trpezlivost ruze prinasa, aj toto cakanie ma iste caro a toho sucastou su aj podobne recenzie (tato mimochodom paradna), kedy este clovek nevie ako znie vacsina albumu a len cita postrehy inych.
Gabriel
21 8. marec 2023 o 22:23
@Monghi: super recenzia.
Bolo by celkom zaujimave urobit reviziu recenzie albumu Spirit :D
Monghi
22 8. marec 2023 o 23:19
@Gabriel: a ver mi, ze som ju urobil a nezmenil by som na nej jedine slovo
Samozrejme, dnes by som ju napisal inym stylom, ale za tou recenziou si stojim 
https://www.depechemode.sk/magazin/clanok/spirit-znovuoziveny-duch-kapely
giggs11
23 9. marec 2023 o 10:12
spirit dostal od magazinu uncut 7/10,mementomori 8/10…..
g0ne
24 9. marec 2023 o 17:33
My cosmos is mine-teraz som to pocul :(
jozefst
25 9. marec 2023 o 19:15
@Monghi, o tom že to namixovali pre ten teaser, tak na toto som myslel. Ja by som My cosmos is mine na tom teaseri teraz ani poriadne nespoznal.
Dusan
26 9. marec 2023 o 22:18
Veľmi pekne napísaná recenzia. Vzhľadom k tomu ako poznám Monghiho komentáre na tomto fóre, tak ma to napĺňa nádejou.
jeanmichel
27 14. marec 2023 o 21:56
Album “MM” ako cítim z článku,bude ako veľmi sladko dozretým ovocím
na ktoré sa oplatí čakať aj 30 rokov. Každým pomalým hryzom budeš cítiť
jeho zaujímavú a novú chuť,ktorú ešte žiadne iné ovocie nemalo. Jeho dužinu
si budeš jemne prevaľovať v ústach,aby si si zachoval tú chuť,na ktorú v zápätí
zabudneš. Takto sa budeš k tomuto tajomnému ovociu často vracať a
ono v tebe vytvorí sladkú závislosť. Budeš si ju dávkovať vždy ako ti čas dovolí.
Nikdy ťa neomrzí a stále budeš chcieť objavovať nové chute. Myslím,že ešte
nikto nevytvoril takú hudbu,že by boli na nej ľudia tak závislí,ako práve DEPECHE MODE.
Ďakujem ovocnému stromu Depeche Mode,že rodí také sladké,kyslé,horké,či inak
príjemné ovocie každou svojou úrodou. Thank s,and ENJOY.
tommy
28 15. marec 2023 o 22:33
Tomu neuveríte - čítam novinku od jedného nórskeho spisovateľa z minulého roka, počúvajúc najkrajšiu časť The Quad - Final Mixu, napätie v knihe stúpa, krátka úvaha o smrti a začína sa to “goreizovať” a bác…! Do toho najcitovanejší latinský výraz za posledné mesiace… Aj s prekladom… Práve dnes… :( Ako čítať znamenia?
technokiller11
29 23. marec 2023 o 22:09
Krásne napísaná recenzia. Podelím sa o môj pohľad, čo pre kontext mám 24 rokov, DM počúvam od detstva a mám rád všetko až na tie earliest veci, ktoré pre moje ucho znejú príliš “staro” (k čomu sa neskôr aj dostanem).
Pri prvom počutí ma zaujali iba dve skladby, Soul With Me mi okamžite zlepšilo deň, je to vynikajúca Gore-ovka, možnože by som povedal, že najlepšia od Ultra
Never Let Me Go je tá druhá skladba. Okamžite návyková a chytľavá. Mne osobne príde ako najväčší “hit” tohoto albumu.
Zvyšné skladby sú také, že som z nich skôr rozpačitý.
Na ďalšie vypočutia sú lepšie a človek objaví ďalšie veci, ktoré ho postupne začnú baviť. Ale zvyšok pesničiek mi prídu také... nedokončené, chýba im nejaký extra oomph.
V recenzii sa spomína Kraftkwerk, čo je skupina, ktorú ja osobne rešpektujem, no pre moje uši ten zvuk znie príliš... staro/elementárne. A podobné pocity som mal podobne pri tomto albume. Nečakal som vôbec takýto sound (minimálne do vydania ghost again). Ako celok to znie ako niečo z roku 1980 s hindsightom dneška. Nehovorím, že je to zlé, nehovorím, že je to dobré, ale nie je to nutne pre mňa. Ale tak beriem, možno ja som divný, keďže po zvukovej stránke naopak milujem taký futuristický Exciter, ktorý viem, že veľa DM fans nenávidí :D Celkové dojmy sú také, že počuť na tomto albume snahu a vášeň, no v niektorých veciach to nie je moc pre mňa, niektoré songy mi prišli unfinished (My cosmos is mine exemplárny príklad, my favourite stranger tiež). Je to určite lepší album ako spirit, kde som tú vášeň a snahu teda necítil, ale nateraz mi prídu všetky post AW albumy lepšie (okrem menovaného spiritu, niektorí tu píšete, že máte radi spirit, čo vám neberiem… ale objektívne je to to najslabšie od DM).
Taktiež výber Ghosts Again ako leading single-a mi príde zvláštny… mám ten track relatívne rád, ale sú tak 4 tracky, ktoré mi prídu ďaleko vhodnejšie.
technokiller11
30 23. marec 2023 o 22:13
Exciter je podľa mňa najviac “moderne” znejúci DM doteraz, ak to dáva nejaký zmysel čo píšem. Ten album by mohli vydať aj dnes a ponúkol by veľmi fresh zvuk.
jozefst
31 24. marec 2023 o 07:09
Silný album. Silné skladby. S týmto monghiho výrokom súhlasím: “Ďaleko lepšie a zaujímavejšie je to na samotnej hudobnej úrovni. Sú to klasickí Depeche Mode? Je to cover/revival kapela? Sú to vlastne ešte Depeche Mode?”. Samotní DM mali pravdu, že je to prierez rôznych hudobných vplyvov. Z každého rožka troška, ale je tam aj niečo nové a iné. Celý album je kompaktný a ich štýl opäť niekam posunuli. Tento album nie je na jedno, alebo dve vypočutie a potom koniec, tak ako sa mi to stalo u iných.
Fido
32 24. marec 2023 o 07:37
Na Tidale uz album je takze sa moze ist na to.
alan forever
33 24. marec 2023 o 08:20
Pani, v zilach mi koluje DM a ziadnu kapelu nemam radsej, bavime sa o albumoch do roku 1994.
Vypocul som si z par skladieb z noveho albumu cca prvu minutu.
Dakujem, neprosim - produkcne je to neskutocny podpriemer.
Ziaden silny album ale zvukove kolotocove opakovanie a varenie čaju z vyschnutych sackov Playing the Angel, Exciter ...
Sa tu presviedcate dokola, kolkokrat si to treba vypocut bla, bla, bla.
Ked som si prvy krat pustil Black Celebration, MFTM, Violator, dostal som direkt a pri kazdej jednej novej sekunde som jasne pocul, ze pocujem produkcnu a zvukovu genialitu.
Novy album DM je obsahovo mozno OK ale forma - je nulova.
Toto je revival ktory si uz 20 rokov kazi vlastne meno a pada stale hlbsie a hlbsie, skoda ...
jozefmariaivan
34 24. marec 2023 o 08:51
Skoro rano som si privstal a pockal na stream. Medzery medzi albumami su prirodzene coraz vecsie a tento krat po 6 rokoch prisiel znova velmi pokojny, melancholicky, aranzovo a zvukovo nijako nevybocujuci od ostatnych z postwilderovskej ery. Dva krat som prispal.. V kazdom pripade, aj tak som vdacny za kazdy.
vetinari
35 24. marec 2023 o 09:43
Diki Mongi. Velmi precitena recenzia. A o pocity pri pocuvani toho albumu najviac ide. ja som si prave spisoval prehlad piesni a moj nazor na ne.
. zaujal My Favourite Stranger. tvoj popis Soul With Me ma vyborne pobavil a zmenil moj pohlad na skladbu. ja som mal pri nej reministencie nemeckeho nocneho programu v 80tych rokoch. Caroline’s Monkay sa mi velmi paci. niekde som pocul nazor, ze je to iba vypchavka, ale pre mna jedna z najprijemnejsich skladieb albumu. Never Let Me Go si viem predstavit v uplne zivom prevedeni, martin gitara, gordeno basa. to by sa davovi pacilo. a velmi s ami pacia tie tahave, ambientne, precitene skladby Before We Drown a najma Speak To Me. celkovo som s albumom velmi spokojny a jemne prekonal ocakavania.
velmi ma prekvapila otvaracia skladba. je ju treba pocut na lepsiu zvukovu sustavu, pripadne lepsie sluchadla. je tam kopa pazvukov a skretov na pozadi. a vtedy, ked zasne clovek objavovat tie pazvuky sa to cele zlozi dokopy.
mohol by som nieco pisat ku kazdej skladbe. no len spomeniem tie, ktore ma prekvapili. Ghosts Again vyborne vybrany uvodny singel. Wagging Tongue mi uplne vliezlo do hlavy a tocilo sa v nej par hodin
jozefst
36 24. marec 2023 o 09:57
Záver albumu vskladbe Speak to me, posledná minúta je geniálny.
Monghi
37 24. marec 2023 o 09:57
“Memento Mori” je aktualne dobre uskladnene mlade vinko z vydarenej urody. Pockajte, ked “v sude” dozreje ... este len potom bude chutiť!
Gabriel
38 24. marec 2023 o 10:04
Video WIME zo Sacramenta som preplakal.
https://www.youtube.com/watch?v=1XlxfzbtDyw
alan forever
39 24. marec 2023 o 10:11
Preplakal si Wilderov aranzman.
Uzite si tieto nove veci, ja si tento revival level bez kuska progresu uz nedokazem uzit.
Fido
40 24. marec 2023 o 16:10
Tak to vino bude dlho zriet ak sa medzi tym nepokazi. Nedokazem sa preniest cez tie tahane echa alebo skripance alebo uderi bcich - neviem ako charakterizovat ten echo zvuk. Skoro v kazdej jednej piesni je to nadrbane. Je to tak otravny zvuk, ze hruza. Bud som stary alebo ufrflany ale toto nie je hudba pre mna. Dve veci sa mi pacili Speak to me a zapocul som niekde slaciky v tej elktronickej nirvane. Osobne hodnotenie 4/10 ale casom to bude uz len horsie.
i_am_Recoil
41 24. marec 2023 o 16:17
Bol som si vyzdvihnut dnes CD dlx a vinyl a predna strana CD tak ako sa hovorilo je bez mena kapely a albumu
ViolateYou
42 24. marec 2023 o 17:11
Konecne je to tu, mal som ohromne ocakavania, tak som sa aj trochu obaval, no album je skutocne vynikajuci. Tazko ho hodnotit, je to velmi cerstvy hudobny zazitok, no viem uz s istotou, ze casom to bude len lepsie.. v niektorych skladbach to vobec nie je DM, a tie skladby ma aj najviac zasiahli, aj ked po par dnoch moze byt poradie uplne ine.. vsetky postrehy o Kraftwerku, filmovej atmosfere su absolutna pravda. Texty su uzasne. Speak to me je pre mna zatial vrchol albumu spolocne s Don’t Say You Love me, My Favorite Stranger a Always you (ktora uz je typicka depesarna). Before We Drown ma vobec neoslovila no to outro ma dostalo a verim, ze mozno o tyzden to bude uplne iny pribeh a zapaci sa mi ako celok viac. Mozno po viac posluchoch tipujem Never Let Me Go ako dalsieho adepta na vrchol albumu aj ked – ako sa spravne pise v recenzii vyssie – tento album nema uplne jednoznacny vrchol, cele je to vrcholne dielo. To ako v tejto skladbe Dave spieva je nenormalne a pripomenul mi frazovanim I. Curtisa. Celkovo je to banger. Druhy najchytlavejsi song po Ghosts Again (zatial) Wagging Tongue je nieco co nedokazem dostat z hlavy, oproti live verzii sa mi paci este viac. Podobne to mam s MFS. Cele to musim este lepsie vstrebat a som zvedavy co si poviem za polroka, ked budem schopny byt viac objektivny.. no myslim si, ze toto je nieco specialne a prist s niecim takymto na 15. albume.. klobuk dolu.. album sa mi velmi paci a som rad, ze to tak vnimaju mnohi. Obrovske dakujem DM.
Peteman
43 24. marec 2023 o 22:21
TOTO je vesmírna hudba. Nestačí si to len dať do názvu.
kikinkadm
44 25. marec 2023 o 11:26
memento mori je neskutocne navykova droga kazdym dalsim pocutim ju chces viac a viac
alan forever
45 25. marec 2023 o 14:45
Fido suhlas a ja prehlasujem ze toto je prvy album DM, ktory som si nevypocul cely, lebo som to nedokazal.
Su to priemerne aranzmany, rychlo zbuchane, o instrumentalnych vsuvkach plnych zaujimavych zvukov mozme uz len snivat.
Skladba sa zacne, prask, hned sa spieva, slabucke bicie, skripance, pazvuky, plochy zvuk ... level Gordeno a jeho “uchvatne” sola.
Dokonale znizena latka.
Dakujem, neprosim.
Aka famozna to bola volakedy kapela ...
radoo
46 25. marec 2023 o 21:03
slabucke bicie, skripance, pazvuky, plochy zvuk…...........
plochy zvuk sa na zopar skladach urcite najde. ale tie bicie su naozaj nevyrazne alebo skoro ziadne,v niektorych skladbach az ziaduce .a tie pazvuky sa s nimi vlecu stale a asi donekonecna, inac to uz nebude. cim ma martin na stene viac masin,tym je to horsie.ale musim skostatovat,oproti spiritu je tu velky pokrok - 7 z 10.
jozefst
47 25. marec 2023 o 21:05
Dnes to už vysmážam druhý krát. Wagging tongue, My favourites strangers, Caroline’s monkey topky albumu. Ghosts again singlovica, vhodný výber na singel. My cosmos in mine, veľmi dobrý úvod a Speak to me grandiózny záver, mám na mysli vyše poslednej minúty, ktorou album končí. Ostatné nie je vata. Páči sa mi ich súčasna práca s elektronikou. V mojom rebríčku DM albumov tento nebude na posledných priečkach. Všetky od nich mám rád. Každý je jedinečný.
radoo
48 25. marec 2023 o 21:13
My favourites strangers je u mna topka,az na tie neznesitelne opakujuce kvilenie.pocuvam ju dopoly.
tommy
49 25. marec 2023 o 22:43
Hm, tak si sedím unavený v práci, rýchlo si čítam správu z Prahy o zlúčení dvoch objednávok do jednej… Nasl. o vyexpedovaní... V piatok skoro ráno stojím na vlakovej stanici, v hlave doznieva “Train is coming…” a hľa SPOTIFY mi ponúka novinku MM… Ale v tom ruchu je to taký “prvý nástrel”... A tak to vzdávam… V práci si beriem pol dňa dovolenku v dobrej viere,že hádam popoludní príde zásielka a keby aj nie, tak aspoň budem mať čas upratať si nielen v hlave a nastaviť sa… Tvrdo zaspávam, večer to vzdávam… Ráno v zajatí domácich prác nesledujem mobil a tak doslova o 5 minút 12 čítam, že kuriér so zásielkou z Prahy je na ceste… S nadšením preberám objemnú, ale relatívne ľahkú zásielku… Do cesty mi (ne)čakane skočí sused, či dáme výlet na bicykli… Sranduje? Veď ja som takmer 40 rokov na ňom nesedel… Nesrandoval… Balík teda musí počkať... A moje pochybnosti, či sa v zdraví dožijem očakávaného prekvapenia naberajú na obrátkach… Dole kopec, mierny kopec, uhýbajúce deti na moste… Fantozzi na bike-u…
Prichádzame do prvého depa… Na druhej strane mesta… Kofola, teda v mojom prípade Tonic príde vhod. Už zdiaľky počujem známy, ale dlho nepočutý hlas kamaráta (depešáka) z detstva : Aha, Tomáš... Prehodíme pár viet, tešíme sa, že sa po rokoch počujeme… Reč sa razom otočí na MM. Počul si, pýtam sa? Od včera hádam päť krát, s radosťou v hlase mi odpovedá... Neviem sa toho nabažiť... Krátko na to sa lúčime so želaním, že hádam čoskoro dáme drink… S bolesťou sadám na moju “Ukrajinu” (staršie ročníky vedia o čom hovorím), politika s tým nemá nič spoločné (krátka poznámka) a tuším, že naspäť to bude ťažký boj… Na moje prekvapenie pokračujeme opačným smerom, moja “kalvária” pokračuje… Na konci tejto štreky ma nečaká nič nepríjemné, ale čuduj sa svete… Kompresor… Moje duše (aj moja vlastná) potrebujú vzduch… Meníme kurz smerom HOME… Neviem, ako to dávam… Prevody pomaly odchádzajú, protivietor silnie, pár kvapiek do tváre, kyselina mliečna v nohách ako olovo… Ale neprestávam pedálovať... Radšej pomaly ako zastať... To by sa rovnalo koncu… Zadok si necítim, teda až moc, ľutujem tesnú spodnú bielizeň, ale čo už... Paradoxne sa v tomto veku začínam cítiť mlado… Ono sa to poddá, modlím sa… Posledný kopec sa tiahne ako Hodruša - Hámre… Záverečné metre idem pešo, utekám pred besným psom, ale záverečné metre si užívam ako Peter Sagan… Som doma. Žijem. Pamätaj, že musíš žiť, Tommy… Rýchla sprcha, otváranie balíku… A čo (ne)vidím… Platňa. The Strokes… Nič viac…!!! Hľadám ďalej, ešte raz pozerám všetky zäkutia kartónu. Je známe, že som zmätkár, ktorý je schopný nedopatrením vyhodiť CD… Poháňaný túžbou strihám bublinkovú fóliu, papier, všetko… Na milión kúskov… V poslednej chvíli zbadám faktúru… V predmete je uvedený len jeden titul… MM chýba… Tak nič. Vzdávam to.
Útechu nachádam aj takých albumoch ako “ANGELS and GHOSTS”, resp. “IMPOSTER”. To by som nečakal, ako dobre znie taká “The Last Time”, resp. “NOT DARK YET”.
Atmosféru novinky si snažim navodiť aspoň cez texty… Niektoré verše znejú sľubne, pri iných ostávam opatrný...Začať text “My love”, resp. akosi často sa píše “There’s always you”... Symbolika, náznaky, priamočiarosť, srohosť, ale celkovo to nie je zlé... Ani klišé. Cítim, že tento album bude pre mňa výzva. V duchu mi rezonuje myšlienka, ktorá ma napadla skôr, ako ju (asi) naznačil Zane Lowe (a ktorú neviem narýchlo nájsť): “Našiel som odpovede, na ktoré som dlho čakal…”
A možno sa mýlim… Tak či tak, ešte si musím počkať...
jozefst
50 26. marec 2023 o 11:31
tommy, Not dark yet, skladba, ktorá je moja srdcovka. Je to skladba Boba Dylana, ktorá vyšla na jeho albume Time out of mind v roku 1997, dobre ju prerobil Róbert Křesťan a Druhá tráva, ktorú si zaspieval s Pavlom Bobkom a Dave ma na jeho Imposteri s výberom tejto skladby milo prekvapil. Naživo ju podal veľmi dobre. Aj text stojí za to. Nedalo mi. Ako som čítal Tvoj text, tak toto na mňa v ňom pôsobilo ako blikajúca červená led dióda a preto mi nedalo.
Monghi
51 26. marec 2023 o 11:35
@tommy: kokoos!! poriadny napinak, cakam na vyvrcholenie a potom take sklamanie! Obdivujem to odhodlanie nesiahnut ani po verzii na Spotify! fuuu ... tak, uz len nech to cakanie stoji za to!
tommy
52 26. marec 2023 o 13:16
Ďakujem. Dnes som si rozobral texty a ... Dávajú mi význam. Ako celok. Niektoré verše ma fakt zaujali. Dokonca aj tie, na ktoré som sa včera pozeral z iného uhla pohľadu (mierne skepticky) dnes vidím a cítim inak.
Na prvom mieste je šport. To je zážitok. A pritom stačí tak málo, aby sa mala duša a telo lepšie. Som fakt divný... Stranger, ako mi po rokoch niekto po veľmi dlhom čase napísal…
Popoludní i ten album pustím cez SPOTIFY, čert to ber… Už musím. Krátke postrehy hádam zajtra…
jozefst
53 26. marec 2023 o 15:37
James Ford sa nezastaví, mal by produkovať novýalbum Pet Shop Boys:
https://musicserver.cz/clanek/70550/pet-shop-boys-living-in-the-past/
BSP som veľmi rád počúval na základnej ešte pred tým, než som niečo poriedne tušil o DM.
tommy
54 26. marec 2023 o 21:25
Myslím si, že tento album si vážne nezaslúži negatívnu kritiku. DM and MM rules! Nech odpadne, čo je kolísavé, ale komu sa toto nepáči, tak potom už neviem… Veď som išiel z kože vyletieť... Na jednotlivé piesne je u mňa ešte skoro, ale niektoré texty, niektoré zvraty, niektoré “utajené” nápady… Obrazotvorné... Magická hlbočina. The Beauty of Melancholy. Toto je “film noir”...
Za toto by sa nehanbil ani Robert Smith:
“Your flowers and the make-believe
The secrets aid the notes you keep
The promises left on the sheets
You’ll never love me
Fool your friends, believe your lies
Make amends and alibis
In the end you can’t disguise
That you’ll never love me”
A Martinova balada… Krása! V určitý moment som si predstavil, ako sedí na svojej terase a hrá “Left hand Luke…”.
Memento Mori - predsudky borí...
Monghi
55 26. marec 2023 o 21:42
@jozefst: nie, ze by mal ... PSB sa uz stihli pochvalit, ze s Jamesom su uz v studiu ...
Night
56 2. apríl 2023 o 08:12
Ďakujem Monghi za skvelú recenziu. Tešila som sa na ňu, ale až teraz som sa k nej dostala. Album je skutočne skvelý. Absolútne si to vystihol a popísal si i moje pocity z hudby, textov…z atmosféry. Chlapci naozaj ” dozreli” ...tak, ako i my. Vystihli i moje vlastné nastavenie…“My soul is mine”. Dostali sme od nich krásny darček - nádherný album plný nádhernývh emócií. Teším sa na koncert.
g0ne
57 4. apríl 2023 o 19:00
Pekne napisane