Môj “Memento Mori” vesmír (recenzia albumu)

Tohle je velmi pěkně napsaná recenze. Líbí se mi i styl, místo detailního představení skladeb je zde cítit spíše osobní pocity a prožitek. Stejně tak i já se velmi těším až budu zkoumat jednotlivé linky a vrstvy se svými sluchátky a budu si říkat tak a nyní my cosmos is mine.

už aby som to mal doma ...

Velmi pekne napisana recenzia, a to bez ohladu na to, ci s nou po vypocuti budem alebo nebudem suhlasit (moje naroky na kvalitu albumu bsu vysoke, vzhladom na to, ze ich dotraz posledny Spirit bol podla mna vynikajuci a v myslienke, ktoru niesol, si neviem predstavit, ako ho prekonaju - vsak dobaj by, zatial ma samotny single nepresvedcil). Monghi krasne opisal svoje pocity a je radost pocut, ze jeho dojem z albumu je velkolepy. Paci sa mi, ze recenzent do toho netahal detailne analyzy toho, co tym autori (urcite! sic) chceli povedat - v pripade DM viem, ze Martin, ako hlavny skladatel, sa vzdycky vyjadroval velmi zdrzanlivo k svojim textom a malokedy konkretnejsie naznacil, co ma text znamenat. Kazdy si ho moze vylozit svojim sposobom podla seba. A to je podla mna dobre…
ad Monghi: Mozem jednu prakticku otazku? Album este nie je oficialne vonku. Ako to prakticky funguje, ze uz su nan recenzie? Je z DM, resp. vydavatelom nejaka dohoda, ze Ti ho poskytol za tymto ucelom, s tym, ze ho vopred nezverejnis alebo ako? - Vdaka za odpoved!

@Kubec: nebudem na to odpovedat. Ber za fakt takuto obycajnu vec: Mojich 20 rokov aktivneho fungovania na tomto webe, ktory si citelne vo fanusikovskom svete vybudoval silne postavenie a reputaciu, prinasa aj taketo ovocie Nechvalim sa tym, nepovysujem sa nad ostatnych, su medzi Vami daleko vacsi fanusikovia, znalejsi problematiky kapely a su aj omnoho oddanejsi. A kazdy z nich ma moj velky obdiv a uznanie ... vydrzte, verim, ze 24.marca padnete z toho albumu vsetci na zadok tak ako ja A od tej chvile som sa nedokazal postavit

Dik za recenziu Monghi. Vyzera to lakavo uz sa neviem dockat ked si ho vypocujem prvy krat. Inak, cakal som viac piesni spievanych Martinom.

OK Dufam, ze moju otazku neberies v zlom, tak urcite myslena nebola.

@Kubec: aaale co si Takisto by ma to zaujimalo na Tvojom mieste Zvedavost je predsa jedna z tych prijemnejsich ludskych vlastnosti

))) Prajem Tebe a vsetkym krasny den!

Tesim sa a som velmi zvedavy, len tu som sa trosku zlakol - “Ghosts Again” na ňom vyrástla do krásy”. Mna ta piesen neskutocne nebavi.

Fuuu teším sa velmi už. Inak mám pocit, že pred týmto albumom som od nich nepočul tu klasickú vetu, že si myslia, že je to najlepší alebo jeden z najlepších albumoch aký kedy urobili, skôr ho tak vyrovnane triezvo prezentovali, tak paradoxne to teraz možno fakt bude jeden z naj albumov

veľmi dobrá fanúšikovská recenzia, navyše navodzuje pozitívne očakávania, čo je skvelé. ďakujem!

Monghi, ja s tebou súhlasím už teraz, aj keď som album nepočul. Od prvej skladby Ghosts Again, mám od albumu veľmi veľké očakávania. Dlho nenapísali tak chytľavú skladbu a už sa teším ako ma “rozsekajú” aj tie ďalšie. Dúfam, že väčšina skladieb zazneje live. My Favourite Stranger si pýta za sebou A Question of Time, ale tak uvidíme. Už sa neviem dočkať. Pekný deň prajem každému!

Vím, že je to pořád stejná písnička, ale i nyní ta očekávání jsou obrovská. Troufám si říct, že asi největší za poslední roky. Moc bych si přál opravdu dobrou desku, kterou bude radost objevovat s každým poslechem. Pokud je dobrá produkce a samotný mix, tak je pak radost tuhle práci zkoumat - poslouchat.

Abych zůstal ještě na zemi a neodletěl, tak si říkám, že bude hodně těžké z toho co jsem četl - navnímal to album převést do živého vystoupení a kor na stadionech. Není tajemstvím, že další dvě nové skladby, co jsme mohli slyšet mě upřímně skoro vůbec neoslovily, ale věřím, že jejich albumová verze bude úplně někde jinde. Je svým způsobem zvláštní, že album jsme ještě neslyšeli a hned nás čeká start turné.

Po tejto recenzii nám album vyrazí dych. Verím tomu a ďakujem za ňu.

Monghi, len taká otázka. Je tento album opäť od DM niečo iné? Lebo ak to bude znieť po aranžérskej stránke ako Ghosts again, ktorá znie ako z ich posledných trich albumov, tak neviem, neviem. Aj keď tá skladba po melodickej stránke je veľmi dobrá. Na druhej strane Wagging tongue a My favourite stranger čo sa týka aranžmánov sú nádejné, ale to som počul len v “záchodovej” kvalite. No ale poďme k tomu hlavnému a tým je hudba, melódie a harmónie, tak z tohto hľadiska všetky tri skladby sú veľmi dobré a aj by zachraňovali stagnáciu kapely. No a nedá mi spomenúť to intro, ktoré znie v tej upútavke z tlačovej konferencie, také to inľtrumentálne. To mi príde naozaj docela veľmi dobré, no ale Ty už vieš aká je to skladba. Čo satýka mojích obáv o stagnáciu DM, tejto mimochodom veľmi progresívnej elektronickej kapely, tak tam som mal obavy usingla Precious z PTA, kde zneli ako tie synthpopové kapely, ktoré kopírujú DM. Nakoniec PTA vypálil veľmi dobre. Tak snáď Memento mori nebude prvý album od DM, ktorý budem kritizovať, pretože s ich všetkými doposiaľ vydanými som veľmi spokojný. Keď som si zakúpil Spirit a začal som ho počúvať, tak ten alternatívnoklavírnoelektronický akord v úvaode Going Backwardsma dostal. Hovorím si, že to čo je. Ako keby človek dostal tou handrou na uvývanie podláh jednu po tvári, ale tentokrát v pozítívnom zmysle.

@jozefst: neviem, co mam k tomu napisat viac, ako som napisal. Ja som absolutne nadseny, ale viem si predstavit, ze kopec ludi mozno nebude Kazdy z albumov zreje ako vino a clovek nan musi byt naladeny. Ak sa Ti pacil Spirit, tak MM je na daleko lepsej urovni

Mongi, mnoho DM fanúikov nadáva napríklad na Exciter, ale keď si to zoberieš, tak po Ultre tam radikálne zmenili zvuk. Ja Exciter nazývam digitálny album nového milénia. Ja ho mám rád. Na druhej strane to nje je o trendoch, že v štýle máme nejaké slabé meĺódie. Nie. DM sú pre mňa kapela s veľmi dobbrými skladbami a to je základ celej hudby, ale pre mňa sú na druhej strane ako The Beatles, ale ich idol Bowie. Napísali vynikajúce melódie, ale hrali sa s aranžmánmi. Keď som počul tie DM skladby, teda martinové v akustickej podobe, tak to je fakt “mäso”. No ale ja už si do to 24 marca počkám. Pri tomExciteri, keď DM uverejňovali z každej skladby 30 sekundové ukážky a zakúpil som si ho v deň vydania, tak to už nemalo čaro a od vtedy som si povedal, že DM album pred jehovydaním vypočujem nejakú úvodnúskladbu a ptom zo zvedavosti nejaké dve tri, čo sa odprezentujú, asi tak.

Dám to tu zvlášť, ale také perličky čo sa týka DM a starej generácie. Spoznal som sa s jedným človekom, ktorý nahral jeden s najlepších albumov slovenskej pop music a to Prúdy Zvoňte zvonky, volal sa Peter Saller, ich gitarista už nebohý. Ja som mu samozrejme začal ospevovať DM. Aj som mu na myslím, že dve kazety nahral nejaké skladby od DM klasiky plus B-strany, on to chcel, že si to vypočuje a on, to presne vystihol, že ten spevák spieva ako Davi Bowie. No a David spieval presne od bowieho skladbu Heroes, keď ho DM objavili podľa ich histórie. Priniesol som mu CD Excitera po vydaní. Ale myslím, že bral to v pohode. Nepämatám si, žeby DM nejako “hejjtoval”. Druhý príbeh sa mi stal nedávno, keď som minulý rok cestoval z Prahy a sedím si v jednom vozni a tam Ľubo Belák. Ja som len tipoval, že či to nie je on, nechcel som ho vyrušovať. Ja tam sedím kŕčovito, čakajúc na nejaký nápoj, nedalo mi to a užsom nerv´pzny na to že sa tu nič nedej oslovil toho pána vedľa mňa, ale už somvyužil príležitosť.Najprv som sa ho opýtal, že či tu chodí nejaký čašník. Moja prvá otázka, no potom mi to nedalo. Opýtal som sa toho človeka. Vy nie ste ten Ľubo Belák, čo uvádzal Rhytmick, relácaia na TV, kde úvádzali pesničky (mzslím, že niečo také uvádyal), pamätníci pred 50-tkou pamätajú. A on sa k tomu priznal a ja mu na to, poznal som toho Sallera a ja som nemohol pridať to, že som veľký fanúšik DM a tento človek mi na to odpovedal: “Ste na našej vlne”. A o to ide. A na záver dodám, to čo predvádza pani Marta Salogni, s
tými páskovými magnetofónmi, a v tom videu, čo prezentovali DM na tlačovej konferencii, k ich novému albumu sa nejaký ten páskový magnetofón objaví, tak toto už robili The Beatles myslím na albume Revolver.  Hej, tam si vypočujte Tomorrow newer knows. A s tým Petrom Sallerom som sa zoznámil aj tak, že načítaný o vzniku skaldieb The Beatles, kde používali pásy a som vedel, že Prúdy spetný chod pásku použili na skladbe Zaklínač hadov, kde dodal vinikajúci text Lasica a na tejto skladbe je Saller uvedný v kreditoch spoluator s Hammelom, tak pointa toho celého je, že DM sa teraz vracajúc k starým technológiam a využívajú ich, aby vytvorili zvuk 21 storočia. Aj to sa dá.Takte dadúfam.

@jozefst: len na okraj, v tom albumovom teaseri znie ‘my cosmos is mine’, ale viacmenej v smere od zaveru skladby do jej centra ... carodejnicky namixovane

Uz sa mam definitivne chut nechat zmrazit a rozmrazit az 24.3.2023, ale trpezlivost ruze prinasa, aj toto cakanie ma iste caro a toho sucastou su aj podobne recenzie (tato mimochodom paradna), kedy este clovek nevie ako znie vacsina albumu a len cita postrehy inych.

@Monghi: super recenzia.

Bolo by celkom zaujimave urobit reviziu recenzie albumu Spirit :D

@Gabriel: a ver mi, ze som ju urobil a nezmenil by som na nej jedine slovo Samozrejme, dnes by som ju napisal inym stylom, ale za tou recenziou si stojim

https://www.depechemode.sk/magazin/clanok/spirit-znovuoziveny-duch-kapely

spirit dostal od magazinu uncut 7/10,mementomori 8/10…..

My cosmos is mine-teraz som to pocul :(

@Monghi, o tom že to namixovali pre ten teaser, tak na toto som myslel. Ja by som My cosmos is mine na tom teaseri teraz ani poriadne nespoznal.

Veľmi pekne napísaná recenzia. Vzhľadom k tomu ako poznám Monghiho komentáre na tomto fóre, tak ma to napĺňa nádejou.

Album “MM” ako cítim z článku,bude ako veľmi sladko dozretým ovocím
na ktoré sa oplatí čakať aj 30 rokov. Každým pomalým hryzom budeš cítiť
jeho zaujímavú a novú chuť,ktorú ešte žiadne iné ovocie nemalo. Jeho dužinu
si budeš jemne prevaľovať v ústach,aby si si zachoval tú chuť,na ktorú v zápätí
zabudneš. Takto sa budeš k tomuto tajomnému ovociu často vracať a
ono v tebe vytvorí sladkú závislosť. Budeš si ju dávkovať vždy ako ti čas dovolí.
Nikdy ťa neomrzí a stále budeš chcieť objavovať nové chute. Myslím,že ešte
nikto nevytvoril takú hudbu,že by boli na nej ľudia tak závislí,ako práve DEPECHE MODE.
Ďakujem ovocnému stromu Depeche Mode,že rodí také sladké,kyslé,horké,či inak
príjemné ovocie každou svojou úrodou. Thank s,and ENJOY.

Tomu neuveríte - čítam novinku od jedného nórskeho spisovateľa z minulého roka, počúvajúc najkrajšiu časť The Quad - Final Mixu, napätie v knihe stúpa, krátka úvaha o smrti a začína sa to “goreizovať” a bác…! Do toho najcitovanejší latinský výraz za posledné mesiace… Aj s prekladom… Práve dnes… :( Ako čítať znamenia?

Krásne napísaná recenzia. Podelím sa o môj pohľad, čo pre kontext mám 24 rokov, DM počúvam od detstva a mám rád všetko až na tie earliest veci, ktoré pre moje ucho znejú príliš “staro” (k čomu sa neskôr aj dostanem).
Pri prvom počutí ma zaujali iba dve skladby, Soul With Me mi okamžite zlepšilo deň, je to vynikajúca Gore-ovka, možnože by som povedal, že najlepšia od Ultra
Never Let Me Go je tá druhá skladba. Okamžite návyková a chytľavá. Mne osobne príde ako najväčší “hit” tohoto albumu.
Zvyšné skladby sú také, že som z nich skôr rozpačitý.
Na ďalšie vypočutia sú lepšie a človek objaví ďalšie veci, ktoré ho postupne začnú baviť. Ale zvyšok pesničiek mi prídu také... nedokončené, chýba im nejaký extra oomph.
V recenzii sa spomína Kraftkwerk, čo je skupina, ktorú ja osobne rešpektujem, no pre moje uši ten zvuk znie príliš... staro/elementárne. A podobné pocity som mal podobne pri tomto albume. Nečakal som vôbec takýto sound (minimálne do vydania ghost again). Ako celok to znie ako niečo z roku 1980 s hindsightom dneška. Nehovorím, že je to zlé, nehovorím, že je to dobré, ale nie je to nutne pre mňa. Ale tak beriem, možno ja som divný, keďže po zvukovej stránke naopak milujem taký futuristický Exciter, ktorý viem, že veľa DM fans nenávidí :D Celkové dojmy sú také, že počuť na tomto albume snahu a vášeň, no v niektorých veciach to nie je moc pre mňa, niektoré songy mi prišli unfinished (My cosmos is mine exemplárny príklad, my favourite stranger tiež). Je to určite lepší album ako spirit, kde som tú vášeň a snahu teda necítil, ale nateraz mi prídu všetky post AW albumy lepšie (okrem menovaného spiritu, niektorí tu píšete, že máte radi spirit, čo vám neberiem… ale objektívne je to to najslabšie od DM).
Taktiež výber Ghosts Again ako leading single-a mi príde zvláštny… mám ten track relatívne rád, ale sú tak 4 tracky, ktoré mi prídu ďaleko vhodnejšie.

jozefst [#17]:
Mongi, mnoho DM fanúikov nadáva napríklad na Exciter, ale keď si to zoberieš, tak po Ultre tam radikálne zmenili zvuk. Ja Exciter nazývam digitálny album nového milénia. Ja ho mám rád. Na druhej strane to nje je o trendoch, že v štýle máme nejaké slabé meĺódie. Nie. DM sú pre mňa kapela s veľmi dobbrými skladbami a to je základ celej hudby, ale pre mňa sú na druhej strane ako The Beatles, ale ich idol Bowie. Napísali vynikajúce melódie, ale hrali sa s aranžmánmi. Keď som počul tie DM skladby, teda martinové v akustickej podobe, tak to je fakt “mäso”. No ale ja už si do to 24 marca počkám. Pri tomExciteri, keď DM uverejňovali z každej skladby 30 sekundové ukážky a zakúpil som si ho v deň vydania, tak to už nemalo čaro a od vtedy som si povedal, že DM album pred jehovydaním vypočujem nejakú úvodnúskladbu a ptom zo zvedavosti nejaké dve tri, čo sa odprezentujú, asi tak.

Exciter je podľa mňa najviac “moderne” znejúci DM doteraz, ak to dáva nejaký zmysel čo píšem. Ten album by mohli vydať aj dnes a ponúkol by veľmi fresh zvuk.

Silný album. Silné skladby. S týmto monghiho výrokom súhlasím: “Ďaleko lepšie a zaujímavejšie je to na samotnej hudobnej úrovni. Sú to klasickí Depeche Mode? Je to cover/revival kapela? Sú to vlastne ešte Depeche Mode?”. Samotní DM mali pravdu, že je to prierez rôznych hudobných vplyvov. Z každého rožka troška, ale je tam aj niečo nové a iné. Celý album je kompaktný a ich štýl opäť niekam posunuli. Tento album nie je na jedno, alebo dve vypočutie a potom koniec, tak ako sa mi to stalo u iných.

Na Tidale uz album je takze sa moze ist na to.

Pani, v zilach mi koluje DM a ziadnu kapelu nemam radsej, bavime sa o albumoch do roku 1994.
Vypocul som si z par skladieb z noveho albumu cca prvu minutu.
Dakujem, neprosim - produkcne je to neskutocny podpriemer.
Ziaden silny album ale zvukove kolotocove opakovanie a varenie čaju z vyschnutych sackov Playing the Angel, Exciter ...
Sa tu presviedcate dokola, kolkokrat si to treba vypocut bla, bla, bla.
Ked som si prvy krat pustil Black Celebration, MFTM, Violator, dostal som direkt a pri kazdej jednej novej sekunde som jasne pocul, ze pocujem produkcnu a zvukovu genialitu.
Novy album DM je obsahovo mozno OK ale forma - je nulova.
Toto je revival ktory si uz 20 rokov kazi vlastne meno a pada stale hlbsie a hlbsie, skoda ...

Skoro rano som si privstal a pockal na stream. Medzery medzi albumami su prirodzene coraz vecsie a tento krat po 6 rokoch prisiel znova velmi pokojny, melancholicky, aranzovo a zvukovo nijako nevybocujuci od ostatnych z postwilderovskej ery. Dva krat som prispal.. V kazdom pripade, aj tak som vdacny za kazdy.

Diki Mongi. Velmi precitena recenzia. A o pocity pri pocuvani toho albumu najviac ide. ja som si prave spisoval prehlad piesni a moj nazor na ne.
velmi ma prekvapila otvaracia skladba. je ju treba pocut na lepsiu zvukovu sustavu, pripadne lepsie sluchadla. je tam kopa pazvukov a skretov na pozadi. a vtedy, ked zasne clovek objavovat tie pazvuky sa to cele zlozi dokopy.
mohol by som nieco pisat ku kazdej skladbe. no len spomeniem tie, ktore ma prekvapili. Ghosts Again vyborne vybrany uvodny singel. Wagging Tongue mi uplne vliezlo do hlavy a tocilo sa v nej par hodin . zaujal My Favourite Stranger. tvoj popis Soul With Me ma vyborne pobavil a zmenil moj pohlad na skladbu. ja som mal pri nej reministencie nemeckeho nocneho programu v 80tych rokoch. Caroline’s Monkay sa mi velmi paci. niekde som pocul nazor, ze je to iba vypchavka, ale pre mna jedna z najprijemnejsich skladieb albumu. Never Let Me Go si viem predstavit v uplne zivom prevedeni, martin gitara, gordeno basa. to by sa davovi pacilo. a velmi s ami pacia tie tahave, ambientne, precitene skladby Before We Drown a najma Speak To Me. celkovo som s albumom velmi spokojny a jemne prekonal ocakavania.

Záver albumu vskladbe Speak to me, posledná minúta je geniálny.

“Memento Mori” je aktualne dobre uskladnene mlade vinko z vydarenej urody. Pockajte, ked “v sude” dozreje ... este len potom bude chutiť!

Video WIME zo Sacramenta som preplakal.
https://www.youtube.com/watch?v=1XlxfzbtDyw

Preplakal si Wilderov aranzman.
Uzite si tieto nove veci, ja si tento revival level bez kuska progresu uz nedokazem uzit.

Tak to vino bude dlho zriet ak sa medzi tym nepokazi. Nedokazem sa preniest cez tie tahane echa alebo skripance alebo uderi bcich - neviem ako charakterizovat ten echo zvuk. Skoro v kazdej jednej piesni je to nadrbane. Je to tak otravny zvuk, ze hruza. Bud som stary alebo ufrflany ale toto nie je hudba pre mna. Dve veci sa mi pacili Speak to me a zapocul som niekde slaciky v tej elktronickej nirvane. Osobne hodnotenie 4/10 ale casom to bude uz len horsie.

Bol som si vyzdvihnut dnes CD dlx a vinyl a predna strana CD tak ako sa hovorilo je bez mena kapely a albumu

Konecne je to tu, mal som ohromne ocakavania, tak som sa aj trochu obaval, no album je skutocne vynikajuci. Tazko ho hodnotit, je to velmi cerstvy hudobny zazitok, no viem uz s istotou, ze casom to bude len lepsie.. v niektorych skladbach to vobec nie je DM, a tie skladby ma aj najviac zasiahli, aj ked po par dnoch moze byt poradie uplne ine.. vsetky postrehy o Kraftwerku, filmovej atmosfere su absolutna pravda. Texty su uzasne. Speak to me je pre mna zatial vrchol albumu spolocne s Don’t Say You Love me, My Favorite Stranger a Always you (ktora uz je typicka depesarna). Before We Drown ma vobec neoslovila no to outro ma dostalo a verim, ze mozno o tyzden to bude uplne iny pribeh a zapaci sa mi ako celok viac. Mozno po viac posluchoch tipujem Never Let Me Go ako dalsieho adepta na vrchol albumu aj ked – ako sa spravne pise v recenzii vyssie – tento album nema uplne jednoznacny vrchol, cele je to vrcholne dielo. To ako v tejto skladbe Dave spieva je nenormalne a pripomenul mi frazovanim I. Curtisa. Celkovo je to banger. Druhy najchytlavejsi song po Ghosts Again (zatial) Wagging Tongue je nieco co nedokazem dostat z hlavy, oproti live verzii sa mi paci este viac. Podobne to mam s MFS. Cele to musim este lepsie vstrebat a som zvedavy co si poviem za polroka, ked budem schopny byt viac objektivny.. no myslim si, ze toto je nieco specialne a prist s niecim takymto na 15. albume.. klobuk dolu.. album sa mi velmi paci a som rad, ze to tak vnimaju mnohi. Obrovske dakujem DM.

TOTO je vesmírna hudba. Nestačí si to len dať  do názvu.

memento mori je neskutocne navykova droga kazdym dalsim pocutim ju chces viac a viac

Fido suhlas a ja prehlasujem ze toto je prvy album DM, ktory som si nevypocul cely, lebo som to nedokazal.
Su to priemerne aranzmany, rychlo zbuchane, o instrumentalnych vsuvkach plnych zaujimavych zvukov mozme uz len snivat.
Skladba sa zacne, prask, hned sa spieva, slabucke bicie, skripance, pazvuky, plochy zvuk ... level Gordeno a jeho “uchvatne” sola.
Dokonale znizena latka.
Dakujem, neprosim.
Aka famozna to bola volakedy kapela ...

slabucke bicie, skripance, pazvuky, plochy zvuk…...........
plochy zvuk sa na zopar skladach urcite najde. ale tie bicie su naozaj nevyrazne alebo skoro ziadne,v niektorych skladbach az ziaduce .a tie pazvuky sa s nimi vlecu stale a asi donekonecna, inac to uz nebude. cim ma martin na stene viac masin,tym je to horsie.ale musim skostatovat,oproti spiritu je tu velky pokrok - 7 z 10.

Dnes to už vysmážam druhý krát. Wagging tongue, My favourites strangers, Caroline’s monkey topky albumu. Ghosts again singlovica, vhodný výber na singel. My cosmos in mine, veľmi dobrý úvod a Speak to me grandiózny záver, mám na mysli vyše poslednej minúty, ktorou album končí. Ostatné nie je vata. Páči sa mi ich súčasna práca s elektronikou. V mojom rebríčku DM albumov tento nebude na posledných priečkach. Všetky od nich mám rád. Každý je jedinečný.

My favourites strangers je u mna topka,az na tie neznesitelne opakujuce kvilenie.pocuvam ju dopoly.

Hm, tak si sedím unavený v práci, rýchlo si čítam správu z Prahy o zlúčení dvoch objednávok do jednej… Nasl. o vyexpedovaní... V piatok skoro ráno stojím na vlakovej stanici, v hlave doznieva “Train is coming…” a hľa SPOTIFY mi ponúka novinku MM… Ale v tom ruchu je to taký “prvý nástrel”... A tak to vzdávam… V práci si beriem pol dňa dovolenku v dobrej viere,že hádam popoludní príde zásielka a keby aj nie, tak aspoň budem mať čas upratať si nielen v hlave a nastaviť sa… Tvrdo zaspávam, večer to vzdávam… Ráno v zajatí domácich prác nesledujem mobil a tak doslova o 5 minút 12 čítam, že kuriér so zásielkou z Prahy je na ceste… S nadšením preberám objemnú, ale relatívne ľahkú zásielku… Do cesty mi (ne)čakane skočí sused, či dáme výlet na bicykli… Sranduje? Veď ja som takmer 40 rokov na ňom nesedel… Nesrandoval… Balík teda musí počkať... A moje pochybnosti, či sa v zdraví dožijem očakávaného prekvapenia naberajú na obrátkach… Dole kopec, mierny kopec, uhýbajúce deti na moste… Fantozzi na bike-u… Prichádzame do prvého depa… Na druhej strane mesta… Kofola, teda v mojom prípade Tonic príde vhod. Už zdiaľky počujem známy, ale dlho nepočutý hlas kamaráta (depešáka) z detstva : Aha, Tomáš... Prehodíme pár viet, tešíme sa, že sa po rokoch počujeme… Reč sa razom otočí na MM. Počul si, pýtam sa? Od včera hádam päť krát, s radosťou v hlase mi odpovedá... Neviem sa toho nabažiť... Krátko na to sa lúčime so želaním, že hádam čoskoro dáme drink… S bolesťou sadám na moju “Ukrajinu” (staršie ročníky vedia o čom hovorím), politika s tým nemá nič spoločné (krátka poznámka) a tuším, že naspäť to bude ťažký boj… Na moje prekvapenie pokračujeme opačným smerom, moja “kalvária” pokračuje… Na konci tejto štreky ma nečaká nič nepríjemné, ale čuduj sa svete… Kompresor… Moje duše (aj moja vlastná) potrebujú vzduch… Meníme kurz smerom HOME… Neviem, ako to dávam… Prevody pomaly odchádzajú, protivietor silnie, pár kvapiek do tváre, kyselina mliečna v nohách ako olovo… Ale neprestávam pedálovať... Radšej pomaly ako zastať... To by sa rovnalo koncu… Zadok si necítim, teda až moc, ľutujem tesnú spodnú bielizeň, ale čo už... Paradoxne sa v tomto veku začínam cítiť mlado… Ono sa to poddá, modlím sa… Posledný kopec sa tiahne ako Hodruša - Hámre… Záverečné metre idem pešo, utekám pred besným psom, ale záverečné metre si užívam ako Peter Sagan… Som doma. Žijem. Pamätaj, že musíš žiť, Tommy… Rýchla sprcha, otváranie balíku… A čo (ne)vidím… Platňa. The Strokes… Nič viac…!!! Hľadám ďalej, ešte raz pozerám všetky zäkutia kartónu. Je známe, že som zmätkár, ktorý je schopný nedopatrením vyhodiť CD… Poháňaný túžbou strihám bublinkovú fóliu, papier, všetko… Na milión kúskov… V poslednej chvíli zbadám faktúru… V predmete je uvedený len jeden titul… MM chýba… Tak nič. Vzdávam to.
Útechu nachádam aj takých albumoch ako “ANGELS and GHOSTS”, resp. “IMPOSTER”. To by som nečakal, ako dobre znie taká “The Last Time”, resp. “NOT DARK YET”.
Atmosféru novinky si snažim navodiť aspoň cez texty… Niektoré verše znejú sľubne, pri iných ostávam opatrný...Začať text “My love”, resp. akosi často sa píše “There’s always you”... Symbolika, náznaky, priamočiarosť, srohosť, ale celkovo to nie je zlé... Ani klišé. Cítim, že tento album bude pre mňa výzva. V duchu mi rezonuje myšlienka, ktorá ma napadla skôr, ako ju (asi) naznačil Zane Lowe (a ktorú neviem narýchlo nájsť): “Našiel som odpovede, na ktoré som dlho čakal…”
A možno sa mýlim… Tak či tak, ešte si musím počkať...

tommy, Not dark yet, skladba, ktorá je moja srdcovka. Je to skladba Boba Dylana, ktorá vyšla na jeho albume Time out of mind v roku 1997, dobre ju prerobil Róbert Křesťan a Druhá tráva, ktorú si zaspieval s Pavlom Bobkom a Dave ma na jeho Imposteri s výberom tejto skladby milo prekvapil. Naživo ju podal veľmi dobre. Aj text stojí za to. Nedalo mi. Ako som čítal Tvoj text, tak toto na mňa v ňom pôsobilo ako blikajúca červená led dióda a preto mi nedalo.

@tommy: kokoos!! poriadny napinak, cakam na vyvrcholenie a potom take sklamanie! Obdivujem to odhodlanie nesiahnut ani po verzii na Spotify! fuuu ... tak, uz len nech to cakanie stoji za to!

Ďakujem. Dnes som si rozobral texty a ... Dávajú mi význam. Ako celok. Niektoré verše ma fakt zaujali. Dokonca aj tie, na ktoré som sa včera pozeral z iného uhla pohľadu (mierne skepticky) dnes vidím a cítim inak.
Popoludní i ten album pustím cez SPOTIFY, čert to ber… Už musím. Krátke postrehy hádam zajtra… Na prvom mieste je šport. To je zážitok. A pritom stačí tak málo, aby sa mala duša a telo lepšie. Som fakt divný... Stranger, ako mi po rokoch niekto po veľmi dlhom čase napísal…

James Ford sa nezastaví, mal by produkovať novýalbum Pet Shop Boys:
https://musicserver.cz/clanek/70550/pet-shop-boys-living-in-the-past/

BSP som veľmi rád počúval na základnej ešte pred tým, než som niečo poriedne tušil o DM.

Myslím si, že tento album si vážne nezaslúži negatívnu kritiku. DM and MM rules! Nech odpadne, čo je kolísavé, ale komu sa toto nepáči, tak potom už neviem… Veď som išiel z kože vyletieť... Na jednotlivé piesne je u mňa ešte skoro, ale niektoré texty, niektoré zvraty, niektoré “utajené” nápady… Obrazotvorné... Magická hlbočina. The Beauty of Melancholy. Toto je “film noir”...

Za toto by sa nehanbil ani Robert Smith:

“Your flowers and the make-believe
The secrets aid the notes you keep
The promises left on the sheets
You’ll never love me
Fool your friends, believe your lies
Make amends and alibis
In the end you can’t disguise
That you’ll never love me”

A Martinova balada… Krása! V určitý moment som si predstavil, ako sedí na svojej terase a hrá “Left hand Luke…”.

Memento Mori - predsudky borí... 

@jozefst: nie, ze by mal ... PSB sa uz stihli pochvalit, ze s Jamesom su uz v studiu ...

Ďakujem Monghi za skvelú recenziu. Tešila som sa na ňu, ale až teraz som sa k nej dostala. Album je skutočne skvelý. Absolútne si to vystihol a popísal si i moje pocity z hudby, textov…z atmosféry.  Chlapci naozaj ” dozreli” ...tak, ako i my.  Vystihli i moje vlastné nastavenie…“My soul is mine”. Dostali sme od nich krásny darček - nádherný album plný nádhernývh emócií. Teším sa na koncert.

technokiller11 [#29]:
Krásne napísaná recenzia. Podelím sa o môj pohľad, čo pre kontext mám 24 rokov, DM počúvam od detstva a mám rád všetko až na tie earliest veci, ktoré pre moje ucho znejú príliš “staro” (k čomu sa neskôr aj dostanem).
Pri prvom počutí ma zaujali iba dve skladby, Soul With Me mi okamžite zlepšilo deň, je to vynikajúca Gore-ovka, možnože by som povedal, že najlepšia od Ultra
Never Let Me Go je tá druhá skladba. Okamžite návyková a chytľavá. Mne osobne príde ako najväčší “hit” tohoto albumu.
Zvyšné skladby sú také, že som z nich skôr rozpačitý.
Na ďalšie vypočutia sú lepšie a človek objaví ďalšie veci, ktoré ho postupne začnú baviť. Ale zvyšok pesničiek mi prídu také... nedokončené, chýba im nejaký extra oomph.
V recenzii sa spomína Kraftkwerk, čo je skupina, ktorú ja osobne rešpektujem, no pre moje uši ten zvuk znie príliš... staro/elementárne. A podobné pocity som mal podobne pri tomto albume. Nečakal som vôbec takýto sound (minimálne do vydania ghost again). Ako celok to znie ako niečo z roku 1980 s hindsightom dneška. Nehovorím, že je to zlé, nehovorím, že je to dobré, ale nie je to nutne pre mňa. Ale tak beriem, možno ja som divný, keďže po zvukovej stránke naopak milujem taký futuristický Exciter, ktorý viem, že veľa DM fans nenávidí :D Celkové dojmy sú také, že počuť na tomto albume snahu a vášeň, no v niektorých veciach to nie je moc pre mňa, niektoré songy mi prišli unfinished (My cosmos is mine exemplárny príklad, my favourite stranger tiež). Je to určite lepší album ako spirit, kde som tú vášeň a snahu teda necítil, ale nateraz mi prídu všetky post AW albumy lepšie (okrem menovaného spiritu, niektorí tu píšete, že máte radi spirit, čo vám neberiem… ale objektívne je to to najslabšie od DM).
Taktiež výber Ghosts Again ako leading single-a mi príde zvláštny… mám ten track relatívne rád, ale sú tak 4 tracky, ktoré mi prídu ďaleko vhodnejšie.

Pekne napisane

Krasna recenze psana s velkou uctou a laskou k Depesakum. Dekuji za prijemne mile cteni!

Nejsem zadny velky znalec, ani hudebnik, jsem jen clovek, ktery miluje DM od Speak&Spell; az do Ultra (dobre, jeste neco na Exciteru a Playing the Angel bych nasla).
Popravde nechapu to vseobecne velke nadseni z MM. Leda ze po te priserne trilogii SOTU, Delta Machine a Spirit se DM konecne vratili na uroven Playing the Angel. Tedy na svuj prumer. Vzhledem k tomu, ze jsem celou tu dobu stale poslouchala jejich stara alba, skladby MM mne prisly jako recyklace vseho mozneho z minulosti, i hudebne i produkcne (to stejne skripani a vrzani na pocatku kazdeho druheho treku uz mi za ta leta leze na nervy). Ve vetsine pisni jsem jednoduse slysela hity z Violatoru a MFTM. Mozna to je ten “recoilovsky pach”, ktery autor recenze zminuje.
Ale abych jen nekritizovala…
Hodne mne zasahla skladba My Cosmis is mine, za mne je to pisen hodna jejich velkych hitu, i kdyz neni to zrovna typicky singl. Dalsi masterpiece je Ghosts Again. Myslim, ze zrovna bude jednou z tech, kterou budou hrat na kazdemze svych koncertu (pevne verim, ze jich jeste odehraji hodne). Pokazde, kdyz ji slysim, vzpomenu si na to, ze jsme ztratili Andyho, a o to vic na mne pusobi. Ze zacatku me nadchla i Wagging Tongue, ale po tretim-ctvrtem poslechnuti me uplne omrzela (tzv. “zvykackovy efekt” - rychle dojde chut, a uz to cloveka nebavi zvykat).
Mozna chci po panech v jejich veku trochu moc, nebo mozna mne celkove vadi kam se skupina po hudebni strance v poslednich 20ti letech ubirala. Jen mam tak trochu pocit, ze Davea uz to ani tolik nebavi, o cemz svedci jeho caste zminky o odchodu z DM v rozhovorech. A Martin uz dlouho neni pod tlakem a jako autor pisni znacne zpohodlnel (a jak vsichni vime, svoje nejlepsi vytvory vzdy psaval pod tlakem silnych emoci). Mozna z toho materialu by uz ani Alan spolu s Timem, Floodem i Garrethem nic zazracneho nesvedli. Za sebe davam MM 4 hvezdicky z peti. Tu ctvrtou za snahu, vytrvalost a ze jsou stale s nami. Vic bohuzel nemuzu dat, kdyz vim, ceho byli kdysi schopni.