Martin Gore: Bez hudby by som bol stratený

Martin Gore: Bez hudby by som bol stratený

V pondelok, 25.marca 2013, vydávajú Depeche Mode svoj nový album. A hoci od založenia kapely uplynulo už viac ako 30 rokov, vždy ide o udalosť, kedy celá pop kultúra na chvíľu zatají dych. Andreas Nordström sa po telefóne pozhováral s hudobným géniom kapely, Martinom Gorem, o viere, duchovne a kreativite.

Martin sa v telefóne smeje. Ide o trochu arogantný a mrmľavý smiech. Tak trochu smiech staršieho pána. Jeho dôvodom je však televízny program bežiaci na pozadí, "Have You Heard It Before?", kde to len srší vtipom.

Nie je jednoduché sa zladiť s Goreho predstavivosťou, ktorý je dnes považovaný za jedného z najvplyvnejších skladateľov a ktorého obdivujú čiernoodetí fanúšikovia po celom svete. Viac ako 30 rokov zastáva pozíciu hlavného skladateľa Depeche Mode a jeho najcitovanejší text pochádza z hitu "Blasphemous Rumours" (1984), v ktorom Bohu do očí povedal, že má chorý zmysel pre humor a zrejme sa bude smiať, keď on sám zomrie.

Pri všetkom tom prehnanom strachu to však vyznieva čudne. Ale zároveň to o ňom niečo napovedá. Mohol byť byť z neho zronený kňaz, no nemá absolútne žiaden problém žartovať na vlastný účet. Skôr než sme sa pustili do debaty o nových skladách, úprimne priznal určité obavy. Kto ho nepozná lepšie, mal by pocit, že sa cíti nepochopeným.

Hoci je veľmi ťažké vyhýbať sa určitým témam, nový album Depeche Mode, "Delta Machine", je akousi mapou temnej, špinavej histórie. Zvukovo ide o pozvoľnú zmyselnú záležitosť, no rovnako praskvajú a skreslenú. Niektoré zo skladieb pôsobia, akoby zosobňovali čisto mechanické majstrovské diela, no následne ten pocit zmizne.
Keď som počúval album po prvýkrát, mal som pocit, že ma ovláda pocit rozvrátenosti, pomalosti a hlavne osamelosti. Až po nejakej chvíli som si uvedomil, že album obsahuje tri skladby s názvami, "Broken", "Slow" a "Alone". Po tejto mojej zmienke ovládol Martina pocit sklamania.
"To vážne rozvrátenosť a samota? To si myslíte?" spýta sa a na chviľu sa odmlčí. "No áno, sú momenty, kedy to vyznieva... skľúčene. Ale samotné texty sú naozaj povznášajúce. Zvuk je skreslený, doslova zámerne. Vo veľkej miere sme pracovali s analógovými syntezátormi. Získali sme tak agresívny a veľmi prenikavý zvuk."

Sám si prehlásil, že hudba Depeche Mode je skôr realistická, než smutná. Môžeš to viac rozviesť?
"Niektorí si myslia, že moja hudba je smutná, dokonca depresívna. Takýmto úvahám však nerozumiem. Tie hravé temperamentné zvuky pridané do hlavných akordov a samotné akordy predsa nereflektujú na život ako taký. My ľudia sme predsa omnoho komplikovanejší."

Depeche Mode teda berú svoju misiu veľmi vážne. Je to viac než zrejmé. A reakcie na túto skutočnosť sú naozaj mimoriadne. Odkedy sformovali v roku 1981 kapelu v Basildone, predali celosvetovo viac než 100 miliónov albumov. Iný slovami, patria k najväčším kapelám sveta. Dnes majú čo robiť, aby sa nestali dinosaurami s dochrámanými kĺbmi. Zaujímavé je, aký to má dopad na estetiku kapely.
Dnes je už elektronická hudba integrovanou súčasťou zábavného priemyslu. V značnej miere sa o to postarali práve Depeche Mode. V roku 1988 kapela naplno prerazila v Spojených štátoch, možno aj vďaka legendárnemu koncertu na obrovskom štadióne Rose Bowl v Pasadene. Triumf, ktorý je krásne zdokumentovaný vo filme D.A.Pennebakera, "101".

Hity ako "Personal Jesus" zasa kapele vydláždili cestu k úspechu na alternatívnej rockovej scéne, ktorú začali ovládať kapely ako Nirvana. Depeche Mode jednoducho svetu ukázali, že aj hudba s menším počtom akordov, trendovým nihilizmom a náročnými textami môže byť súčasťou "mainstreamovej" kultúry. Dnes sa rôzni umelci ako Rammestein, Coldplay, The Killers, či Shakira, odvolávajú na vplyv Depeche Mode.

Nechýbajú ti časy, kedy ste boli súčasťou hudobného oportunistického hnutia?
"Nedá sa povedať, že to naozaj bola zábava, keď sme ako hudobníci bojovali za svoju existenciu," zamyslí sa. "Ale v podstate áno. Bolo na tom vtedy niečo výnimočné. Mali sme pocit, že pracujeme na niečom užitočnom a skutočnom. Cítili sme zadosťučinenie, kedy sa elektronická hudba stala akceptovanejšou. Mám naozaj radosť, že dnes môže v podstate každý pripraviť dokonalú nahrávku doslova vo svojej spálni. Je to však vývoj, ktorý priniesol so sebou aj akúsi daň. Mám na mysli fakt, že v tých spálňach môžu ľudia vytvoriť aj skutočný hudobný odpad (smiech). S tým už dnes ale treba žiť."

Čo ťa stimuluje, pokiaľ ide o kreativitu?
"Rád sa obklopujem nástrojmi a technickými hračkami. Pomáha mi to. Ak dostanem nejaký nápad, mám okamžite k dispozícii nástroj, ktorým ho viem spracovať. Vďaka tomu mám chuť experimentovať, čo je pre kreativitu životne dôležité."

Myslíš, že kreativita je spojená s túžbou uľaviť si od bolesti?
"Pre mňa hudba všeobecne ponúka spôsob, ako si uľaviť. Je to to jediné v živote, pri čom pociťujem nefalšovanú vášeň. Bez hudby by som bol stratený."

V podstate permanentne sa vo svojich textoch zaoberáš náboženstvom. Objavil si po toľkých rokoch niečo, čo sa dá veriť?
"Môj pohľad na nábožstvo a vieru nie je v ničom konkrétny. Nedokážem definovať, v čo verím. Ale v niečo verím určite. V niečo, čo je mimo môjho chápania. Inak by bol život absolútne bezvýznamný."

Už je to dávno, čo sa Dave Gahan dostal zo spárov drogovej závislosti. Ty si sa zasa pred pár rokmi veľmi rýchlo vzdal alkoholu. Dnes sa vás na to permanentne v rozhovoroch pýtajú. Nie je to skôr akási žiadostivosť fanúšikov a žurnalistov, že rockové hviezdy by mali mať sebadeštrukčné sklony?
"Presne tak. Chceme naše idoly vidieť balancovať na pokraji deštrukcie. Všetkým to samozrejme príde zábavné, no len na chvíľu. Ono sa z toho postupne totiž stane rutina. Odhliadnuc od toho, ja som holdoval alkoholu neuveriteľne dlhý čas a dnes som skutočne šťastný, že som sa toho zbavil. Tie posledné roky, čo som pil, boli skutočne nešťastné."

Je vôbec na rockových hviezdach, ako si ty, niečo aj dráždivé, čo má v sebe kus hedonizmu, kus zdravého náboja a akéhosi šťastia?
"(smiech) Ale myslím, že áno. Lenže ak už raz vstúpite do hudobného priemyslu, tak je veľmi jednoduché stratiť pôvodnú hnaciu myšlienku. Ste mladý, máte peniaze a všade narážate na ľudí, ktorí vám ponúkajú drogy. Je to skutočne neuveriteľné, ale verte mi. Je to niečo iné, ako v bežnej práci."

Nemal si obavy z toho, ako ovplyvní tvoju krativitu fakt, že si skoncoval s pitím?
"No samozrejme, že áno. Ono, keď s tým prestanete, zrazu máte kopec voľného času. Lenže triezvosť mi pridala na sústredenosti, takže veľmi rýchlo som si všimol, že to moju kreativitu práve podporilo."

Aké to je starnúť v hudobnom priemysle?
"Ako sami vidíte, dospel som a starnem na očiach verejnosti. Veľmi rád by som sa tomu vyhol. Lenže, keď si všímate muzikantov, myslím väčšinu z nich, tak napriek tomu všetkému, po tých deštruktívnych obdobiach, vzostupoch a pádoch, vyzerajú stále lepšie, než povedzme takí právnici. Zdá sa, že hudba má v sebe nejakú omladzujúcu funkciu... " prehlásil Gore a z chuti sa nakoniec zasmial.

Názory Devotees (4)

dvestotri

 1    21. marec 2013 o 13:23

Martin je KING !!!
Vdaka za preklad.

bod

 2    21. marec 2013 o 15:47

ach tomy tomy… co si mi dvaja mozeme nahovarat… wink

Night

 3    21. marec 2013 o 23:44

Ďakujem Monghi smile

Sveta

 4    22. marec 2013 o 00:35

Monghi, ty mi robis v poslednych dnoch len radost grin.
Tomy, krasne si to napisal: Maestro grin.
Dosiahnut raz taku spokojnost a stastie, ake dosiahol Martin, tak uz mi nic nebude chybat ...

Placebo, Bratislava

Diskutovať môžu iba zaregistrovaní a prihlásení užívatelia.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa