Koniec jednej éry (2005) - 1/2

Nikdy nebudú nudiť. Už viac ako dve dekády fungujú Depeche Mode ako zisková produkčná a koncertná jednotka prezentujúca piesne svojho hlavného skladateľa Martina Gora.

Nový album "Playing The Angel" však predznamenáva akýsi koniec "hudobnej autokracie", ktorá nakoniec musela podľahnúť tlaku hudobne podceňovaného frontmana Dave Gahana, ktorý odmieta vôjsť do hudobnej histórie ako charizmatický interpret a šampión Goreho kompozičného umenia. Martin tento koniec jednej éry okomentoval nasledovne: "Jednoducho, ak majú Depeche Mode pokračovať ako kapela, tak som musel urobiť isté ústupky".

S Andym Fletcherom a Martinom Gorem sme sa stretli v priestoroch berlínskeho hotela Hyatt, kde sa stretli so zástupcami médií v rámci krátkeho propagačného turné.

Dave sa nechal počuť, že "S Depeche Mode nás čaká ešte veľmi veľa práce," čím narážal aj na nový album, kto ktorému prispel, po prvýkrát autorsky, troma skladbami. Aký veľký bol teda jeho prínos ako skladateľa? Boli to iba tie tri skladby, ktoré sa dostali na album alebo toho napísal viac?
Martin: Nie, bolo ich viac ako 15. Producentovi Benovi Hillierovi sme zverili do rúk väčšiu kontrolu, než u nás bývalo zvykom, a pre nás tak bolo jednoduchšie nechať ho rozhodnúť, na ktorých z tých 15tich Davidových skladieb budeme nakoniec pokračovať v prácach. Myslím, že po vydaní sólového albumu je u Davida už úplne normálne, že chcel sám písať skladby pre kapelu, keďže už získal skúsenosti z tejto oblasti. Na druhej strane by podľa mňa nebolo úplne v poriadku, keby sme mu po 25 rokoch zrazu poskytli autorský priestor na polovici albumu. Tak sme sa dohodli na dvoch, troch skladbách a výber nechali na Bena.

A bolo to takisto po prvýkrát, čo Ti prehral svoje piesne alebo sa takéto niečo udialo už pre predošlých albumoch, len jeho piesne vybraté nakoniec neboli?
Martin: Počas propagácie albumu "Paper Monsters" sa Dave často nechával počuť, že ma považuje za totalitného diktárora, ktorý mu nikdy nedovolil prispievať vlastnými nápadmi a použiť na albumoch jeho skladby. V skutočnosti mi svoju skladbu prehral iba jediný krát. Stalo sa tak počas nahrávania albumu "Ultra". Nahral ju kdesi na pláži, bez akýchkoľvek nástrojov, boli to len vokály, ale v tom čase nám s producentom Timom neprišla vhodná na album. A to bol jediný moment, kedy v minulosti prispel nejakou piesňou.

Andy: Bohužiaľ, Dave niekedy využíva poskytované rozhovory ako náhradu za terapiu. Vždy prezradí až príliš veľa z toho, čo mu leží na srdci. Novinárom toho povie tiež vždy priveľa, aby si tak zvýšil sebavedomie, je to až príliš zjavné. "Dave, ako to, že po toľkých rokoch zrazu píšeš piesne? Prečo si to nerobil už skôr?" A on samozrejme odpovedal, "Lebo mi to Martin nedovolil." A to je úplný nezmysel, nakoľko nikdy predtým Dave neprejavil túžbu písať piesne. Nuž ale, taký je niekedy Dave pri poskytovaní rozhovorov. Novinárom veci hovorí tak, ako to v sebe cíti.

Takže pred tými inkriminovanými rozhovormi pred Vámi nikdy nevyjadril svoju nespokojnosť?
Andy: Nie, nie. Vydedukoval som si to z toho, ako veľmi dobre prebiehal tento projekt. Potom konečne pochopíte, ako je to všetko prepojené.

Ak aj nie je "diktátor", Martin je rozhodne tým členom Depeche Mode, ktorý vždy určoval hudobné smerovanie kapely.

Martin, bolo pre Teba zložité umožniť ostatným zapojiť sa do procesu komponovania skladieb a následne o nich diskutovať?
Martin: Musel som akceptovať fakt, že budem musieť urobiť ústupky, ak už majú Depeche Mode pokračovať ako kapela. Ak by Dave nemohol na tento album niečím prispieť, čímkoľvek, čo by súviselo s piesňami, bol by veľmi nespokojný.

Andy: A to je výhoda kapely. Vždy som v tomto smere ľutoval sólových umelcov. Musíte robiť všetky tie rozhodnutia a ste obklopení ľuďmi, ktorí pre Vás pracujú. My sme však kapela a môžeme veci prediskutovať. Na nahrávaní tohto albumu bolo dobré práve to, že sme spolu tak skvele vychádzali. Atmosféra v štúdiu bola skutočne fantastická. Bola to demokracia, ktorá skvele fungovala. Pár rokov dokazu, keď sme prechádzali skutočne zložitým obdobím, sa každá diskusia okamžite zmenila na hádku. Zakaždým, keď sme mali stretnutie ma veľmi rýchlo opantal pocit, "och nie, už zasa ..." Tentoraz bola atmosféra skvelá a dúfam, že je to cítiť aj na albume.

Ako vlastne vyzeralo prvé stretnutie s Davidom, po tej jeho mediálnej ofenzíve? Stretli ste sa všetci traja pri pive a podebatili?
Martin: My sa "na pive" stretnúť nemôžeme, nakoľko Dave pivo nepije (smiech)

Tak dobre, ale aké to bolo?
Martin: Dohodli sme si stretnutie v Londýne, kde sme sa práve vtedy všetci náhodou nachádzali. Prediskutovali sme prvotné plány, Dave nám prehral niektoré z jeho skladieb a ja som mu zahral svoje.

Andy: Jasné, že sme vedeli, čo chce Dave. Za posledných desať rokov pociťoval veľkú frustráciu. Na začiatku našej kariéry bol ochotný spievať skladby, ktoré napísal niekto iný, čo je v kapelách dosť nezvyčajné. Napadá ma len zopár príkladov, napr. The Who alebo ranní Oasis, kedy Liam spieval piesne, ktoré napísal Noel. V posledných rokoch to však Davidovi prestalo vyhovovať a potom prišiel so svojim sólovým albumom ... A to je ďalší dôvod, prečo je dnes v kapele oveľa lepšia atmosféra ako kedysi. Dave sa jednoducho cíti viac zapojený do diania.

A potom Fletch zrazu povedal. "Hej, chlapci, tu je zopár piesní, ktorá som napísal ja ...", či nie?
Martin: Predstav si, nič takéto sa nestalo. (smiech) Ale, tie si necháme na ďalší album.

A nemáš obavu, že sa tak niekedy naozaj stane?
Martin: Tak o tom, že by Andy niekedy začal písať vlastné skladby, skutočne veľmi pochybujem.

Andy: Nepíšem piesne. Mal som to šťastie byť v kapele, z ktorej vzišli dvaja z najlepších britských skladateľov za posledných 25 rokov: Vince Clarke a Martin Gore. A nie každý dokáže písať piesne, takže zostáva byť spokojný so svojou rolou v kapele, čo je tiež niesmerne dôležité. Písať skladby teda naozaj neviem. Viem síce hovoriť o svojich pocitoch, ale zapisovať ich a zakomponovať do piesní, ktoré počuje celý svet, takéto niečo ma vôbec nezaujíma, ale že absolútne vôbec!

Martin, neuvažoval si niekedy nad tým, že by si komponoval piesne s Davidom, ako je to zvykom u iných kapiel?
Martin: Možné to samozrejme je. Nikdy som však nepísal piesne s inými ľudmi.

Skutočne nikdy v živote?
Martin: No, tak iba raz, s Claudiou Brücken z Propagandy. Mala základnú myšlienku a zopár slov. V podstate som to odstránil a pieseň dokončil :)

Takže to asi nebola najlepšia skúsenosť ...
Martin: To zasa nie, nemôžem povedať, že to nebolo "dobré". Výsledok sa mi páčil. Ale predstava, že som s niekým v miestnosti a píšeme spolu skladby sa mi nepozdáva.

Niekde som čítal, že si spolupracoval s Gwen Stefani. Aký to bol pocit? Napísal si pre ňu pieseň, ktorá sa na album nakoniec nehodila? Alebo si s ňou bol dokonca v štúdiu?
Martin: Ona ma skontaktovala a chcela so mnou napísať niekoľko piesní. Ale, ako som povedal, nemám chuť s niekým sedieť v miestnosti a písať s ním piesne. Pre mňa je to dosť osobná záležitosť. Viem si dokonca predstaviť, že môže byť dosť nepríjemné písať piesne s niekým, koho dobre nepoznáš. Gwen to zľahčovala a vtipkovala, že za posledné dva roky spolupracovala s toľkými ľuďmi, že sa z nej stala "skladateľská šľapka". Už dávno prekonala fázu nepríjemnosti.

Tentoraz ste počas produkcie boli všetci v štúdiu. To bol oproti predošlým nahrávkam dosť rozdiel, nie? V minulosti ste pracovali akoby na smeny, ako je to bežné u mnohých elektronických kapiel, kde nie sú všetci vždy prítomní v štúdiu v rovnakom čase.
Martin: Keď v kapele fungoval Alan Wilder, tak sa často stávalo, že sme mali hotové skladby, všetky základné veci na svojom mieste a nasledovalo množstvo činností, ktoré sme prezývali "skrutkovanie". Sú to dosť nudné činnosti, ale má to ohromný vplyv na konečný výsledok. Takže ja s Andym sme čakali vonku, hrali videohry a podobne, no a v štúdiu boli len Alan a Flood, ktorí dávali všetko dohromady. A neskôr, keď David prechádzal skutočne zlým obdobím, tak v štúdiu nebol niekoľko dní za sebou. Ale zvyčajne sa všetci motali niekde na blízku.

Tie Tvoje bláznivé outfity kopírovalo, v rokoch 1980 a 1990-tych, mnoho mladých ľudí. Aký je to dnes pocit, keď obliekanie Tvojich dcér ovplyvňujú popové a hip-hopové hviezdy typu Britney Spears?
Martin: Vnímam to ako niečo nevyhnutné.

Ale zo svojej profesie musíš vedieť, že takéto veci sa niekedy vopred plánujú. Necítiš potrebu nejako zasiahnúť?
Martin: Det si musia rozvinúť svoj vlastný štýl, do toho by som zasahovať nemal. Ale sú situácie, kedy sa určite nesprávam ako tradičný otec ... pri niektorých kúskoch oblečenie naozaj neviem ... sú džínsy, ktoré sú príliš úzke ... ak by decká v našej ére chodili takto oblečené do školy, okamžite by ich poslali domov. Dnes je to jednoducho akceptované.

... na pokračovanie