Konečne sme našli tímového ducha

Andy Fletcher pre dánsky magazín Gaffa: "V skutočnosti sme Mute neopustili, Daniel Miller je stále súčasťou nášho A&R. Preto máme naďalej logo Mute aj na našom novom CD."

Ale album vyšiel na labeli Columbia, nie?
"Áno, ale potom, čo sa Daniel rozhodol opustiť EMI a pokračovať v práci s malým labelom, sme mali obavy, či to bude postačovať pre marketing nášho albumu. Je to veľká výzva podchytiť trh pre medzinárodné vydanie s takýmto malým labelom. Daniel však stále zostáva s nami, takže si stále zachovávame vieru, že patríme k Mute. Veľmi zložito sa vysvetľuje a samo o sebe je to komplikované. Toto je tá kratšia a rýchla verzia."

Nový album znie sviežo, priamejšie, v porovnaní s jeho predchodcom a je náročnejší...
"To je veľmi dobrý opis. Je to takisto album, ktorého skladby sú dokonale stvorené pre živé hranie. Na albume "Sounds Of The Universe" je zopár skladieb, ktoré na pódiu nefungovali. Na albume zneli skvele, no na koncertoch nie. Tentoraz znie celý album naživo skutočne dobre..."

"... chceli sme niečo minimalistické, tým ale nemám na mysli minimal techno. Skôr niečo, čo znie obnažene a súčasne v sebe zahŕňa zopár vecí. V tomto prípade sme uspeli, hoci to má v sebe akúsi čitateľnú svalovú hmotu."

Je zložité vybrať skladby, ktoré budú zahrnuté do koncertného setu?
"Je to čistá nočná mora. K dispozícii máme viac ako 200 skladieb. Už to ani nepočítam. Na nadchádzajúce turné sme vybrali 31 skladieb a to je na nás vážne dosť. Máme v úmysle ombieňať veľmi často hrané skladby."

Napriek tomu, pokiaľ ide o setlisty, sa to javí tak, že vaše koncerty sú veľmi podobné.
"No áno, to je daň programovania a vecí, pre ktoré nie je možnosť ponúknuť každú noc niečo iné. No tentoraz to budeme obmieňať viac, než je u nás zvykom."

Zhodli ste sa vôbec na tom, ktoré skladby ponúknete na koncertoch?
"Tentoraz som vcelku prekvapený ako sme sa dokázali zhodnúť na veciach už počas nahrávania albumu, to nehovorím o tom, keď sme skúšali na turné. Ale samozrejme, naše hudobné smerovania sú rôzne, ja som orientovaný skôr popovo, Martin sa vždy venuje trochu zvláštnym veciam a Dave je skôr rockovo založený. Ale aktuálne je posúva skôr k tomu strednému prúdu. Čiže, síce máme odlišné obľúbené skladby, no myslím, že sa nám podarilo zostaviť skvelý setlist."

Nepremýsľal si niekedy o písaní skladieb?
"Nie."

Nikdy?
"Nie, nikdy. Skúste si to predstaviť. Začal som kariéru v kapele, ktorá disponovala dvoma z najlepších skladateľov, akí sa v Británii vyskytli za posledných 35 rokov; Vince Clarke a Martin Gore. Pri takejto zostave som komponovať nemohol. Moja rola v kapele je iná. Pred pár rokmi začal komponovať Dave a ide mu to čoraz lepšie. No mne nie, mne rozhodne nie. Teším sa z toho, že som obklopený ľuďmi s neuveriteľným talentom, nie som si však istý, či by som bol dobrým skladateľom."

Takže, aká je tvoja rola v kapele?
"Pracujeme ako tím, ktorí študuje a diskutuje o tom, ako pracovať s jednotlivými skladbami. Či ich spracujeme štandardným spôsobom alebo skúsime niečo úplne nové. Depeche Mode roku 2013 nie sú kapelou, dnes každý z kapely príde o štúdia, urobí to, čo má na starosti a následne štúdio opustí. Sme kolektív a jednotlivé role zdieľame navzájom."

Predtým medzi vami vládol menší tímový duch?
"Samozrejme, že aj predtým sme boli v štúdiu spolu. Ale rozhodne to pri predošlých nahrávania nebolo také tímové, ako tentoraz."

Album je elegantne zostavený, začína privítaním a končí rozlúčením. Ako by si charakterizoval diskusiu týkajúcu sa poradia skladieb na albume?
"Je veľmi ťažké zoradiť skladby. Tentoraz sme to nechali na producenta Bena Hilliera. Samozrejme, prvá a posledná skladba boli jednoznačné, ale v prípade ostatných sme veľakrát menili poradie, kým sme sa definitívne rozhodli."

Máš nejakú svojú najobľúbenejšiu skladbu?
"Ako som povedal, celý album je neuveriteľne silný a hlavne "live" orientovaný. No určite mám svojich favoritov, tým je určite aj "Alone", ktorá je dramatická a temná. Takisto som pekne mimo z Davidovej "Secret To The End", má skvelý refrén. Tretím favoritom je "Soft Touch/Raw Nerve", ktorá má v sebe veľkú dávku energie a je to dokonalý popový song s perfektným časovaním, tri minúty a pár sekúnd navyše."

Ako prvý singel bola vybratá skladba "Heaven". Andy verí, že výber singlov je súčasť stratégie, ktorá za celú dobu fungovania kapely nestratila nič na vzrušení.
"Nikdy neuvažujeme nad tým, ktoré skladby by boli komerčne najúspešnejšie. Vyberáme tie, ktoré sa nám páčia najviac a ktoré najlepšie reprezentujú album. "Heaven" má v sebe zachytenú veľmi dobrú atmosféru."

Atmosféru, ktorá sa dá opísať ako blues. Vlastne sa dá aj album opísať ako bluesový, dokonca aj názov albumu tomu napovedá.
"Myslím, že s ním prišiel Martin. Celkom to sedí, stroje a blues. Trochu som sondoval diskúsné fóra fanúšikov a bol som vcelku prekvapený, pretože našim fanúšikom sa názov celkom páči. Obyčajne im nie veľmi vyhovuje."

Takže chodievaš na diskusné fóra?
"Snažím sa to nerobievať príliš často, hlavne kvôli fanúšikom, ktorí o nás vedia viac, než my sami, čo mi príde trochu divné. Ale samozrejme sa z času na čas na fóra prihlásim."

Aký je to pocit, keď vám pred štúdiom postávajú fanúšikovia z Austrálie?
"Je to skvelé! To hocikto nedokáže. Máme štastie, že nie sme celebrity, ale popové hviezdy. Po celom tom cirkuse vieme viesť úplne normálne životy a naši fanúšikovia sú stále veľmi milí."

A aké pocity máš teraz, krátko pred začiatkom turné?
Koncerty sú vždy skvelé a všetci sa tešíme, kedy to už na pódiu rozbalíme. Celý rok sme strávili v štúdiu a teraz chceme nové skladby hrať naživo.

Je na turné vždy zábava?
Áno, ale cestovanie je dosť namáhavé. A čím je človek starší, tým je to horšie. Ale tentoraz sme si istý, že sa vieme dobre postarať ako o seba, tak aj jeden o druhého, a hlavne už to nie je také divoké, ako kedysi. Tým sa aj naše koncerty zlepšili a tešíme sa na stretnutia s fanúšikmi po celom svete.

Fletchove obľúbené záležitosti: jeho naj albumom Depeche Mode je "Black Celebration" z roku 1986.
"Ale takisto aj "Violator". Je to dokonalý album. Tak ako "Black Celebration", ktorý je mojou srdcovkou. Síce sme na ňom nepredstavili žiadne veľké hity, ale album ako celom má skvelý zvuk a všetky skladby sú kúzelné. Martinove skladateľské schopnosti boli v tom čase mimoriadne. Viem, že fanúšikovia hľadajú vždy na novom albume odkazy na minulosť, a to je podľa mňa na nich skvelé."